Cervanová inak: Vyšetrovateľ, prokurátor a sudca predložili dôkazy o vine odsúdených

12. júl 2013, 08:52

Vyšetrovateľ, prokurátor a sudca sa po rokoch rozhodli prehovoriť a odhaliť fakty zo spisu jedného z najznámejších kriminálnych prípadov.

Mladá študentka medicíny zomrela devätnásťročná. Tisíce strán zápisníc a dôkazov z kauzy Cervanová sú archivované v bratislavskom Justičnom paláci.

Mladá študentka medicíny zomrela devätnásťročná. Tisíce strán zápisníc a dôkazov z kauzy Cervanová sú archivované v bratislavskom Justičnom paláci. Foto: archív, Norbert Grosz

O brutálnom znásilnení a vražde mladej medičky Ľudmily Cervanovej z júla 1976 sa píšu knihy, nakrúcajú filmy a v tlači vyšlo nespočetne veľa článkov. Doteraz sa takmer všetky snažili spochybniť proces odsúdenia siedmich Nitranov a dokázať ich nevinu. Využívajú najmä skutočnosť, že proti nim neexistuje žiaden priamy dôkaz v podobe DNA alebo odtlačkov prstov a usvedčení boli len na základe ich vlastných doznaní a svedectiev, ktoré neskôr odvolali.

Druhá strana príbehu, teda vyšetrovatelia, prokurátori a sudcovia, ktorí Nitranov usvedčili a opakovane poslali za mreže, doteraz nemohla hovoriť o svojich argumentoch, pretože bola viazaná mlčanlivosťou. Kontroverzný film Roberta Kirchhoffa Kauza Cervanová však vzali ako poslednú kvapku a so súhlasom svojich nadriadených prehovorili pre týždenník PLUS 7 DNÍ.


Druhá strana: Zľava bývalý prokurátor Valašik, vyšetrovateľ Lamačka a sudca Kliment prehovorili.
Foto: Juraj Roščák

Všetky svoje tvrdenia nám doložili možnosťou nahliadnuť do viac ako stokilového spisu, kde sú uložené dobové výpovede a dôkazy vrátane tých, ktorých kópie sa nachádzajú v archíve v Levoči. Ich jedinou podmienkou bolo, že sa nechcú konfrontovať s vrahmi. Považovali by to za nedôstojné.

Sedem odsúdených zastupuje advokát Alan Böhm. Na žiadosť týždenníka PLUS 7 DNÍ o reakciu nereagoval. Prinášame prvú časť príbehu Ľudmily Cervanovej.

Dôkazy o vine

„Verejnosť nepozná spis a rozsudky, v ktorých sa uvádzajú fakty o jednoznačnej vine odsúdených. K ľuďom sa dostávajú iba informácie, ktoré im selektívne podsúvajú vrahovia a ich advokáti,“ hovorí sudca Juraj Kliment, ktorý ako člen odvolacieho senátu Najvyššieho súdu SR v roku 2006 definitívne odsúdil siedmich Nitranov za znásilnenie a vraždu.

O prípade má podrobné poznámky, rozpráva veľmi zanietene a každé tvrdenie, ktoré chceme spochybniť, okamžite podkladá konkrétnym dôkazom zo spisu. Takým je aj nákres miesta činu, ktorý si v cele v roku 1981 urobil vtedy ešte len obvinený Milan Andrášik a medzi vecami mu ho našla väzenská služba.

Nakreslil jazierko neďaleko Kráľovej pri Senci - kde Ľudmilu utopili -, ktoré bolo prepojené s potokom Čierna voda, kam telo odvliekli. Keď si to išli policajti preveriť, vznikol problém, ktorý Andrášika zároveň usvedčil. Žiadne prepojenie s potokom nenašli, jazierko bolo oplotené a náčrt nesedel.


Usvedčujúci nákres: Andrášikova kresba jazierka prepojeného s potokom Čierna voda.
Foto: archív 1981

„Najprv sme jeho nákres nebrali ako vierohodný, pretože nesedel s realitou, ako sme ju na mieste videli,“ spomína Milan Valašik, jeden z dozorujúcich prokurátorov v rokoch 1981 - 1982. „Prítomný však bol aj starosta, pretože pri takýchto úkonoch sa to vyžaduje, a ten nám na naše prekvapenie povedal, že v roku 1976 tam ešte žiadny plot nebol a jazierko bolo skutočne prepojené s potokom, čo sme neskôr overili aj na starých mapách a v roku 1990 to potvrdil aj Geologický ústav.

Andrášik si až neskôr uvedomil, akú veľkú chybu tým urobil. Preto tesne pred pojednávaním chcel všetko dementovať a tvrdil, že to bolo prepojenie s nejakým mŕtvym ramenom, ale nič také tam nebolo.“

Tento moment je podľa Valašika dobrým príkladom usvedčovania páchateľov. Andrášikov nákres sám osebe nie je dôkazom vraždy, ale minimálne ho usvedčuje z toho, že tam bol a že klame, keď to popiera. Prezradil policajtom veci, ktoré nemali odkiaľ vedieť, pretože v roku 1976 ešte nepredpokladali, že Ľudmila nebola utopená v potoku, kde ju našli, ale v neďalekom jazierku. Svedčí o tom aj nález rozsievok v jej pľúcach.

„Takýchto usvedčujúcich materiálov sme mali niekoľko, napríklad Roman Brázda bol schopný policajtov navigovať k domu, kde Cervanovú znásilnili, a ešte predtým v cele nakreslil presný plánik toho bytu, ktorý dokonale sedel s realitou. Spolu so svedeckými výpoveďami a ich vlastnými doznaniami niet pochýb o ich vine,“ dodáva bývalý prokurátor.

Sudca Kliment vyťahuje ďalší dôkaz, vlastnoručne napísaný jedným z odsúdených. Je to list na rozlúčku, ktorý Brázda adresoval z cely svojej exmanželke. Hrozil mu trest smrti, a tak sa s ňou lúčil, pričom sa ku všetkému priznával, dodával, že sa hanbí, a očakával vysoký trest, pričom jej vyjadril pochopenie, že sa s ním rozviedla a zmenila meno sebe aj ich dieťaťu.


Plánik bytu: Brázdov náčrt osudného bytu v dome v Prievoze, kde mali Ľudmilu znásilniť.
Foto: archív 1981

Policajné výmysly?

Nitrania a ich obhajcovia argumentujú tým, že policajti v totalitnom štáte potrebovali za každú cenu nájsť páchateľov brutálnej vraždy, ktorá otriasla celou spoločnosťou. Mali si tak vymyslieť legendu o znásilnení a zavraždení Ľudmily, vykonštruovať všetky dôkazy a nátlakom prinútiť sedem nevinných mužov, aby sa priznali a odrecitovali nadiktovanú verziu činu.

Pri rôznych pochybnostiach dokazovania, neexistencii priameho dôkazu a po mnohých odvolaných svedectvách to neznie úplne nezmyselne. Vyšetrovateľ, prokurátor a sudca sa pri týchto slovách zdvíhajú zo stoličky.

„Keby sme už silou-mocou chceli nájsť vraha a na niekoho to našiť, prečo by sme si vyberali takúto komplikovanú a politicky citlivú verziu?“ pýta sa rozhorčene člen vyšetrovacieho tímu z osemdesiatych rokov Vladimír Lamačka.

„Oveľa ľahšie by bolo hodiť to na jedného bezvýznamného človeka, a nie na sedem detí prominentných komunistických rodičov a k tomu ešte vymyslieť zložitý skutkový dej, teda tri miesta činu, únos, znásilnenie a vraždu.“

Dodáva, že na začiatku bolo obvinenie vznesené len proti Františkovi Čermanovi, Romanovi Brázdovi a Milošovi Kocúrovi, a to iba z vraždy. Vraj by bolo nelogické, aby si prípad sami komplikovali pridávaním ďalších štyroch obvinených a vymýšľaním znásilnenia.

„Aj keď to bol komunistický režim, nepísali sa už päťdesiate roky a nikto mi nikdy nepovedal, že musíme niekoho usvedčiť. Na tom prípade spolupracovalo množstvo policajtov, dvadsať vyšetrovateľov, osem prokurátorov, opakovane ich odsúdilo dvadsaťštyri sudcov. Boli to desiatky ľudí pred revolúciou aj po nej a nikto predsa nemôže vážne predpokladať, že všetci sa zákerne spriahli, len aby usvedčili a odsúdili sedem nevinných Nitranov. To je absurdné.“

Sudca Kliment argumentuje prípadom Jána Hrmu, ktorý bol z vraždy Cervanovej obvinený ako prvý v roku 1976 a dokonca neprešiel detektorom lži. Nikdy sa však nepriznal a policajti sami napokon prišli na to, že mal nepriestrelné alibi. „Ak by si niekto chcel niečo vymýšľať a ignorovať pritom fakty, pokojne sa mohol vrátiť k Hrmovi a hodiť to na neho, bolo by to oveľa jednoduchšie.“

Nátlak

Bežní ľudia nie sú cvičení agenti a keď sa na nich správne zatlačí, mnohí sa priznajú aj k vražde. Odsúdení Nitrania sa sťažovali na brutálne výsluchy, ktoré sa opakovali dennodenne dlhé hodiny a niektorí ich absolvovali aj viac ako tridsaťkrát, často bez prítomnosti advokáta.

Vo vyšetrovacej väzbe vraj sedeli s vrahmi, ktorí ich terorizovali, a bolo jasné, že šikanovanie neprestane, kým sa nepriznajú. Navyše, nad troma z nich visela hrozba trestu smrti a odvrátiť slučku mohlo iba priznanie. Korunná svedkyňa Viera Zimáková, ktorá sa na vražde pasívne zúčastnila, sa počas vypočúvania dokonca povracala a doma mala ani nie ročné dieťa, za ktorým sa chcela vrátiť. Keď svoju usvedčujúcu výpoveď odvolala, bola obvinená z krivej výpovede a odsedela si dva roky.

Vyšetrovateľ Lamačka akúkoľvek brutalitu odmieta. Zimáková vraj nebola zadržaná, ale predvedená a polícia jej prvýkrát dokonca zabezpečila ubytovanie v hoteli Kyjev, aby v ňom mohla prespať aj s manželom, ktorý za ňou prišiel.

„Uvedomovala si svoju mieru viny aj ju pred prokurátorom priznala. Na osudnej párty robila striptíz a povzbudzovala aj Ľudmilu, aby sa vyzliekla a nerobila drahoty so sexom. Problém nastal, keď odišla späť do Nitry, kde na ňu rôzni ľudia tlačili a vyhrážali sa jej, aby výpoveď odvolala, na čo sú svedectvá. Preto potom niekoľkokrát všetko vzala späť, a to aj na súde.“

Vtedajší prokurátor Valašik spomína, že keď bol Zimákovej manžel spolu s ňou v hoteli Kyjev, prišiel sám od seba za ním a povedal, že večer sa mu žena s plačom priznala, že skutočne bola pri znásilnení a vražde Cervanovej.

„Jeho výpoveď je riadne zaprotokolovaná v spise. Po pár týždňoch sa vrátil a všetko odvolal. Bolo nám čudné, že presne v tých dňoch sa po dlhom snažení dostal pracovať ako lekár do Okresného ústavu národného zdravia v Nitre. Žiadosť mal podanú už dlho a zrazu uspel. Tu museli zaúradovať vplyvní rodičia obvinených Nitranov. Konkrétne rodičia Stanislava Dúbravického zastávali v tom ústave významné posty.“

Pri spracovávaní obžalovaných sa používala takzvaná väzenská agentúra, čo je sieť väzňov, ktorí rôznym spôsobom vyťahujú zo spolubývajúcich v cele dôležité informácie a posúvajú ich policajtom. Práve na nich sa Nitrania sťažovali. Juraj Lachman bol v malej cele s trojnásobným vrahom, ktorý čakal na rozsudok za ďalší hrdelný zločin, a vraj mu dával poriadne zabrať. „Ale veď sám Lachman bol obvinený z vraždy, tak s kým mal sedieť v cele, so zlodejom jabĺk?“ pýta sa Lamačka. Odmieta, že by ich spoluväzni týrali. Donášali vraj iba operatívne informácie o tom, čo obvinení o skutku rozprávajú, či si robia poznámky, ako sa správajú a podobne.

Minimálne jeden z Nitranov sa však ku všetkému priznal hneď, a nie po nekonečných výsluchoch. Bol to Miloš Kocúr, ktorý sa rozrozprával už v prvý deň po zadržaní a na druhý deň svoje priznanie zopakoval v prítomnosti prokurátora aj na záznam. Dobová nahrávka z roku 1981 má už trochu horšiu kvalitu, ale Kocúrov monotónny hlas stále dobre počuť. Približne dvadsať minút plynule, bez prestávky a bez emócií detailne opisuje, ako Ľudmilu vtiahli do auta, odviezli na privát a znásilnili.

V pamäti loví dokonca ulice, ktorými ju viezli v aute k jazierku pri Kráľovej pri Senci. Na sekundu sa zastaví, keď má opísať, kto jej zatlačil hlavu pod vodu, a potom tvrdí, že ju ešte vytiahli na breh a on sa ju snažil oživovať. Vraj ju do poslednej chvíle chceli iba vystrašiť, aby ich neudala, ale nepodarilo sa. Kocúr neskôr svoje priznanie odvolal s tým, že bolo vynútené brutálnym týraním a bez prítomnosti advokáta.

V ďalšom čísle prinesieme druhú časť príbehu, kde rozoberieme aj neuznané alibi Nitranov a pochybnosti pitevného protokolu.

Kauza Cervanová

V piatok večer 9. júla 1976 približne o 22.30 unieslo sedem mužov z Nitry mladú medičku Ľudmilu Cervanovú spred vysokoškolských internátov v bratislavskej Mlynskej doline. Dvaja z nich ju vtiahli do auta a odviezli do bytu na Varínskej ulici. Tam ju násilím opili, zviazali a postupne všetci s výnimkou jedného znásilnili. Boli to Miloš Kocúr, Milan Andrášik, Roman Brázda, František Čerman, Stanislav Dúbravický, Pavol Beďač a Juraj Lachman.

Na neviazanej zábave sa zúčastnila aj Viera Zimáková. Keďže Ľudmila sa vyhrážala, že ich udá, a jej otec, armádny plukovník, to nenechá len tak, rozhodli sa jej zbaviť. Muži žrebovali, kto z nich vykoná vraždu. Následne ju preniesli do auta a odviezli k termálnemu jazierku v obci Kráľová pri Senci, kde ju Kocúr ešte raz znásilnil a potom ju spoločne utopili. Telo preniesli do neďalekého potoka Čierna voda, kde ju o päť dní neskôr našiel náhodný okoloidúci.

Výhrady odsúdených Nitranov

  • Viacero svedkov odvolalo svoju výpoveď 
  • Existujú svedkovia v ich prospech 
  • Neexistujú priame dôkazy o ich vine
  • Priznania mali byť vynútené nátlakom 
  • Pitva nepotvrdila znásilnenie ani zranenia
  • Telo bolo spopolnené a viacero dôkazov zničených 
  • Prešli detektorom lži
Autor: Plus 7 Dní/Eva Mihočková
Poslať e-mailom
 
Plus7dní pre iPad
Myšlienka týždňa

„Už som dosť dlho v politike, aby mi zmäkol úplne mozog." Premiér Robert Fico o svojom dlhodobom pôsobení v službe verejnosti.

Hodnotenie: 4/5

Anketa

Považujete za normálne, že súd nedokázal viac ako rok doručiť zásielky premiérovi Ficovi v spore s Radičovou?

Áno, na Slovensku je to normálne 57%
Nie, je to absurdné 28%
Je mi to jedno 15%
Celkový počet hlasujúcich: 3644