Hudbu som robil len kvôli pištiacim dievčatám pod pódiom, tvrdí Miro Žbirka

25. september 2012, 06:00

Suverenitu, ktorou je Miro Žbirka povestný, len hrá. Aj po desiatkach rokov má strach, či dokáže obhájiť svoje postavenie na trhu. Sebavedomie tomuto čoskoro šesťdesiatnikovi dodáva manželka a manažérka Katka.

Pochybuje o sebe: Aj napriek
vypredaným sálam.

Pochybuje o sebe: Aj napriek vypredaným sálam. Foto: Archív M.Ž

Závidel Konárikovi

Spevák bez okolkov priznáva, že aj po rokoch úspešnej kariéry v sebe dusí veľký pocit neistoty. „Ťahá sa to so mnou celý život. Teraz prichádzam so singlom, ktorý som nahrával v štúdiu Abbey Road, čakajú ma veľké narodeninové koncerty a do toho box so všetkými mojimi albumami. Ani si neviete predstaviť, čo pre mňa znamená nahrávať tam, kde vzniklo toľko skvostných skladieb. Ale či to zoberú aj ľudia, to v tomto momente nevie nikto. Je to vždy veľmi napínavé. Nikdy som nepatril k tým, čo si veľmi veria. Rád veci robím s rezervou. Je to, ako keď idete na Mercedese len stodesaťkilometrovou rýchlosťou,“ prekvapuje navonok suverénny Meky. Občas mu teda sebavedomie musí dodávať manželka. „Ona je prvá, komu svoje skladby hrám, a vždy mi povie otvorene svoj názor. Ja ho však nie vždy rešpektujem…“ Katka bola napríklad aj proti tomu, aby na album zaradil svoju skladbu Chcel by som mať takú vilu ako Karol Konárik. „Hrávali sme to ešte ako Limit, ja som to potom po dlhých rokoch dodatočne opäť vytiahol. Ozývali sa hlasy, že sa nehodí, aby som ho konkrétne menoval, ale ja som si nevedel pomôcť. Aj som sa snažil vyhodiť jeho meno, ale nedokázal som to. Neviem, čo na to hovoril pán Konárik, ale Jaro Filip mi tú pieseň vždy chválil. To je podstatné,“ hovorí významne.

Na smiech

Miro Žbirka pritom rád spomína, ako sa s partiou kamarátov učil v bratislavských uliciach na gitare prvé akordy. Sníval o veľkej sláve. Dlhovlasého tínedžera s veľkými okuliarmi na nose lákala predstava, že mu budú padať k nohám všetky dievčatá. Súťaže ako Bratislavská lýra a Zlatý slávik mu boli ukradnuté. „Hity ako Satisfaction prichádzali od skupín, ktoré sa na festivaloch predsa zásadne nezúčastňovali,“ spomína po rokoch a so smiechom doplní: „Dokonca, keď v Eurovízii znelo Congratulation Celebration od Cliffa Richarda, mali sme z toho obrovskú zábavu.“ Paradoxne, Lýra a Zlatý Slávik v kariére speváka zohrali najpodstatnejšiu úlohu. „Zúčastnil som sa na tom, lebo ma k tomu doviedla situácia,“ vysvetľuje dnes. Prvýkrát sa na Lýre objavil v roku 1977 s Marikou Gombitovou a Jankom Lehotským ako člen málo známej skupiny Modus. „Tesne predtým sa nám v agentúre Slovkoncert, ktorá zastrešovala všetkých slovenských muzikantov, posmievali: ‚Modus, Modus, čo to je? Módna prehliadka? To máme podporovať?‘ Po víťazstve na Lýre sme dostali zelenú a na Slovensku sme boli hviezdy. Ale pred nami bola ešte Česká republika, ktorú bolo treba dobyť. Hovorí sa tomu - vypredaná Lucerna.“

Balade neveril

Žbirku v Česku brali s rezervou dosť dlho. Dokonca aj vtedy, keď tam s Marikou Gombitovou nakrúcali film Neberte nám princeznú. „Bývali sme v hoteli, kde sa teraz rozprávame,“ upozorňuje nás. „Keď sa Česi vtedy dozvedeli, že Janko Lehotský ma v roku 1981 vyhodil z kapely, súcitne sa ma pýtali, čo budem teraz robiť. Zvlášť s takým čudným menom.“ Mirovi neostávalo nič iné, len s ďalším vyhodeným z Modusu, Lacom Lučeničom, postaviť novú kapelu. „Nebola to vtedy žiadna zábava. Keby nás v Slovkoncerte zastavili, bol by koniec. Nakoniec si však povedali, že to skúsia, ale nesmie to byť len skupina Limit, ako sme sa nazvali, ale musí tam figurovať aj moje meno. Sólovú kariéru som teda začal robiť len pre tento administratívny zásah.“ Mirovi pripomíname, že to tak celkom nie je, pretože už počas Modusu nahral sólový album Doktor sen. „To má na svedomí Kamil Peteraj,“ chytí sa. „Raz sa ma len tak medzi rečou spýtal, či nemám nejaké nové piesne. Mal som ich veľmi veľa. Nabádal ma, že ich chce počuť. Tak som mu ich dal na kazete a keď som sa vrátil z turné s Modusom, prišiel za mnou a hovorí mi: Tu máš elpéčku. A ja som nechápavo pozeral na texty V slepých uličkách, Najkrajšia si, keď si češeš vlasy, alebo Balada o poľných vtákoch. Nezdalo sa mi, že by som mal točiť niečo sólovo, takže ma museli dlho prehovárať. Nedokázal som vtedy vôbec rozoznať potenciál niektorých piesní. Napríklad v štúdiu som trval na tom, že Baladu o poľných vtákoch treba vyhodiť. V súvislosti s tým vznikli veľké nedorozumenia, tak som sa nakoniec podvolil,“ spomína na vznik svojho megahitu.

Vypredané

Miro Žbirka vyhral ako prvý Slovák vôbec československú anketu Zlatý slávik. Zdolal teda ďalšiu métu, po ktorej netúžil. Z trónu zosadený Karel Gott vtedy lakonicky poznamenal, že mu to nevadí, pretože doma má zo Zlatých slávikov už celú „žbírku“. „Mám aj nejaké Grammy, Aurelov, či ako sa to volá, ale aj keď nepopieram, že mi to v kariére veľmi pomohlo, veľkú vážnosť tomu neprikladám. Ani pri Beatles neovládam, za čo získali Grammy,“ prízvukuje. „Pre neho sú dôležité len tie mladé dievčatá. Aj dnes sa na neho vešajú,“ vstupuje do nášho rozhovoru Žbirkova manželka Katka.

Dedko

Miro sa prvý raz ženil ako dvadsaťročný, keď s Helgou, ktorá bola o niečo staršia, čakal dieťa, Denisu. Rozviedli sa, keď malo dievčatko trinásť rokov. „Boli sme príliš rozdielni, takže sa to skôr či neskôr muselo skončiť. Navyše som žil celé osemdesiate roky po hoteloch. Ani to nám neprospelo,“ vysvetľuje rozpad ich vzťahu. Dnes už tridsaťdeväťročná Denisa, ktorá mu pred tromi rokmi porodila vnučku Zaru Christinu, po rozvode žila najprv s otcom v Bratislave. Mama Helga sa vydala a odsťahovala do Ameriky. Spevák sa druhýkrát oženil v roku 1988. Češku Katku spoznal ako študentku gymnázia, keď s ním prišla urobiť rozhovor do študentského časopisu, ku ktorému nikdy nedošlo. „Stále nemá pripravené otázky,“ žartuje Miro. Katka dnes namiesto toho pracuje ako jeho manažérka. V manželstve s Katkou sa im narodili dve deti, David a Linda. Staršia Linda študuje na vysokej škole špeciálnu pedagogiku a šestnásťročný David túži po muzikantskej kariére. „Nie som z tohto rozhodnutia veľmi nadšený. Myslím, že jeden dobrodruh v rodine by mohol stačiť. Keď mu s manželkou pripomíname, že prvoradá je škola, sme mu na smiech,“ krčí plecami.

Autor: PLUS 7 DNÍ/ERIK KOLLÁRIK
Poslať e-mailom
 
Plus7dní pre iPad
Myšlienka týždňa

„Zverejnenie bez môjho vedomia ma prekvapilo.“ Igor Matovič o tom, že na internete sa objavila nahrávka jeho rozhovoru s Radoslavom Procházkom, ktorý potajomky zaznamenal.

Hodnotenie: 4/5

Anketa

Považujete za normálne, že súd nedokázal viac ako rok doručiť zásielky premiérovi Ficovi v spore s Radičovou?

Áno, na Slovensku je to normálne 60%
Nie, je to absurdné 22%
Je mi to jedno 18%
Celkový počet hlasujúcich: 483