PLUS 7 DNÍ pripravuje NOVÝ WEB. Vyskúšajte našu novú stránku

 

 

Podceňujú zľavové portály naše veľhory? Ročne z Tatier vynesú 500 kíl odpadkov

16. mája 2016, 00:00

Niektorí to dávajú do súvislosti s obavami, že známe zahraničné turistické strediská sa môžu stať terčom teroristických útokov.

Blahoželáme!:  Nikde nikto, len  mladomanželia  pózujúci pred  fotoaparátom.

Blahoželáme!: Nikde nikto, len mladomanželia pózujúci pred fotoaparátom. Foto: Tony Štefunko

Deti, nedáte si polievku? Fazuľovú! Alebo radšej mexickú pochúťku? Alebo rovno celé menu? - obracia sa na nás muž v stánku Duo v Starom Smokovci. Zásadne nás oslovuje „deti“, hoci by na nás toto pomenovanie nesedelo, ani keby hovoril o prerastených deťoch.

Je skôr náš rovesník, a tak mu slepo závidíme jeho nekonečnú energiu. Oslovuje okoloidúcich, prihovára sa im a ponúka všetko, borovičkou počínajúc, fazuľovou polievkou končiac. „Je výborná!“ hovorí, ale to my dobre vieme. Jedli sme ju u neho aj deň predtým. Vonku pod prístreškom na lavici za stolom.

A husto padal sneh! Nevzdával sa ani posledné aprílové dni a Vysoké Tatry zahalil bielobou. „Takže sú pripravení na letnú turistickú sezónu. Všade čistučko, bielučko,“ dodal kolega.

Čína v najmenších veľhorách

Stánku Duo sa darilo, ale luxusné reštaurácie zívali prázdnotou. Zima sa skončila, leto sa nezačalo. Po turistoch zatiaľ ani stopa, hoci sa v médiách objavila informácia, že tento rok budú Tatry praskať vo švíkoch. Vraj prídu tí, ktorí sa boja cestovať do zahraničia, nechcú zažiť bombové útoky v mestách ani na plážach.

Ale na prelome apríla a mája boli „najmenšie veľhory“ vymreté. Prázdne kaviarne, prázdne obchody, nikto nejavil záujem dokonca ani o dve predajne s golfovými potrebami, vzdialené kúsok od seba. Aj parkovať bolo kde - ale za 1,80 eura v Starom Smokovci a za 2 eurá na hodinu na Štrbskom Plese.

Strážcovi parkoviska sa nechcelo ani vyliezť z búdy, počkal si, kým my prídeme k nemu, a potom nám navrhol, že bez lístka by sme to mali iba za euro. Na Štrbskom Plese pľačkanica, nikde nikto, iba mladomanželský pár pri jazere poctivo vyskakoval na povel fotografa. Sychravé počasie smutno vyvažovali iba pestrofarebné stánky - hotdog, limo, cukrová vata, trnavské cherry a obrovský bilbord cez celú budovu turistickej ubytovne - Bývanie v Tatrách už od 18 720 eur.

Milé privítanie nad parkoviskom, kde si možno kúpiť aj suveníry. Ich pestrosť by sa dala zhrnúť do vety - Čína v Tatrách. Výnimkou sú zrejme iba drevené valašky po 3,50 eura, v cene je už zahrnutý vypálený názov Vysoké Tatry. Neradostná realita, neuveriteľná predstava, že sa tu čoskoro budú prechádzať davy.

„My máme Vysoké Tatry“

Prečo by sem vlastne tí turisti mali prísť? - pýtame sa Lucie Dubielovej, výkonnej riaditeľky Združenia cestovného ruchu Vysoké Tatry. „Lebo lepšie miesto na Slovensku nenájdete,“ odpovedá. Hovorí o vlaňajšej literárnej súťaži, ktorej víťazka to, čo turisti v Tatrách nájdu, porovnala s plastovými fľašami - ľahko vyniesť do hory plnú, ťažko odniesť prázdnu.

Človek príde do hôr, uvoľní sa, nechá v nich všetky svoje starosti, nadýcha sa čistého vzduchu, zrelaxuje... „Prichádzajú k nám tri hlavné skupiny rekreantov. Prví si kúpia relaxačné pobyty a vyhľadávajú rôzne aktivity. Druhá skupina sú rodiny s deťmi a tretia - kongresová turistika. Kto chce nájsť ticho, nájde ho povedzme v Tichej či Kôprovej doline alebo pri Temnosmrečianskom plese. Komu sa nechce hýbať, posadí sa na lanovku. Turisti a bežci majú kilometre turistických trás, milovníci pohodlia hotely s wellness centrami, deti majú k dispozícii dvanásť náučných chodníkov,“ vymenúva a dodáva, že na leto je pripravený projekt Festival zdravia, prírody a regenerácie.

Jednou z jeho súčastí je, aby záujemcovia našli aspoň jedno zdravé jedlo v každej reštaurácii. Lucia Dubielová tvrdí, že Tatry tento rok naozaj čaká nápor turistov. „Predtým sa predávali zájazdy na poslednú chvíľu, teraz sa míňajú už od januára.“ Hovorí, že lepšie vyzerajú aj štatistiky spokojnosti s ubytovaním a so službami, nespokojní bývajú turisti s dopravou po regióne, s cenami za lyžiarske skipasy.

A viac sa začali hýbať aj do okolia. Fakultatívne výlety sa síce neosvedčili, ale ak zaprší, dovolenkári sa poberú na okolité hrady, do Červeného Kláštora povoziť sa na pltiach, ale zahraniční si zájdu aj do Košíc, Bratislavy či do Krakova. „Nám však tieto destinácie turistov nekradnú, lebo my máme Vysoké Tatry,“ dodáva.

Panenské paradoxy

Máme Vysoké Tatry. A chceme v nich mať všetko! Hotely, apartmány, obchody, wellness centrá, turistické chodníky, panenskú prírodu, lyžiarske vleky a lanovky, ozdravovne, niektorí by zrejme privítali aj kolotoče. Za sklom hotelového bazéna na Štrbskom Plese posedáva pár ľudí v županoch, v Bielovodskej doline šliapu po zasneženom turistickom chodníku dve Poľky.

Vôbec ich netrápi, že chodníky sú od 1. novembra do 15. júna oficiálne zatvorené. Vybrali sa na výlet, prekročili rampu a idú. „Často takýchto ľudí vídím, ako postávajú pred rampou a pozerajú sa na moju horáreň. Keď si myslia, že ich nikto nevidí, idú ďalej,“ rozpráva Martin Stodola a dodá, že tu zažili už naozaj všeličo, aj troch poľských školákov, ktorí so zlým vysvedčením ušli do našich hôr a doma po nich vyhlásili pátranie.

Tí hľadali spásu, iní nájdu smrť. „Uzávera nie je samoúčelná, nielenže chránime prírodu, ide nám tiež o bezpečnosť ľudí. Tam, kde nevidieť turistickú značku, tadiaľ turistický chodník nevedie,“ hovorí Ján Slivinský, vedúci ochranného obvodu Štátnych lesov TANAP-u v Tatranskej Javorine.

Turistické chodníky pred sezónou ešte len začali upravovať. „Prechádzame ich všetky, tie vysokohorské dláždime mohutnými kameňmi, odvodňujeme ich, prekliesňujeme. Odkedy stromy zožral lykožrút, padá ich veľa a musíme ich z chodníkov odstraňovať.“ Šesť ľudí, päťdesiat kilometrov chodníkov, niektoré v nadmorskej výške 2 300 metrov.

A potom ešte raz ročne akcia Čisté hory, keď podľa hovorkyne Štátnych lesov TANAP-u Lenky Burdovej znesú dole päťsto až šesťsto kilogramov odpadu. Panenská príroda. A panensky neskúsení novodobí návštevníci Vysokých Tatier, ktorí už nevstávajú zavčas rána, aby sa vybrali na túry. Pospia si do desiatej až jedenástej a o tretej popoludní sa vyberú napríklad na celodennú túru na Sliezsky dom.

Potom ich môžete hľadať približne na sedemsto kilometroch chodníkov. Toľko ich v celých Vysokých Tatrách máme.


Tatry sú krásne v každom počasí.
Foto: Tony Štefunko

Raj na zemi

A potom sa na tých turistov usmievajte! Majú Tatranci vôbec dôvod usmievať sa? „Vo Vysokých Tatrách žijú takí istí ľudia z mäsa a kostí ako všade inde na Slovensku,“ hovorí Zuzana Šedivá, ktorá robí v tejto brandži už vyše štyridsať rokov.

„Usmievajú sa vari na vás viac ľudia niekde inde na Slovensku? Keď sú nevrlí na nich, ani oni nie sú vždy príjemní k ostatným. A tiež musia za všetko platiť.“ Začíname rátať. Keby chcel podnikateľ v Tatrách predať rezeň povedzme za štyri eurá, prerobil by 18 centov. Tretinu z predajnej ceny zaplatí štátu na daniach a odvodoch, druhá tretina sú náklady na materiál, energie, služby a mzdy, pol druha eura za suroviny. Darmo potom máme zo 42 daností, ktoré robia cestovný ruch cestovným ruchom, 41 daností, nemáme len more.

Máme však aj sedemsto predpisov, ktoré upravujú podnikanie, a tie sa stále menia a neustále pribúdajú. Najnovšie má kuchár hlásiť, odkiaľ pochádza hydina. Napríklad. Nech sa potom usmieva... „Privatizácia priniesla do podnikania v cestovnom ruchu mnoho ľudí, ktorí s týmto fachom nemali žiadne skúsenosti a spočiatku nepochopili, že tržba nie je zisk. Platí, že iba spokojný zamestnanec dokáže poskytovať kvalitné služby. A spokojnosť pramení zo zorganizovania zázemia v hoteli, v reštaurácii a ak povedzme čašníkovi chýba porcelán či príbory, čo má robiť? Navyše, v prvom roku krízy prepustili veľa zamestnancov služieb a tí, čo zostali, musia pracovať aj za nich. Je ich málo, sú preťažení, majú nízke platy, bodaj by potom boli milí,“ hovorí Zuzana Šedivá.

Podobne je to s ubytovaním, hoci kapacít majú Vysoké Tatry dosť. Ak Chorváti v lete všetko zdražujú, my sme sa pobrali opačnou cestou. U nás sezóna nie je nástroj, ako viac zarobiť a lepšie odmeniť zamestnancov. „Vďaka rôznym zľavomatom sa ceny stále znižujú. Na internete ponúkajú zariadenia ubytovanie aj za polovicu pultovej ceny, provízia zľavového portálu sa vyšplhá na 15 až 30 percent.“ Ak teda dakto ponúka posteľ za desať eur na noc, o päť eur príde hneď, ak sa zapojí do takejto akcie, a z tých zvyšných päť zaplatí dve eurá províziu a čo mu zostane?

Tým chudobnejším, ktorí ponúkajú ubytovanie v súkromí pod Tatrami, nič, nezávislým hotelom málo a najlepšie obídu hotely veľkých korporácií, ktoré si to môžu dovoliť. Ešte stále chcete, aby sa na vás Tatranci usmievali? Úsmevné je azda len to, čo všetko od našich najmenších veľhôr očakávame! Raj na zemi pre všetkých. A každý chce niečo iné.

Autor: PLUS 7 DNÍ/ Peter Kubínyi
Poslať e-mailom

Plus7dní pre iPad
Myšlienka týždňa

„Ak by som si bol vedomý alebo by mi bolo dokázané, že som skutky, z ktorých som bol obvinený, spáchal, pri mojej povahe odídem sám.“
Predseda Národnej rady SR Andrej Danko ku kauze otvárania listov v parlamente

Hodnotenie: 4/5

Anketa

Úrad pre verejné obstarávanie poukázal na porušenie zákona zo strany ministra vnútra Roberta Kaliňáka, ktorý to však odmieta. Je to podľa vás výsmech občanom?

ÁNO 82%
NIE 18%
Celkový počet hlasujúcich: 523
 
 

Plus 7 dní

Plus 7 dní
Denník PLUS7DNÍ Báječná žena Šarm EMMA
Pekné bývanie Zdravie Záhradkár Dobré jedlo Poľovníctvo a rybárstvo