25 rokov najlepsich fikcii Špeciál mafiáni 4
 

Zemepán Mečiar: Ľuďom sa vyhráža súdmi, ak mu nepredajú pozemky

02. júna 2014, 21:00

Vladimír Mečiar sa vyhráža ľuďom z obce Dolná Poruba súdmi, ak mu nepredajú pozemky, o ktoré má záujem.

Milan Koteš (vľavo) vlastní starú usadlosť v blízkosti  Mečiarovej chalupy. Bojí sa, že sa jej bude musieť vzdať.

Milan Koteš (vľavo) vlastní starú usadlosť v blízkosti Mečiarovej chalupy. Bojí sa, že sa jej bude musieť vzdať. Foto: Juraj Roščák, Július Dubravay

Sú bezmocní. Pritom nechcú iné, len žiť, ako žili ich predkovia. Starať sa o seba, svojich blízkych, o kus zeme, ktorú vlastnia už niekoľko generácií. Majú však smolu. Ich životné príbehy sa spájajú s obcou Dolná Poruba v Trenčianskom okrese, ktorá učarovala svojho času najsilnejšiemu mužovi Slovenska Vladimírovi Mečiarovi.

Expremiér sa po neúspešných parlamentných voľbách v roku 2012, keď jeho HDZS u voličov totálne prepadlo, utiahol na dôchodok a zdá sa, že svoju pozornosť plne sústredil na malebnú dedinu Dolná Poruba. Spolu s manželkou tu už nejaký čas vo veľkom skupujú pozemky. V honbe za ďalšou pôdou sa niekdajší podnikový právnik neštíti ničoho, šikovne využíva naše deravé zákony.

Prostredníctvom súdu pootváral desiatky dedičských konaní, podal dokonca už aj prvú žalobu. Pred súd sa postaví spolumajiteľ jednej z parciel, o ktorú má „otec národa“ záujem. Iba preto, že sa nechce vzdať svojho kúska zeme.

Učarovala mu Poruba

„Je to obyčajné vyvlastňovanie. Veď na Slovensku vlastnícke práva predsa ešte nepadli! To ho naozaj nikto nedokáže zastaviť?! Nemá toho už dosť?“ hnevajú sa obyvatelia Dolnej Poruby. Problémy súvisiace s rozpínavosťou Mečiarovej rodiny zašli podľa nich priďaleko.

Zahodili preto zábrany a rozhodli sa otvorene prehovoriť. Chcú upozorniť na to, čo umožňujú slovenské zákony. Lebo právnik Mečiar si dal pozor na to, aby neporušil legislatívu. Napokon, platných právnych noriem sa držal aj počas divokej privatizácie v deväťdesiatych rokoch minulého storočia, vďaka ktorej sa z jeho spolupracovníkov stali najbohatší ľudia na Slovensku.

Najnovšie si svoje práva uplatňuje v Dolnej Porube. Dedina sa v spojitosti s trojnásobným premiérom dostala do povedomia verejnosti na jar 2004. Mečiar sa tam utiahol na svoju chalupu po prehratých prezidentských voľbách s vtedy osemnásťročnou asistentkou Katarínou Rosinovou.

O obci sa začalo opäť hovoriť v lete 2009, keď médiá upozornili, že Mečiar skupuje pozemky a staré usadlosti blízko svojej chalupy. O dva roky neskôr vyšlo najavo, že rodina expremiéra v dedine stavia pálenicu, okolo ktorej vyrastajú sady.

Oplocuje vo veľkom

Tým sa však Mečiarova rozpínavosť neskončila. Podľa domácich nechce zostať len pri pálení pálenky a pestovaní ovocia. Vraj by rád majetky rozšíril a usporiadal aj z právneho hľadiska. Preto sa chce „zbaviť“ spoluvlastníkov pozemkov i majiteľov nehnuteľností stojacich v susedstve. Údajne plánuje, že celú oblasť, známu ako Kúty, ohradí.

„Jeho zať Gálik nám rozprával, že si chcú vybudovať zvernicu, v ktorej budú chovať daniele a všelijakú zver, a potom budú organizovať poľovačky pre nejakých nóbl hostí. Veď sa pozrite, ako tú časť už oplotili. To sa už my ľudia z dediny cítime ako zvieratá, ktorým zo dňa na deň zakážu vstupovať na miesta, kadiaľ chodievali naši dedovia a pradedovia.

Kotešovci, Kopčanovci, Kováčovci, mnohí ďalší tade behávali, kravy pásli, nie nejakí Mečiarovci,“ zlostí sa Vlasta Kopčanová. Upozorňuje na neustále pribúdajúce značky a kolíky, ktoré dávajú tušiť, že Mečiar s osádzaním oplotenia zďaleka neskončil.

„Tam, kde včera ešte nebolo nič, dnes už nájdete značky. Ohrádzajú aj pozemky, ktoré im ešte nepatria, na ktorých sú aj ďalší vlastníci. Odkázali nám, že keď sa cítime poškodení, máme sa brániť na súde."

"Veľmi dobre vedia, že obyčajný dedinský človek sa po súdoch ťahať nebude,“ jednohlasne hovoria Milan Koteš, Jozef Tvrdoň, Milan Kováč a Vlasta Kopčanová. Štvorica Dolnoporubčanov sa obrátila aj na obecný úrad. Zisťovala, či Mečiarovcom povolil stavať oplotenie, keďže ide o drobnú stavbu a obec by o nej mala vedieť. Odpovede sa však nedočkali.

Otváranie dedičstva

Keďže obec Dolná Poruba patrí medzi tie, kde sú spoluvlastnícke vzťahy k pôde značne spletité, Mečiarovci začali konať aj prostredníctvom súdov. Na Okresnom súde v Trenčíne evidujú desiatky podnetov, údajne okolo šesťdesiat, týkajúcich sa otvorenia dedičských konaní.

Povedané oficiálnym jazykom hovorcu súdu Romana Tarabusa, „okresnému súdu boli doručené podnety, v ktorých žiadal začatie konania ex offo o novoobjavenom majetku poručiteľov. Naliehavý právny záujem na veci zdôvodnil tým, že je spoluvlastníkom nehnuteľností, ktoré majú byť predmetom konania o novoobjavenom majetku…“.

Mečiar postupuje na základe Občianskeho súdneho poriadku. Okrem iného z neho vyplýva, že ak sa po právoplatnom rozhodnutí o dedičstve objavia nové skutočnosti o majetku zosnulého, súd môže na návrh vykonať opätovné konanie o dedičstve.

Podnet na začatie konania väčšinou podávajú štátne či samosprávne inštitúcie, no môžu tak urobiť aj fyzické osoby, ktoré ako spoluvlastníci pozemkov majú právny záujem usporiadať záležitosti okolo príslušnej pôdy.

Ak súd vyhodnotí, že podnet na začatie dedičského konania je odôvodnený, spis postúpi náhodným výberom notárskemu úradu v danom okrese. Ten dá záležitosti okolo obnoveného dedičského konania do poriadku. A tak začali rozvetvené rodiny Dolnoporubčanov dostávať do poštových schránok predvolania na notárske úrady. Mnohí zostali zaskočení. Nechápu, prečo sa ktosi cudzí stará do ich rodinných záležitostí.

Zmätenosť Dolnoporubčanov potvrdili aj niektorí trenčianski notári. „Netušia, čo sa robí. Pýtajú sa, prečo to majú riešiť, veď oni od nikoho nič nechcú, nič nepotrebujú a predsa vedia, čo im patrí. Snažíme sa im to vysvetliť. V niektorých prípadoch ide o konania po predkoch, na ktorých sa už ani nepamätajú. Je to zložité,“ pripúšťa jedna z notárok.

Dookola vraj vysvetľuje, že prostredníctvom takto obnovených dedičských konaní ide osobe s právnym záujmom, v tomto prípade Vladimírovi Mečiarovi, o usporiadanie vlastníckych vzťahov v rodinách. „Ak skupuje pozemky a narazí na také, kde nie sú vzťahy usporiadané, je lepšie dať to do poriadku. Spravidla sa totiž rodiny počas obnoveného dedičského konania dohodnú a svoje podiely prepíšu na jedného člena, s ktorým sa finančne vyrovnajú alebo mu dajú súhlas na rokovanie o predaji pozemkov,“ dodáva notárka.

A presne o to zrejme Mečiarovi ide. Usporiadať vlastnícke vzťahy k pozemkom, aby mohol následne vyjednávať o ich kúpe. Lenže každá zábava niečo stojí a ani notári nepracujú za pekné slovo. Majú sadzobník, na základe ktorého si účtujú ceny jednotlivých úkonov.

Neplatí to však Mečiar ani súd, ktorý spis notárovi pridelil. Umelo vyvolané dedičské konanie si musia zaplatiť samotné rodiny! Rodina Jozefa Tvrdoňa je jedna z tých, ktorá pred pár mesiacmi dostala predvolanie na notársky úrad.

„Tam sme sa dozvedeli, že Vladimír Mečiar otvoril dedičské konanie po mojej prababke Paulíne Suchej. Nejako zistil, že ešte neprebehlo a on sa toho domáha, aby sa dostal k pozemkom a aby mal na nich väčší podiel,“ tvrdí. Notárka im vraj vysvetlila, že konanie zaplatil Mečiar, ale po jeho skončení sa s ním budú musieť vyrovnať.

Prvá žaloba

Svojho času ostrieľaný politik sa zrejme spolieha, že dotknuté rodiny mu po usporiadaní pozemky predajú. Čo však v prípade, že sa tak nestane? „Povieme vám, čo sa stane. Začne im zasielať všelijaké výzvy na zmier, v ktorých sa im bude vyhrážať súdmi,“ hnevajú sa Dolnoporubčania.

Ukazujú pritom dokument, ktorý Mečiar ako trojštvrtinový vlastník jednej z parciel adresoval začiatkom roka jej spolumajiteľovi. V liste mu vysvetľuje, že by spolu s manželkou jeho podiel radi odkúpili, lebo na predmetnej parcele chcú vybudovať ovocný sad. Ako väčšinoví spoluvlastníci sa vraj snažia dohodnúť mimosúdne. Ak to však nepôjde, budú postupovať v zmysle platných zákonov.

Konkrétne Občianskeho zákonníka, ktorý celkom presne stanovuje, čo v prípade, že sa strany nedohodnú. Mečiar to v liste pomenúva jasne - ak k dohode nedôjde, „budem nútený zrušiť naše podielové spoluvlastníctvo na predmetnom pozemku súdnou cestou podaním návrhu na zrušenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva, a to jej prikázaním do nášho výlučného vlastníctva a poskytnutia náhrady za cenu, ktorá je obvyklá“.

Hoci to môže vyzerať ako vyhrážanie či vydieranie menšinového spoluvlastníka, oficiálne sa ničoho takého Mečiar nedopustil. „Tento konkrétny list je úplne v poriadku. Keďže Vladimír Mečiar má na parcele podiel tri štvrtiny, teda ak sa nedohodnú na vyrovnaní, tak to môže rozdeliť súd na návrh.

Keďže pre veľkosť výmer nemá význam, aby ich rozdelil reálne, tak je pravdepodobné, že súd to prikáže do vlastníctva Vladimírovi Mečiarovi a ten bude musieť uhradiť znaleckú sumu menšinovému vlastníkovi. Je to štandardný postup, ak má niekto väčšinu,“ upozorňuje právnik Viliam Karas. A zdá sa, že Mečiar je na najlepšej ceste získať ďalší kus zeme v Dolnej Porube.

Svoje výzvy už zhmotnil do reálnej podoby. Hovorca trenčianskeho súdu Tarabus nám potvrdil, že „Okresnému súdu Trenčín bola 28. marca 2014 doručená žaloba, kde žalobcami sú JUDr. V. M., Dr. h. c., a MUDr. M. M., žalovaným je M. K. Predmetom žaloby je zrušenie a vysporiadanie spoluvlastníctva“.

Vyvlastňovanie?

„Stále sa tu hovorí o zmene zákonov, aby štát mohol vyvlastňovať pozemky pod diaľnicami či stavbami strategického významu. Ale veď na Slovensku sa vyvlastňovať môže. Ako inak nazvať to, čo robí v Dolnej Porube pán Mečiar?! No vyvlastňovanie! Nedáš, zoberiem ti. A nič ho nezastaví!“ krútia hlavou obyvatelia obce.

A čo na to starosta Dolnej Poruby Miroslav Kopčan? Nevedno. Tohto bývalého policajta sme nedokázali priviesť k tomu, aby sa k situácii v dedine vyjadril. Na obecnom úrade sme ho nezastihli osobne ani telefonicky. Cez sekretárku nám odkázal, aby sme poslali otázky mailom. Do uzávierky nezareagoval.

Priestor sme chceli dať aj Mečiarovej rodine. Keďže podľa obyvateľov Dolnej Poruby všetky záležitosti okolo tunajších pozemkov osobne rieši jeho zať Ján Gálik, oslovili sme ho esemeskou s požiadavkou o zaslanie mailovej adresy, kde by sme mu mohli poslať otázky. Manžel Mečiarovej dcéry Magdy síce reagoval rýchlo, no jeho „odpoveď“ mala podobu nesplniteľných podmienok (uverejňujeme ich nižšie), za akých nám bol ochotný poskytnúť svoju mailovú adresu.

Škoda. Chceli sme sa ho totiž opýtať aj na to, či je pravda, že len niekoľko hodín po tom, ako sme sa stretli s nespokojnými ľuďmi z Dolnej Poruby, im telefonoval a „upozornil“ ich, že keď vyjde v médiách nejaký článok, budú za to niesť dôsledky.

Požiadavky

Záležitosti okolo pozemkov v Dolnej Porube rieši v mene Vladimíra Mečiara jeho zať Ján Gálik. Bývalý policajný ochrankár sa do rodiny priženil v roku 2001, keď si zobral za manželku jedinú Mečiarovu dcéru Magdu. Odvtedy prešiel veľkou premenou. Okrem iného vyštudoval právo na súkromnej Paneurópskej vysokej škole.

Na našu prosbu o zaslanie mailovej adresy, kde by sme mu mohli poslať otázky, odpísal, že odpovie, ale len za predpokladu, že mu v e-maile, ktorý nám poskytne, uvedieme odpovede osôb, ktoré sa vyjadrovali, ako aj vyhlásenie, že súhlasíme s jeho autorizáciou pripravovaného článku.

Chcel tiež, aby jeho odpovede boli riadne v celom kontexte uverejnené, bez akéhokoľvek doplnenia či krátenia. Na upozornenie, že mená osôb, ktoré sa pre nás vyjadrovali, mu neposkytneme a že autorizovať môže len časť textu s jeho vyjadreniami, reagoval svojsky.

„V e-maile, ktorý Vám poskytnem, uvediete súhlas s mojou autorizáciou časti článku týkajúceho sa mojej osoby, a že moja odpoveď s Vašimi otázkami bude riadne, bez akéhokoľvek doplnenia, skrátenia, pozmeňovania a podobne uverejnená. V opačnom prípade to budem voči mojej osobe považovať za tendenčný a účelový článok.“

Neostávalo nám iné, len pánovi Gálikovi vysvetliť, že to, čo požaduje, mu sľúbiť nemôžeme. Veď čo keby boli jeho odpovede dlhšie ako rozsah samotného článku? Naša posledná ponuka bola, že tak ako v iných prípadoch dodržíme zaužívané pravidlá. Gálikova reakcia, že mu máme dať vedieť rozsah článku aj s fotkami či veľkosť písma, nás presvedčila, že táto komunikácia zrejme nikam nevedie.

Elektra

Najznámejšou nehnuteľnosťou z rozsiahleho portfólia rodiny zakladateľa HZDS a bývalého trojnásobného premiéra Vladimíra Mečiara je vila Elektra v Trenčianskych Tepliciach. Keď sa po parlamentných voľbách v roku 1998 lúčil s postom predsedu vlády rečičkami o korzičke a trojizbovom byte, málokto tušil, že už onedlho bude musieť vysvetľovať, ako prišiel k sídlu v hodnote niekoľkých miliónov korún.

Na existenciu vily Elektra upozornil práve týždenník Plus 7 DNÍ. Išlo o niekdajšie odborárske zariadenie určené na rekreáciu viacerých rodín, ktoré postupne prešlo honosnou rekonštrukciou údajne za 41 miliónov korún. Šéf HZDS najskôr tvrdil, že na kúpu si požičal päť miliónov.

Neskôr sa na scéne objavil nemecký podnikateľ Peter Ziegler, ktorý sa hlásil k pôžičke pre expremiéra. Dlhoročnú anabázu napokon uzavrel Mečiar tým, že sídlo financovala jeho manželka, lekárka na dôchodku, z predaja akcií, ktoré kúpila za milión korún a o pár mesiacov predala za šesťdesiat miliónov.

Na druhej strane transakcie mal byť Július Rezeš, syn Alexandra Rezeša, niekdajšieho vplyvného šéfa sprivatizovaných Východoslovenských železiarní. Nejasnými finančnými záležitosťami okolo Elektry sa zaoberala aj polícia. Samozrejme, nič nekalé nezistila.

Autor: Plus 7 Dní/Jana Šimíčková
Poslať e-mailom

Plus7dní pre iPad
Myšlienka týždňa

„Keď zbadajú Andreja Danka v obleku za tritisíc eur s vreckovkou vo vrecúšku a so zopätými rukami, hneď ich zohreje pri srdci, aký je to len slušný pán politik.“

Igor Matovič, podľa ktorého nezáleží na oblečení politika, ale na jeho činoch, takto reagoval na etický kódex navrhovaný Andrejom Dankom.

 

Hodnotenie: 4/5

 

Anketa

Veríte prieskumu agentúry Focus, podľa ktorej Smeru klesajú preferencie?

ÁNO 51%
NIE 49%
Celkový počet hlasujúcich: 156
 
 

Plus 7 dní

Plus 7 dní
Denník PLUS7DNÍ Báječná žena Šarm EMMA
Pekné bývanie Zdravie Záhradkár Dobré jedlo Poľovníctvo a rybárstvo