PLUS 7 DNÍ pripravuje NOVÝ WEB. Vyskúšajte našu novú stránku

 

 

Ivan Homola, ktorý zastrelil troch mužov, musí zaplatiť pozostalým odškodné

15. februára 2014, 00:00

Ozajstným trestom pre „slušného človeka“ strieľajúceho pre údajný dlh sa stala až povinnosť zaplatiť pozostalým odškodné.

Ivan Homola:  Všetci ho považovali  za slušného  človeka, on v sebe  skrýval fatálnu  nenávisť.

Ivan Homola: Všetci ho považovali za slušného človeka, on v sebe skrýval fatálnu nenávisť. Foto: Archív

Bude sa musieť dožiť osemdesiatky, aby sa vôbec dostal na slobodu. Oprávnene preto tvrdí, že súdom vymeraný trest dvadsaťtri rokov a štyri mesiace za mrežami pre neho znamená doživotie. Ale zaslúži si zľutovanie? Ivan Homola zastrelil v priebehu jedinej minúty troch mužov. Prečo? Lebo mu odmietli dať tristotisíc eur. Sumu, o ktorej sa nedá povedať nič iné, iba že si ju vycucal z prsta. A že svoj strašný čin oľutoval? Nuž... je pravda, že sa rozplakal hneď po tom, ako mu policajti nasadili putá. Ale nie kvôli mŕtvym, ktorí v tej chvíli ležali v obrovských kalužiach krvi. Vzlykal nad sebou a medzi slzami sa šokovaným policajtom sťažoval ako prichytené chlapčisko: „Oni ma obrali o peniaze.“

Vypol elektrinu, plyn a šiel „rokovať“

O päťdesiatosemročnom Ivanovi Homolovi zo Zvolena donedávna nemohol nikto povedať nič zlé. Bývalí kolegovia, známi, susedia, takmer všetci v súvislosti s Homolom používajú spojenie „slušný človek“. Ešte aj Gabriela Požgayová, ktorá bola pri tom, keď ju Homola pripravil o manžela a svokra, spomínala, že vždy sa správal „v pohode“, s nikým sa nehádal, nikdy z neho nemala zlý pocit, ako kolegovia spolu vychádzali bez problémov, často spolu žartovali.

Ani druhá žena, z ktorej Homola spravil vdovu - Eva Petrániová -, nemohla povedať nič iné, iba že Homolu nikdy nevidela agresívneho alebo nespoločenského. Naopak, považovala ho za zábavného človeka. Aj na súdnych znalcov, ktorí Homolu posudzovali až po tragédii, musel zapôsobiť skôr ako nešťastník, nie bezohľadné monštrum. V to novembrové ráno roku 2012 vraj Homola nešiel do zvolenskej firmy TC Trade s pevným úmyslom vraždiť.

Len „rokovať“. Aj keď všetko nasvedčuje tomu, že na pomstu sa dlho a cielene pripravoval. Zbraň si kúpil v podstate hneď, ako sa dozvedel, že vo firme definitívne končí, a niekoľkokrát zašiel na strelnicu, aby sa s ňou naučil dobre zaobchádzať. Posledné týždne si všetky, ale doslova všetky svoje záležitosti usporiadal tak, akoby sa chystal navždy niekam odísť. Niekam, kde si nepotrebuje zbaliť žiadne veci a kde nebude potrebovať ani len peniaze. Podiel na rodičovskom dome i svoj byt previedol na dcéry. Dva dni pred tragédiou predal v autobazári svoje BMW a všetky peniaze, teda niekoľko desiatok tisíc eur, previedol zo svojho účtu na účet dcéry Michaely.

Ráno pred odchodom do firmy vypol hlavný istič elektriny aj prívod vody. Mraznička s chladničkou ostali úplne prázdne. So sebou si zobral pracovný kufrík. V kufríku mal vložený ním vypracovaný dokument nazvaný Moja pracovná životná púť, z ktorého priam sálala Homolova nenávisť voči všetkým trom majiteľom firmy TC Trade. A v uzamknutom kufríku niesol na rokovanie so spomínanými majiteľmi firmy aj samonabíjaciu pištol Luger nabitú zakázaným strelivom s vyššou účinnosťou.

Vyúčtovanie za životné krivdy

Do sídla firmy na Jesenského ulici vo Zvolene prišiel Homola bez ohlásenia. Z ničoho nič sa ráno okolo štvrť na deväť objavil v kožáku a šiltovke v kancelárii, Gabike Požgayovej povedal ahoj a hneď šiel za Požgayom starším. Oznámil mu, že chce hovoriť so všetkými majiteľmi firmy, aby sa dohodli ohľadne jeho požiadavky. Homola totiž pred časom podal na súd žalobu, v ktorej namietol prevod podielu firmy Požgaya staršieho na jeho syna, a listom požadoval vyplatenie tristotisíc eur. Keďže na jeho list nikto nereagoval, prišiel túto sumu žiadať osobne.

Ako Homola neskôr vysvetľoval vyšetrovateľom, k požadovanej sume sa dopracoval pomerne zaujímavým spôsobom. Údajne zohľadňuje svoj podiel vo firme TC Trade, ktorú spoluzakladal, bol jej konateľom a ako spolumajiteľ nefiguroval iba oficiálne. Či už bol tento nárok Homolu oprávnený, alebo nie, dá sa ešte ako-tak pochopiť, keďže vo firme pracoval celé roky od vidím do nevidím a v časoch krízy do firemnej kasy prispel aj pôžičkou z vlastných úspor. Lenže Homola do požadovanej tristotisícovej sumy započítal aj „všetky finančné krivdy, ktoré boli počas celého jeho pracovného života na ňom páchané“, čiže s firmou TC Trade nijako nesúviseli. Sem patrí napríklad odstupné v Strojárňach Hriňová, ktorého sa vzdal údajne na naliehanie svojho dobrého kamaráta Milana Požgaya. Povedané Homolovým slovníkom - Požgay ho o tieto peniaze „odrbal“. K vymyslenej dlžobe si prirátal aj „okrádanie na dividendách“ a konečnú sumu podľa vlastných slov ešte pekne „zaokrúhlil“.

Fatálny úškrn

V kancelárii firmy teda Homola otvoril svoj kufrík, vytiahol z neho kópie už odoslaného listu a všetkých troch spoločníkov sa pýtal, prečo mu tristotisíc eur ešte nevyplatili. „Požgay starší začal rozprávať svoje otrepané frázy,“ opisoval následné udalosti Homola. „Požgay mladší povedal, že keď na súde preukážu neplatnosť zmluvy o zastupovaní ich podielov, nedostanem nič. Potom sa Požgay mladší uškľabil. Ten úškrn ma úplne dorazil. Povedal som, že sú hajzli. Vyskočil som prudko zo stoličky, skoro som pri tom prevrátil stôl. Skríkol som - sk..vené svine zlodejské! Hlavou mi prebehlo, že som v tej firme drel ako chrt. Siahol som do kufríka a strieľal. Pamätám sa, že prvú ranu som vystrelil do mladého Požgaya, následne už ani neviem, či do Petrániho, alebo do Požgaya staršieho. Po streľbe ostali ležať na zemi. Ja som ešte behal po chodbe a kričal - skurvení hajzli. Po chvíli som si sadol, povedal si - do riti - a mobilom som zavolal na 158.“ Na políciu ako prvá volala Gabika Požgayová. Dvere na kancelárii, v ktorej sedel Homola s majiteľmi firmy, neboli zavreté, deväť výstrelov nebolo možné nepočuť. Matka dvoch malých dievčatiek okamžite vletela dnu. Pri pohľade na Homolu s pištoľou v ruke skríkla: „Ivan, čo to robíš?“ Kým periférne registrovala, že je zle, veľmi zle, že Homola z nej práve spravil vdovu, vrah ju prudko odstrčil. V šoku ušla do vedľajšej miestnosti rovno k telefónu. „Len volaj políciu,“ škodoradostne znejúcim hlasom ju posmeľoval Homola. Až potom aj on sám zodvihol telefón, aby službukonajúcemu policajtovi oznámil: „Prosím vás, príďte. Ulica Jesenského. Zastrelil som troch chlapov.“ Hlas na konci linky sa pýtal: „Je tam niekto s vami?“ „Nie,“ chladnokrvne odpovedal Homola: „Len traja mŕtvi.“

Chladnokrvný a racionálny

Homola sa snažil vyšetrovateľov presvedčiť, že jeho pôvodným úmyslom nebolo zabíjať. Len situácia sa vyvinula tak, že sa nepríčetne rozčúlil. Lenže Homola presne vedel, čo robí. Nestrieľal bezhlavo napravo, naľavo. Vystrelil deväťkrát, pričom do každého z troch mužov vyslal presne tri guľky. A každého zasiahol priamo do srdca! Pozoruhodné je, že od chvíle, keď Homola, ten slušný človek, vytiahol zbraň, ani jeden z troch majiteľov firmy sa nepostavil zo stoličky. Také obrovské, priam paralyzujúce bolo ich prekvapenie. Jediný pohyb naznačujúci reflexnú sebaobranu stihol spraviť Adolf Petráni.

Zodvihol pravú ruku v snahe kryť si hlavu. To bolo všetko. Po krvavej pomste Homola chladnokrvne vybral z pištole zásobník, vložil ju do kufríka, ten zavrel a zakódoval. Podľa zasahujúcich policajtov Homola krátko po trojnásobnej vražde reagoval na všetky výzvy bez váhania, na otázky odpovedal jasne, bez zaváhania a ani náhodou nepôsobil zmätene.

Prachy

Ivan Homola ešte aj rok po smrti nenávidených majiteľov firmy TC Trade uvažoval hlavne o peniazoch. Tesne pred pojednávaním Krajského súdu v Banskej Bystrici, doslova na poslednú chvíľu pred vyhlásením definitívneho rozsudku sa dožadoval, aby rodinám pozostalých nemusel vyplatiť ani cent.

Akoby bol vyrovnaný s tým, že nasledujúce desaťročia strávi vo väzení, ale priznanie finančného nároku rodinám „tých hajzlov“ bolo pre neho absolútne neprípustné. Súdny senát, ktorému predsedal Ján Bobor, napokon rozhodol nielen o Homolovom odsúdení na dvadsaťtri rokov a štyri mesiace, ale uložil mu aj povinnosť vyplatiť odškodné vo výške stodvadsaťtisíc eur. V slovenskom súdnictve ide o pomerne neštandardné rozhodnutie. Trestné súdy sa väčšinou bránia komplikovaniu svojej práce vyčíslovaním nemajetkovej ujmy voči poškodeným a takmer vždy ich odkazujú na občianskoprávne konanie.

Znamená to, že znásilnené ženy, olúpení dôchodcovia či deti, ktorým mafiáni zavraždili otca, si majú najať právnika, podať na súd žalobu, zaplatiť súdny poplatok a niekoľko ďalších rokov čakať, kým súd rozhodne o ich nároku na odškodnenie. Senát Jána Bobra prekvapil už pred pár týždňami, keď aj vrahovi a zohaviteľovi dôchodcov z Veľkej Lehoty Jozefovi Hrádelovi oznámil nielen počet rokov, ktoré musí stráviť za mrežami, ale aj sumu, ktorú má zaplatiť pozostalým ako odškodné.

V prípade Ivana Homolu sa banskobystrickí sudcovia opäť zachovali voči pozostalým maximálne zodpovedne a ľudsky. Viera Dudášová, dcéra a sestra zavraždených Požgayovcov, pripomína, že Ivan Homola oficiálne nemá žiadny majetok.

Tesne pred vraždou všetko previedol na svoje dcéry, takže od neho pozostalí neuvidia zrejme ani cent. Určenie odškodného je teda skôr morálnou satisfakciou. Ale možno aj čosi viac. Ak Homolu bude nasledujúce roky niečo vo väzení naozaj zožierať, tak jedine verdikt o povinnosti platiť. To je z jeho pohľadu jediný skutočný trest.

Autor: PLUS 7 DNÍ/Ľudmila Lacková
Poslať e-mailom

Plus7dní pre iPad
Myšlienka týždňa

„Ak by som si bol vedomý alebo by mi bolo dokázané, že som skutky, z ktorých som bol obvinený, spáchal, pri mojej povahe odídem sám.“
Predseda Národnej rady SR Andrej Danko ku kauze otvárania listov v parlamente

Hodnotenie: 4/5

Anketa

Úrad pre verejné obstarávanie poukázal na porušenie zákona zo strany ministra vnútra Roberta Kaliňáka, ktorý to však odmieta. Je to podľa vás výsmech občanom?

ÁNO 81%
NIE 19%
Celkový počet hlasujúcich: 921
 
 

Plus 7 dní

Plus 7 dní
Denník PLUS7DNÍ Báječná žena Šarm EMMA
Pekné bývanie Zdravie Záhradkár Dobré jedlo Poľovníctvo a rybárstvo