Cervanová inak: Nesedia dátumy ani výpovede, alibi odsúdených má trhliny

17. júl 2013, 21:00

Vyšetrovateľ, prokurátor a sudca sa po rokoch rozhodli prehovoriť a odhaliť fakty zo spisu jedného z najznámejších kriminálnych prípadov.

Ľudmila Cervanová: Medička  zomrela devätnásťročná. Vľavo prepísaný  denník. Súd dôkaz  neuznal, pretože piatkový dátum  9. 7. 1976 je dopísaný dodatočne.

Ľudmila Cervanová: Medička zomrela devätnásťročná. Vľavo prepísaný denník. Súd dôkaz neuznal, pretože piatkový dátum 9. 7. 1976 je dopísaný dodatočne. Foto: archív

V utorok 9. júla uplynulo tridsaťsedem rokov od brutálnej vraždy mladej medičky Ľudmily Cervanovej. Za znásilnenie a vraždu súdy opakovane odsúdili skupinu siedmich Nitranov, ktorí aj po prepustení na slobodu vytrvalo tvrdia, že sú nevinní. Usvedčení boli aj na základe ich vlastných doznaní a svedectiev, tie neskôr odvolali.

Vyšetrovatelia, prokurátori a sudcovia, ktorí Nitranov usvedčili a poslali za mreže, sa rozhodli so súhlasom nadriadených prehovoriť pre týždenník PLUS 7 DNÍ. Všetky svoje tvrdenia týždenníku doložili možnosťou nahliadnuť do viac ako stokilového spisu. Prinášame druhú časť príbehu Ľudmily Cervanovej.

Neuznané alibi

Prípadom sa zaoberalo niekoľko súdov a iba jeden poslal Nitranov na slobodu. Bol to federálny Najvyšší súd Českej a Slovenskej federatívnej republiky v roku 1990. V celej kauze našiel trinásť pochybení. Namietal, že mnoho dôkazov v prospech obvinených sa ignorovalo a ich vina nebola dostatočne preukázaná. Nariadil teda nový proces. Na jeho konci v roku 2006 však opäť zazneli odsudzujúce rozsudky.

Slovenskí sudcovia nepovažovali tvrdenia v prospech Nitranov za dôveryhodné. „Ich alibi sa stále menilo a niektorí mali aj štyri verzie, kde a s kým vlastne v osudný večer boli,“ hovorí sudca Juraj Kliment a cituje nám zo spisu. „Vždy to bolo tak, že obvinený vyhlásil, že bol tam a tam, to mu policajti jasne vyvrátili, tak prišiel s ďalšou verziou, a tak ďalej. Vezmite si ako príklad Pavla Beďača. Najskôr mu mal robiť alibi inžinier Sláma, následne mal nejakého Jána Škorca, keď to všetko zlyhalo, prišiel s tým, že bol vlastne s frajerkou Zuzanou Mirgovou a až nakoniec vyrukoval s tvrdením, že vlastne v ten deň mal pokazené auto, ktoré opravoval spolu s bratom, so susedom Ivom Bisom a s Milanom Cvopom, ktorý mu ho mal striekať."

"V rámci tejto poslednej verzie prišiel s dôkazom, ktorý ma definitívne presvedčil o tom, že klame, pretože predložil blok na nákup autofarby, ktorý bol z 13. júla. Cervanová bola unesená a zavraždená 9. júla a prefarbením auta sa snažil zahladiť stopy.“

Vtedajší prokurátor Milan Valašik si zasa pamätá, ako si Miloš Kocúr svoje alibi vypracoval v cele a motákmi ho posielal svojej rodine, ktorá mu ho mala dosvedčiť. Papieriky s inštrukciami vynášal von lekár a advokát. „Lekára sme, tuším, aj stíhali a nad advokátom sme sa zľutovali, lebo vravel, že bol na neho vyvíjaný obrovský tlak.“

Rovnako postupoval aj František Čerman, ktorý z väzby tajne napísal svojej žene a požiadal ju, aby nahovorila svedka Kollára vypovedať, že ho v kritickú noc stretol spolu s francúzskymi sestrami Cohenovými vo vchode domu, ako sa vracajú z diskotéky, čím by mu urobil alibi. V liste, ktorého kópiu máme k dispozícii, ešte kladie žene na srdce, aby si Kollár overil, či náhodou v ten večer nebol v práci, pretože polícia to bude preverovať.


Falošné alibi: Čermanov list žene, aby mu u priateľa Kollára zariadila vymyslené alibi.
Foto: archív

Aj Viera Zimáková má na prvý pohľad nepriestrelné alibi. Počas júlových dní, keď bola Ľudmila zavraždená, sa preukázateľne nachádzala na splave pri Hronskom Beňadiku, čo je stopäťdesiat kilometrov od Bratislavy. Podľa obžaloby sa v noci vytratila zo stanu, stopom sa dostala do Bratislavy, zúčastnila sa na vražde a potom sa stopom vrátila.

Znie to skutočne ako krkolomný výkon a Zimáková sa bránila, že dievčatá, ktoré s ňou spali v stane, môžu dosvedčiť, že bola celú noc s nimi. Lenže podľa záznamu z pojednávania, ktorý máme k dispozícii, jej nikto alibi nepotvrdil a ona sama vlastne nevedela povedať, kde strávila osudnú piatkovú noc.

„Vyšetrovatelia vypočuli všetkých dôležitých svedkov vrátane Kataríny Budínskej a Ivony Kustrovej, ktoré boli s ňou v stane a povedali, že s nimi spala iba prvé dve noci, ale v ten osudný piatok už nie. Keďže v prípravnom konaní jej nepotvrdili alibi, bolo zbytočné ich predvolávať ako svedkyne na súd, najmä keď sme vedeli, že Zimáková s manželom sa ich snažili ovplyvňovať, aby výpoveď zmenili,“ hovorí sudca Kliment.

Zo spisu ďalej vyplýva, že keď Zimáková zistila, že dievčatá jej alibi nepotvrdia, zrazu zmenila verziu a začala tvrdiť, že vlastne spala v inom stane, u Melíška a Osuského. Ale ani tí nepotvrdili jej legendu. Melíšek policajtom povedal, že si Zimákovú pamätá iba z reštaurácie v Štúrove, ale kde trávila večery, to nevie. Osuský vypovedal, že na splave bola, ale vôbec si nepamätá, že by spala s nimi v stane.

Zaujímavé je, že ide o menovca súčasného poslanca za SaS a prezidentského kandidáta Petra Osuského, ktorý si spomína, že si ho policajti v roku 1981 pomýlili a prišli za ním s otázkami o splave.

Prepísaný denník Cohenových

Svedčiť v prospech Čermana a Milana Andrášika sa snažili aj ich priateľky z Francúzska, sestry Cohenové. Ako mladí ľudia si písali a v lete 1976 pricestovali Francúzky na návštevu do Československa. Dodnes tvrdia, že Čerman i Andrášik boli v kritický piatok 9. júla s nimi doma a robili si palacinky. Dôkazom má byť záznam v denníku, ktorý si jedna z nich poctivo písala dlhé roky a zaznamenala aj udalosti počas návštevy v Bratislave.

Pri pohľade na samotný denník sa však ukáže trochu iná skutočnosť. Predmetný dátum piatok 9. júla je totiž dopísaný až dodatočne a svieti vedľa prečiarknutého dátumu štvrtok 8. júla. Sestry Cohenové to neskôr na súde zdôvodňovali tým, že sa pomýlili a inak dátumy sedia. Rozporuplné sú aj ďalšie časti ich výpovede. Nesedelo ani ich tvrdenie, kedy sa spolu s Andrášikom a Čermanom vrátili z výletu v Prahe. Policajti totiž obehli všetky pražské múzeá a galérie, kde mohli byť, až napokon narazili na Židovské múzeum, kde v knihe návštev nechali podpis s dátumom 8. júla.

Pri ich prvej výpovedi formou listu z roku 1982 však uvádzali, že podľa denníka sa z Prahy vrátili už 7. júla a v ten istý deň večer išli na diskotéku do Mlynskej doliny, pričom predložili ešte aj lístok na vlak. Podľa spisu Čerman s Andrášikom pôvodne tvrdili, že na diskotéke s Francúzkami predsa len boli 9. júla, ale odišli spoločne domov. Po roku 1990 už zmenili verziu a na diskotéke vraj boli 8. júla. Preto nikto už nebral francúzske alibi vážne.


Prepísaný denník: Súd dôkaz neuznal, pretože piatkový dátum 9. 7. 1976 je dopísaný dodatočne.

Foto: archív

Pitva a pochybnosti

Jednou z najdiskutovanejších pochybností v celom prípade je stotožnenie Ľudmilinho tela a pitva. Lekárka Anna Kalašová, ktorú ako prvú privolali k nálezu mŕtvoly v Čiernej vode, napísala do správy, že ide o ženu vo veku približne štyridsať rokov. Následná pitva nepreukázala, že by mŕtva bola znásilnená. Protokol doslova uvádza, že „pri podrobnej pitve pohlavných orgánov sme nezistili žiadne stopy násilia, ktoré by poukazovali na to, že na menovanej bola vykonaná súlož“.

Práve na tomto bode sa Nitrania snažili dokázať vykonštruovanosť celého prípadu. Tvrdili, že ak nebola mŕtva znásilnená, je to dôkaz, že ich priznania boli vynútené. V ich prospech svedčil aj dodatočný posudok znalca Patrika Fialu, ktorý pitve a celému vyšetrovaniu vytkol viacero nedostatkov a skonštatoval, že nie je žiadny dôvod tvrdiť, že Ľudmilu Cervanovú znásilnilo viacero mužov, keďže na jej tele sa nenašli prakticky žiadne stopy hrubého násilia.

Spochybnil aj ďalšie podstatné piliere prípadu, napríklad tým, že ak mŕtvola bola vhodená do potoka a prúd ju unášal asi dva kilometre, kým sa zachytila o kamene, tak by to na tele zanechalo nejaké stopy a poškodenia, čo sa však nestalo.

Súd požiadal autora pitevnej správy z roku 1976 doktora Porubského, aby doplnil svoj posudok a vyvrátil pochybnosti. Doktor teda vypovedal, že stopy po znásilnení skutočne nezistil, ale nemôže ich ani vylúčiť, keďže mŕtvola bola v teplej vode niekoľko dní a bola v pokročilom hnilobnom štádiu.

Na otázky odpovedala aj lekárka Anna Kalašová, ktorá ako prvá mŕtvolu obhliadla a odhadla jej vek na štyridsať rokov. Vysvetlila to tým, že bolo prítmie a ona nie je súdna lekárka. Vraj to bola možno prvá mŕtvola, ktorú videla, a nemala v takýchto úkonoch prax. Samotní rodičia nikdy nespochybnili identifikáciu svojej dcéry. Spoznali ju nielen na základe predložených šperkov, ale otec telo osobne videl.


S priateľom: Ľudmila v osudnú noc chcela odcestovať za priateľom do Košíc.
Foto: archív

Kto je obeť

Kauza Cervanová sa často interpretuje ako ukážka brutality totalitného režimu, ktorý dokázal vykonštruovať nezmyselné obvinenia proti nevinným ľuďom a demokratická justícia ich len potvrdila. Vynára sa množstvo konšpiračných teórií o snahe režimu ukázať, že ak treba, postihne aj deti komunistických funkcionárov, či o arabskej stope, ktorá mala byť zahladená až na príkaz z Moskvy.

Ľudia, ktorí na prípade pracovali, tvrdia, že nátlak vraj prichádzal presne z opačnej strany, teda od rodín obvinených, ktoré mali v tom čase veľký vplyv.

„Po revolúcii v roku 1990 riaditeľ odboru vyšetrovania Ministerstva vnútra Slovenskej socialistickej republiky major Mitro podal správu, že plukovník Bona, ktorý bol aktivista okresného výboru strany pri správe Zboru národnej bezpečnosti v Nitre, vyvíjal počas vyšetrovania tlak na políciu, aby Nitrania neboli stíhaní. Čerman a Beďač boli totiž jeho zaťovia. Rovnaký tlak vyvíjal aj Andrášikov otec, ktorý bol podpredsedom kontrolnej a revíznej komisie pri okresnom výbore strany v Nitre. To bol veľký normalizačný káder, pretože on rozhodoval, kto v strane bude a koho vyhodia,“ hovorí sudca Kliment.

Aj predseda straníckej organizácie na Generálnej prokuratúre vraj pochádzal z Nitry a bol to Beďačov sused, kamarát s Andrášikom aj s plukovníkom Bonom. „Raz mi osobne povedal, aby som si dával veľký pozor pri kauze Cervanová, lebo sa mi môže stať, že skončím niekde na okrese vo Svidníku,“ spomína bývalý prokurátor Valašik.

Vyšetrovatelia otvorene hovoria, že o prípad sa intenzívne zaujímal aj prezident Gustáv Husák. Oto Hanko si spomína, ako raz za ním prišiel kolega vyšetrovateľ Zdenko Rohan, ktorý letel špeciálom do Prahy s prvým tajomníkom Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska Jozefom Lenártom. „Oznámil mi, že Lenárt mu povedal, aby sme dali Nitranom pokoj, lebo to sú všetko chlapci z vážených rodín, ktorí sa určite ničoho zlého nedopustili. V tomto duchu sa Lenárt rozprával aj s prezidentom Husákom, ten však vraj povedal, že aj keby to boli synovia Pána Boha, ak urobili niečo zlé, budú za to pykať. Následne si vyžiadal pravidelné správy o pokračovaní vyšetrovania každé tri týždne.“

Ľudia, ktorí dostali Nitranov do väzenia, neskrývajú svoje rozhorčenie z toho, ako sa dnes prípad vykresľuje. Milan Valašik to komentuje slovami, že „je urážkou skutočných obetí komunistického režimu, keď sa chcú do takejto roly pasovať títo siedmi vrahovia. Práve naopak - boli to deti komunistických papalášov a mocní tej doby sa nás snažili zastrašovať“.“

Odsúdení Nitrania sú už na slobode a stále sa snažia dokázať svoju nevinu. Na ich strane stojí viacero známych novinárov a publicistov, pričom z niektorých sa medzičasom stali politici. Okrem ich bývalých obhajcov sa ich verejne nikdy nezastal žiadny renomovaný právnik. Ako ich advokát vystupuje Alan Böhm, ale na našu žiadosť o reakciu nereagoval.

 

Kauza Cervanová

V piatok večer 9. júla 1976 približne o 22.30 unieslo sedem mužov z Nitry mladú medičku Ľudmilu Cervanovú spred vysokoškolských internátov v bratislavskej Mlynskej doline. Násilím ju vtiahli do auta a odviezli na privát. Tam ju násilím opili, zviazali a postupne všetci s výnimkou jedného znásilnili. Boli to Miloš Kocúr, Milan Andrášik, Roman Brázda, František Čerman, Stanislav Dúbravický, Pavol Beďač a Juraj Lachman.

Na neviazanej zábave sa zúčastnila aj Viera Zimáková. Keďže sa Ľudmila vyhrážala, že ich udá, rozhodli sa jej zbaviť. Muži losovali, kto z nich vykoná vraždu. Následne dievčinu preniesli do auta a odviezli k termálnemu jazierku v obci Kráľová pri Senci, kde ju Kocúr ešte raz znásilnil a potom ju spoločne utopili. Telo preniesli do neďalekého potoka Čierna voda, kde ju o päť dní našiel náhodný okoloidúci.

Autor: Plus 7 Dní/Eva Mihočková
Poslať e-mailom
 
Plus7dní pre iPad
Myšlienka týždňa

„Mladšia generácia dostane väčší priestor na oboznámenie sa s našimi dejinami.“ Minister obrany Martin Glváč takto vysvetlil, prečo chce vrátiť bratislavskému Prístavnému mostu jeho meno z čias komunizmu - Most hrdinov Dukly.

Hodnotenie: 4/5

Anketa

Považujete za normálne, že súd nedokázal viac ako rok doručiť zásielky premiérovi Ficovi v spore s Radičovou?

Áno, na Slovensku je to normálne 57%
Nie, je to absurdné 28%
Je mi to jedno 15%
Celkový počet hlasujúcich: 4977