25 rokov najlepsich fikcii
Špeciál mafiáni 4
 

Jan Matocha:Jediný slovenský žijúci olympionik z Londýna 1948

19. júla 2012, 20:00

Motocykla Jawa 250, ktorým pred šesťdesiatimi štyrmi rokmi na olympijských hrách v Londýne 1948 oceňovali víťazov z Československa, sa nedočkal. V pretekoch na desať kilometrov dopádloval až deviaty. Napriek tomu má na prvé povojnové hry krásne spomienky.

Múzeum nevynechá: Voskové figuríny u Madame Tussauds pred 64 rokmi v Londýne nevynechal. Teraz sa náš vodák chystá na rovnaké miesto - zistiť, čo
medzi exponátmi pribudlo.

Múzeum nevynechá: Voskové figuríny u Madame Tussauds pred 64 rokmi v Londýne nevynechal. Teraz sa náš vodák chystá na rovnaké miesto - zistiť, čo medzi exponátmi pribudlo. Foto: MARIÁN KUNC/PLUS 7 DNÍ

Dnes takmer deväťdesiatročnému kanoistovi Janovi Matochovi, odchovancovi bratislavského klubu Tatran, sa pri spomienkach na premiérovú olympiádu rozžiarili oči.

Na vlastnej lodi:

„O účasti som vtedy ani nesníval. Len som sa pred majstrovstvami republiky dozvedel, že by som sa tam mohol dostať. Tak som Lubovi Vamberovi, čo bol náš kanoista číslo jeden, nadelil na domácom šampionáte na desaťkilometrovej trati štyri minúty. To je celý kilometer. A bolo to,“ spomína rodák z moravskej obce Střelná, ktorý sa v piatich rokoch presťahoval do Bratislavy. Na londýnskej olympijskej súťaži na kanáli Henley, kde každoročne bojujú o prestíž osemveslice Oxfordu a Cambridgea, štartoval na vlastnej lodi. Inak to nešlo. Na novú nemal, tak si ju postavil.

„Ešteže otec, ktorý sa živil ako kulisár v Národnom divadle, bol šikovný stolár. Veľa ma naučil. Pôsobil som vtedy v pražskej Dukle a dohodol sa s výrobcom lodí Turečkom z Podolí, že mi pomôže. Každé ráno som z hotela Rys v Zbraslavi sadol do lode a poďho do Podolí. Tam a späť dvanásť kilometrov. V hoteli som si potom oddýchol a poobede si to celé zopakoval. Denne to bolo štyridsaťosem kilometrov, ale zvládal som to s ľahkosťou,“ vraví Matocha.

Tri teplé rožky:

Špeciálne sústredenie v zahraničí pred londýnskou olympiádou v tých časoch neexistovalo. „Šli sme na týždeň do Poděbrad a boli sme radi, keď nám miestny pekár každé ráno doviezol tri teplé, voňavé rožky. Inak sme nemali nič. Vtedy bolo všetko na lístky. Žiadna veľká sláva.“ Matocha, ako ostatní vodáci, býval počas londýnskej olympiády na internáte. „Či v Oxforde, alebo v Cambridgei, to si už vážne nespomeniem. Bolo to síce mimo Londýna, ale boli sme sa tam pozrieť. Poschodové autobusy, voskové múzeum Madame Tussauds, strieborný beh Emila Zátopka na päť kilometrov.“ K Madame Tussauds by sa mal Jan Matocha dostať aj toto leto, keďže slovenský olympijský výbor ho pozval do mesta na Temži. „Musím porovnať, čo tam pribudlo. A musím byť vo forme. Nemôžem im v tom Londýne byť na oštaru. Hoci som už dávny dôchodca,“ poznamenáva 89-ročný rodák z moravskej obce Střelná. Vzápätí pridáva historku z londýnskeho obchodu. Domov si ako suvenír niesol pyžamo za jediný poukaz, ktorý každý zo športovcov dostal. „Pásikavé. A predstavte si, keď ho doma mamička obzerala, objavila nápis Made in Czechoslovakia,“ smeje sa. Matocha ešte pred štyrmi rokmi sedel v lodi. Po posledných operáciách však už chodí k vode len posedieť. No pravidelne dva razy do týždňa.

Akvárioví jazdci:

Kilometrov, ktoré prepádloval, boli tisícky. Keďže si ich zapisoval do špeciálneho zošita, vyšlo mu, že za celú kariéru dva razy oboplával zemeguľu. Zvládal aj mamutie dávky na jeden raz. V pretekoch, aké sa dnes už ani neorganizujú. Jan Matocha je doživotným rekordérom dvestokilometrového maratónu z Českých Budějovíc do Prahy. Zvládol ho za trinásť hodín. Ba odolal aj ponuke brnianskeho kajakára Grica, aby ho nechal vyhrať, za čo mu daruje novú loď Vlachovku, ktorá sa v Brne vyrábala. „Čo som nejaký kšeftár?!“ Preteky už dávno zanikli, navyše Česi vystavali Slapskú priehradu, ktorá tok vody spomalila. To taký rýchly čas vylučuje aj v prípade, že by sa dnes podobná súťaž konala. „Nebol to jediný maratón, ktorý som absolvoval. Chodieval som aj z Bratislavy do Štúrova, čo bolo asi 150 kilometrov. Súčasní reprezentanti nič podobné nepoznajú. Ja im hovorím, že sú to akvárioví jazdci, lebo keby robili také štreky ako ja, určite by boli viac vyjazdení. Mali by na čom stavať a trénovať rýchlosť,“ rozohnil sa dvojnásobný olympijský účastník.

Melbournská stopka:

Po londýnskej premiére sa Jan Matocha prebojoval aj do Helsínk 1952, no tam zažil, ako hovorí, najväčšie sklamanie športovej kariéry. „Mal som byť s Ottom Kroutilom v dvojkajaku na desať kilometrov, no na poslednú chvíľu to naše vedenie zmenilo a šupli nás len na kilometer. Vyleteli sme už v rozjazdách, lebo na kilometer sme natrénované nemali.“ Krivda ho však už netrápi. Ako viac ráz zopakoval, taký je život. Aj neúčasť na olympiáde v Melbourne 1956, o ktorú prišiel doslova v poslednej chvíli, je dnes pre neho už len zaujímavou spomienkou. „Mal som ísť znovu debla, tentoraz s Ondrom Marekom. Mali sme nachystanú loď, spravené očkovania, vyfasované mundúry a deň predtým prišiel z Prahy telegram, že nikam nejdeme. Vraj nejaká štafeta zabehla v Prahe dobrý čas a má v Austrálii šancu uspieť. Tak sa robili škrty a vyleteli sme my. Mimochodom, tá štafeta v Melbourne aj tak nič nespravila.“ Dostal sa aj na olympiádu v Ríme 1960, no nie ako športovec, ale tréner našich kanoistov. „Po Melbourne mi ponúkli miesto štátneho trénera. Predpokladám, že ako satisfakciu za to, že ma do tej Austrálie nezobrali. Trénoval som ešte dlhé roky, mládež, no dnes už nerobím nič. Nie je záujem. Ak to aj mladých bavilo, len čo prišli maturity a vysoká škola, bolo po kanoistike.“

Pätnásť Bielych stôp:

Jan Matocha bol na rozdiel od dnešných čias čistý amatér. Šport robil popri práci v Chemoprojekte a neskôr Slovnafte. „Šla naň vždy polovica dovolenky. Taký bol vtedajší predpis. Žiadne úľavy som nemal.“ Nepatrí však k ľuďom, ktorí by čosi také vyžadovali. Športu vždy odovzdával maximum. Nielen kanoistike. „Ešte než som ju objavil, som behal na lyžiach. A venoval som sa mu aj neskôr, veď na kanoistiku to bola dobrá príprava. Mám za sebou pätnásť Bielych stôp, z toho šesť som vo svojej kategórii vyhral,“ chváli sa trojnásobný účastník majstrovstiev sveta. V roku 1950 v Kodani sa dokonca prebojoval až do šesťčlenného finále, no na medailu nedosiahol.

Jan Matocha  

  • narodil sa 5. januára 1923 v Střelnej (okres Vsetín), žije v Bratislave
  • šport - kanoistika
  • úspechy - dvojnásobný účastník OH - 1948 Londýn, 1952 Helsinky
  • najlepší výsledok na majstrovstvách sveta - člen štvrtého štvorkajaka v Kodani 1950
  • zaujímavosť - na lyžiach absolvoval už 15-krát Bielu stopu
  • je doživotným rekordérom dvestokilometrového vodáckeho maratónu z Českých Budějovíc do Prahy

Autor: PLUS Jeden deň/RASTISLAV HRÍBIK
Poslať e-mailom

Plus7dní pre iPad
Myšlienka týždňa

„Keď zbadajú Andreja Danka v obleku za tritisíc eur s vreckovkou vo vrecúšku a so zopätými rukami, hneď ich zohreje pri srdci, aký je to len slušný pán politik.“

Igor Matovič, podľa ktorého nezáleží na oblečení politika, ale na jeho činoch, takto reagoval na etický kódex navrhovaný Andrejom Dankom.

 

Hodnotenie: 4/5

 

Anketa

Veríte prieskumu agentúry Focus, podľa ktorej Smeru klesajú preferencie?

ÁNO 43%
NIE 57%
Celkový počet hlasujúcich: 901
 
 

Plus 7 dní

Plus 7 dní
Denník PLUS7DNÍ Báječná žena Šarm EMMA
Pekné bývanie Zdravie Záhradkár Dobré jedlo Poľovníctvo a rybárstvo