25 rokov najlepsich fikcii
 
 

Poľovníci musia byť združení v komore. Šéfuje jej Ficov človek

27. február 2013, 06:00

Štát sa zákonom o poľovníctve pripravil zhruba o pol druha milióna eur ročne. Monopol získalo združenie, na ktorého čele stojí vplyvný muž Ficovho Smeru.

Poľovníci: Ak chcú
pestovať svoj koníček,
musia byť členmi
Slovenskej poľovníckej
komory. Povinne.

Poľovníci: Ak chcú pestovať svoj koníček, musia byť členmi Slovenskej poľovníckej komory. Povinne. Foto: TIBOR BENČIČ

Prečo by mal štát profitovať na niečom, čo môže zveriť samosprávnej organizácii? A ak je, nebodaj, organizácia riadená vplyvnými ľuďmi zo Smeru, tým lepšie. Takmer šesťdesiattisíc poľovníkov je na Slovensku povinne združených v občianskom združení, ktoré im predpísal zákon. A jeden a pol milióna eur, ktoré mohol ročne štát vybrať na administratíve okolo poľovníctva, ide do súkromných rúk.

Nenápadný zákon

V roku 2009 za prvej vlády Roberta Fica prijali poslanci zákon o poľovníctve, ktorým vzniklo občianske združenie Slovenská poľovnícka komora (SPK). Tá združila pod seba všetky poľovnícke organizácie a ako jediný subjekt dostala právo vydávať a predlžovať poľovné lístky.

Dovtedy túto činnosť vykonával štát prostredníctvom lesných úradov a dostával do svojej kasy približne 114-tisíc eur ročne. Po zmene zákona z nej nemá ani cent. Vznik monopolu zo zákona pritom SPK takmer okamžite využila na zdvojnásobenie cien. Z predlžovania poľovných lístkov tak teraz inkasuje približne 228-tisíc eur ročne.

Komora dostala do vienka možnosť vyberať aj rôzne ďalšie nové poplatky od poľovníkov. Takým je napríklad poplatok za bonitu a výmeru revíru, ktorý dovtedy neexistoval. Z toho inkasuje SPK takmer trištvrte milióna eur ročne. Daňoví poplatníci platia združeniu aj za výkon práva poľovníctva lesníkov v štátnych, vo vojenských lesoch i v Tatranskom národnom parku. Dovtedy sa platilo logicky len majiteľovi revíru, teraz si na svoje príde aj komora.

Združenie navyše nezaplatí štátu z príspevkov vôbec nič ani na dani. Vďaka všetkým poplatkom, ktoré má SPK právo účtovať, sedí podľa našich informácií združenie na ročnom balíku vo výške jeden a pol milióna eur.


Prezident poľovník: Slovenskej poľovníckej komore šéfuje vplyvný poslanec za Smer Tibor Lebocký.
Foto: Vladimír Turkovič

Poslanec poľovník

Komore šéfuje poslanec za Smer Tibor Lebocký. Nie je však len šéfom SPK, ale aj Slovenského poľovníckeho zväzu, ktorý vlastní obrovský majetok. Sedí teda na dvoch stoličkách, pričom obe združenia sídlia na rovnakej adrese v Bratislave. Na troch stoličkách sedí aj tvorca tohto skvelého zákona, Lebockého spolupracovník Jaroslav Puškáč. Ten šéfuje legislatíve nielen v oboch spolkoch, ale aj na ministerstve pôdohospodárstva.

Kto by sa chcel vzoprieť a neplatiť Lebockého združeniu poplatky, už by si nezapoľoval. Podľa zákona je totiž SPK jediná, ktorá môže vydať poľovný lístok - a to je podmienené členstvom v SPK. Ak teda niekoho zo združenia vylúčia, príde aj o možnosť poľovať. Viacerí z tých, ktorých sme oslovili, majú strach postaviť sa Lebockému. Vlastní totiž pečiatku, bez ktorej by si už nikto z nich v lese nevystrelil.

Nové poplatky

A protestovať vraj je proti čomu. Lebockého združenie totiž zaviedlo ďalší poplatok. Ústrediu, ktoré má približne dvanásť ľudí, musí 57-tisíc poľovníkov platiť po tri eurá. O nových poplatkoch rozhodol snem v Michalovciach.

Na otázku, čo so 171-tisíc eurami funkcionári v Bratislave robia, však poľovníci relevantnú odpoveď nedostanú. A záhadu nerozlúšti ani štát, ktorý namiesto toho, aby poplatky vyberal, ich Lebockého združeniu podľa zákona platí. Ďalších sedem eur si môže od poľovníka vypýtať združenie na chod svojich pobočiek. To je dohromady desať eur za jedného poľovníka, teda 570-tisíc eur za všetkých. Slušná sumička.

„Slovenská poľovnícka komora je samostatná právnická osoba zriadená podľa zákona o poľovníctve. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka nemá kompetenciu kontrolovať finančné záležitosti Slovenskej poľovníckej komory,“ zareagoval Peter Hajnala, šéf komunikačného odboru ministerstva.

Poplatky aj za cudzie

V marci by sa pritom do parlamentu mala dostať novela zákona, ktorá má vytvoriť špeciálne revíry pre rovnejších medzi rovnými. Veď v politike na vrcholných pozíciách sa nachádza veľa vášnivých poľovníkov, nevynímajúc ostrostrelca Ivana Gašparoviča. Majiteľ revíru tak bude musieť prenajať štátu svoj majetok, či chce, alebo nie. A o tom, kto bude na jeho pozemku pätnásť rokov poľovať, rozhodne ministerstvo.

„Vlastnícke vzťahy idú bokom. Komora berie peniaze aj za pozemky, ku ktorým nemá žiadne vlastnícke právo. To nie je v poriadku. Čo je to za pamflet, keď podľa zákona vznikne organizácia, ktorá pre seba vyberá kadejaké poplatky a ministerstvo ju nemá právo ani kontrolovať? Napríklad ústredie sa nemusí zodpovedať nikomu, čo spravilo so 171-tisíc eurami. My nemáme právo sa pýtať, lebo to je ústredie,“ tvrdí Peter Cagala, prezident Združenia poľovníckych organizácií HUBERT.


Oponent: Mnoho poľovníkov sa bojí otvorene vystúpiť proti Lebockému, aby neprišli o možnosť poľovať. Šéf združenia Hubert Peter Cagala strach prekonal.
Foto: Juraj Roščák

Advokát Peter Kovács, ktorý poskytuje poľovníkom právne poradenstvo a nebojí sa postihu, považuje zákon o poľovníctve za protiústavný. Núti totiž poľovníkov, aby sa združovali v Lebockého spolku. Napríklad v susednom Česku podobná povinnosť združovania neexistuje. „Podľa mňa to ústavné nie je. V poriadku by to bolo, ak by išlo o profesijnú komoru. Ale kto to má ako koníček, prečo by mal byť v nejakej komore? Keď budete napríklad vlastníkom pozemku, ktorý je poľovným revírom, a uplatníte si svoje ústavné právo, prečo máte platiť do komory, keď je to váš majetok? Na to sa nikto nepýtal, keď ten zákon vymyslel,“ povedal nám Kovács.

Novela, ktorú priniesol minister pôdohospodárstva, hovorí aj o takzvanom vyhradenom revíre. „Poukazuje to na nostalgiu pána ministra z čias komunistickej éry. V tom období bolo možné, aby niektoré poľovné pozemky boli vyhradené pre záujmy štátu. Ministerstvo môže ukázať na akýkoľvek revír a vyhradiť si ho. Vlastník má nárok na náhradu v smiešnej sume. To je drzosť. Keď chce minister chrániť genofond, štát má dosť pozemkov, kde môže toto právo uplatniť. Nech však neobmedzuje vlastníkov pozemkov,“ tvrdí Jahnátkov predchodca vo funkcii Zsolt Simon.

Zároveň upozorňuje, že ak by sa hociktorý poľovník kriticky vyjadroval o Lebockého spolku, môže za to pykať. „Keď sa bude nevhodne vyjadrovať o komore, poruší tým interné stanovy a tá ho môže vylúčiť. Tým stráca platnosť aj jeho poľovný lístok na území Slovenskej republiky,“ dodal Simon.

Všetko je v poriadku?

Poslanec parlamentu a zároveň šéf komory Lebocký všetky obvinenia odmieta. Tvrdí, že komora svojou činnosťou prebrala od štátu aj povinnosti. „SPK združuje držiteľov všetkých poľovných lístkov a v záujme zabezpečenia čo najobjektívnejšieho a najtransparentnejšieho preneseného výkonu štátnej správy, to znamená, aby sa na tomto výkone mohli podieľať všetci držitelia poľovných lístkov v súlade s postupom demokratických volieb do kolektívnych orgánov komory, považujem za dôležité, aby všetci poľovníci boli členmi profesijnej organizácie,“ odkazuje oponentom Lebocký.

SPK je podľa neho „typickou stavovskou organizáciou“, akou je napríklad Slovenská advokátska komora. Advokát poľovníkov Kovács však Lebockému oponuje, že tá združuje profesionálov, nie tých, čo majú poľovníctvo ako koníček.

Spor pri zákone o poľovníctve sa črtá aj v rámci samotného Smeru. Ak minister Jahnátek pripúšťal v parlamente možnosť, že poľovný lístok netreba každých päť rokov predlžovať, Lebocký je striktne proti. Jeho združenie by totiž ročne prišlo o 228-tisíc eur na poplatkoch za predlžovanie poľovného lístka. Podľa Lebockého totiž vznikli komore úplne nové povinnosti, ktoré niečo stoja. „Je veľmi dôležité povedať, že keď komora dostala do vienka vydávanie a predlžovanie poľovných lístkov, musel sa vytvoriť jeden úplne nový, transparentný systém elektronickej evidencie členskej základne. To, samozrejme, niečo stálo,“ tvrdí Lebocký. Dodáva, že so všetkými príjmami do komory je nakladané transparentne, a keďže funguje na princípe samosprávy, má aj kontrolné orgány.

„Načo treba predlžovať poľovný lístok? To chce pán Lebocký povedať, že poľovník po piatich rokoch musí byť preskúšaný, či nezabudol rozpoznať srnku od jeleňa? Poľovný lístok predsa nemá nič spoločné so zbrojným pasom, kde je takéto preskúšanie opodstatnené,“ protiargumentuje exminister Simon.

Povinnosť pre fyzické osoby byť členom poľovníckej komory podľa exministra Simona neexistuje ani v Rakúsku a už ani v Maďarsku.

Autor: Plus 7 Dní/Andrej Onufer
Poslať e-mailom

 
Plus7dní pre iPad
Myšlienka týždňa

„Je milé, že sa pán predseda zaoberá mojím subjektívnym stavom.“ Minister kultúry Marek Maďarič reagoval na slová lídra SNS Andreja
Danka, ktorý vraj nechápe hystériu a konanie ministra ohľadom koncesionárskych poplatkov.

Hodnotenie: 4/5

Anketa

Súhlasíte s návrhom bugárovcov, aby mali cyklisti povolené minimálne množstvo alkoholu, konkrétne 0,5 promile?

ÁNO 46%
NIE 54%
Celkový počet hlasujúcich: 246