Komentár Nancy Závodskej: O krátkej pamäti

20. októbra 2016, 16:00

Poslanec za OĽaNO-NOVA Ján Budaj chce na novembrovej parlamentnej schôdzi predložiť návrh na zrušenie Mečiarových amnestií z roku 1998. Bude to už ôsmy pokus. Všetky predchádzajúce zlyhali.

Ani tento s najväčšou pravdepodobnosťou nebude úspešný. Ficovci a dankovci už otvorene povedali, že ho nepodporia. V praxi to znamená, že sa na to nenájde potrebná ústavná väčšina. To však nie je až také podstatné.

Zrušenie Mečiarových amnestií, odhliadnuc od morálnej roviny, predstavuje najmä ústavnoprávny problém. V názore na ne sa rozchádzajú aj tie najväčšie právnické kapacity. Netrúfam si preto fundovane sa k tejto záležitosti vyjadrovať. No dovolím si jednu kacírsku myšlienku. Naozaj si myslíte, že zrušenie Mečiarových amnestií by znamenalo pre Slovensko a slovenskú spoločnosť akúsi obrodu či vyrovnanie s minulosťou? Osobne si to nemyslím. V návale právnických či politických názorov sa totiž stráca podstata celého príbehu. Ten príbeh nespočíva len v únose prezidentovho syna či zavraždení korunného svedka. Ten príbeh predstavuje obdobie života našej krajiny, keď ju zvnútra rozožierala rakovina mečiarizmu. Obdobie, v ktorom sme sa potácali nad priepasťou a naozaj nebolo isté, ako to dopadne. Akoby sme už zabudli.

Na jeseň v roku 1994 sa Mečiarovi a jeho HZDS podarilo vyhrať v predčasných parlamentných voľbách a po známej „noci dlhých nožov“ nastalo štvorročné temné obdobie mečiarizmu. Vladimír Mečiar začal drancovať krajinu a rozdávať štát svojim verným. Len na ilustráciu - v rokoch 1994 - 1998 išlo o majetok v účtovnej hodnote vyše 109 miliárd korún. Na svoje si prišiel napríklad aj Vladimír Poór, ktorý sa neskôr od Mečiara odvrátil smerom k Smeru. Mnohí už zrejme zabudli na rezešovský klan, ten sa ovládnutím Východoslovenských železiarní dostal k miliónovému bohatstvu. Mečiar má na svedomí, že na Slovensku k lukratívnym štátnym majetkom prišli za smiešne peniaze jemu blízki ľudia. Vynára sa vám paralela s dneškom?

Mečiar sa nezastavil pred ničím a našu krajinu doslova izoloval od zvyšku civilizovaného sveta. Vedia dnes vôbec mladí ľudia o tom, že na Slovensko chodili v čase jeho tretej vlády demarše? Že nás v tom čase vylúčili z integrácie do NATO a Európskej únie? Že premiér Mečiar zneužíval tajnú službu na sledovanie opozície a novinárov? Že mu bol demokratický parlament v podstate ukradnutý a keď sa rozhodol zbaviť nejakého poslanca, tak to bez mihnutia oka urobil? Že manipuloval s verejnoprávnymi médiami? Že zmaril taký demokratický inštitút, akým je referendum? Dovolím si zapochybovať.

Pamäť Slovákov je, žiaľ, príliš krátka. V súvislosti so smrťou exprezidenta Michala Kováča teraz na chvíľu opäť ožili smutné spomienky na toto obdobie, ale to je podľa mňa málo. Neviem, či v histórii demokratických krajín existuje niečo také bezprecedentné, ako bol únos prezidentovho syna a následné ataky na hlavu štátu.

Keď si nad hrobom exprezidenta dlhoročný Mečiarov poskok, známy Ičo Blatník, vlastným menom Ivan Gašparovič, podával ruku s jeho uneseným synom a nezabudol sa v médiách vyjadriť, že on mal v podstate s prezidentom Kováčom vždy dobré vzťahy, prišlo mi zle. Vari sme už zabudli na to, ako ho nazval starým ch..om? Ja teda nie.

Alebo taký Fedor Flašík. Po smrti Michala Kováča zverejnil na svojom Facebooku srdcervúci status, ako mu je ľúto, čo mu urobil. Prepáčte, pán prezident, napísal. Niektorí ho za to velebili. Vraj je vždy lepšie ospravedlniť sa neskôr ako vôbec. Mám na to trochu iný názor. Najmä v kontexte toho, akú nadprácu Flašík svojho času pre Mečiarovo hnutie robil. Ja som nezabudla nielen na ponižujúce hodiny, ktoré dal nainštalovať oproti Prezidentskému palácu, aby „starý ch.j“ videl, koľko dní mu do skončenia úradu ešte zostáva. Práve Flašík prispel najviac k Mečiarovmu návratu - ako šéf jeho volebnej kampane, ktorý vymyslel aj hit Vivat, Slovakia. Hovorí sa, že peniaze nesmrdia. Fedorovi teda rozhodne nesmrdeli. Zato mne jeho posmrtný odkaz Kováčovi áno. Smrdel pokrytectvom.

A keď sme už pri peniazoch - keď Mečiar v roku 1998 odchádzal do opozície, tváril sa ako chudáčik s korzičkou. Dnes už vieme, že sa vlastne všetkým smial do tváre. Vladimír Mečiar je bezpochyby jeden z najbohatších slovenských expolitikov. Pýtal sa ho však niekedy niekto na pôvod jeho majetku? Preverovali ho daňové úrady, finančná polícia či iné inštitúcie? Zopár pokusov v súvislosti s jeho Elektrou síce bolo, ale výsledok nulový. Stačilo, že si vymyslel, ako mu peniaze na rozsiahle investície do vily požičal akýsi nemecký podnikateľ. Neskôr svoju verziu poopravil - vraj to bolo vďaka manželke, ktorá predala nejaké akcie. To sme už vážne zabudli? Naozaj mu všetko prepáčime a budeme sa na gaunera teraz pozerať ako na nenápadného dôchodcu, ktorý kdesi v Dolnej Porube pasie svoje ovečky a páli tvrdé? Veru, niekedy mám pocit, že sme presne ako tie jeho ovce.

Alebo taký Ivan Lexa, ktorý podľa vyšetrovateľov stál za brutálnym únosom prezidentovho syna. Rovnako si dnes užíva pokoj na svojom ranči Rozálka. Vysmiaty s dvojičkami na rukách sa bez hanby pretŕča medzi národom. A prečo by aj nemal? Veď pred zákonom je čistý… Rovnako ako plejáda ďalších, ktorí Mečiarovi v období temna s radosťou asistovali.

Nie, my naozaj nepotrebujeme presadiť zrušenie Mečiarových amnestií. Čo potrebujeme, je nestrácať pamäť. Pripomínať, burcovať, bojovať, netolerovať ho. Mečiarizmus by mal byť v učebniciach dejepisu aj s menami jeho hlavných protagonistov. Tak ako nacizmus a komunizmus. Zlo má vždy trochu inú tvár, ale jeho podstata je rovnaká.

Keď sa raz známeho lovca nacistických zločincov Simona Wiesenthala pýtali, prečo prenasleduje starých, 90-ročných ľudí, ktorí sú vlastne už nad hrobom, odpovedal úplne jednoznačne: „Pretože za to, čo urobili, stratili právo pokojne dožiť.“ Treba niečo dodať?

Autor: Nancy Závodská
Poslať e-mailom

Plus7dní pre iPad
Myšlienka týždňa

„Doma sme mali tisíce zajacov, sliepky, nezabil som ani jedného. Ja neviem teda, v čom by som bol ten fašista.“
Kandidát na ombudsmana za Ľudovú stranu Naše Slovensko Anton Čulen reagoval na otázky poslancov.

Hodnotenie: 4/5

Anketa

Prekvapilo vás, ako hlasovali bratislavskí poslanci pri petícii občanov proti hazardu?

ÁNO 37%
NIE 63%
Celkový počet hlasujúcich: 133
 
 

Plus 7 dní

Plus 7 dní
Denník PLUS7DNÍ Báječná žena Šarm EMMA
Pekné bývanie Zdravie Záhradkár Dobré jedlo Poľovníctvo a rybárstvo