25 rokov najlepsich fikcii
 
 

Pri lete balónom je miesto pristátia vždy neisté

11. október 2013, 10:00

Lietanie balónom je síce bezpečné, ale adrenalínové. Človek nikdy nevie, kde núdzovo skončí.

V pohode aj skupinovo:  Pri hromadných štartoch idú  do vzduchu balóny postupne.  Zrážka nehrozí, lebo všetky  v tej istej výške letia rovnakým  smerom aj rýchlosťou.

V pohode aj skupinovo: Pri hromadných štartoch idú do vzduchu balóny postupne. Zrážka nehrozí, lebo všetky v tej istej výške letia rovnakým smerom aj rýchlosťou. Foto: Lukáš Milan

Muž v červenom overale nesmelo kráča k balónovému košu. Majiteľ a pilot balóna Martin Kupčo si nového cestujúceho prezrie a mrkne na neho: „Počúvaj. Ako si na tom, nebojíš sa?“ Ten sa iba pousmeje: „No neviem, ako ty, ale ja mám padák, takže som v pohode…“ odpovedá parašutista Martin Miklošík, čo sa chystá vyskočiť z Kupčovho balóna z výšky asi jeden a pol kilometra.

Obaja sa schuti zasmejú a pokračujú v prípravách na vzlet. To ostatným čakajúcim cestujúcim napriek žiaru horákov zamrzol úsmev. Kupčo ich však rýchlo upokojuje. „Lietanie balónom je najbezpečnejší spôsob dopravy,“ presviedča všetkých prítomných. „Niet sa čoho báť…“ dodáva.

Má v podstate pravdu. Zo všetkých spôsobov dopravy v počte zranení alebo úmrtí môže balónom štatisticky konkurovať už asi iba výťah. Tri, dva, jeden… „Môžeš pustiť…“ kričí na manželku Luciu. A už sa vznáša. Ženu nechal na zemi. Je síce iba zopár metrov nad zemou, ale rýchlo pôjde hore.


Martin Kupčo si z lásky k lietaniu spravil zamestnanie. Občas si však zalieta len tak pre radosť.
Foto: Juraj Roščák

Horáky postupne zohrievajú vzduch v balóne maximálne na 120 stupňov Celzia. Desať ľudí v balóne sa pomaly dvíha do výšky. Niektorí sú bledší, ako keď do koša nastupovali. Ale to bude určite chladnejším počasím. Archimedes by mal radosť. Jeho zákon funguje aj 2 250 rokov po objavení. Teplý vzduch je totiž redší ako studený, preto sa balón vznáša.

Okrem Archimeda to vedeli aj starí Číňania, ktorí už okolo roku 200 nášho letopočtu stavali papierové vznášadielka, u nás známe ako balóny šťastia, ktoré občas pristanú niekomu na balkóne.

„Čím väčší je rozdiel teplôt vzduchu v balóne a mimo neho, tým je vyššia nosnosť. Preto je v zime jednoduchšie lietanie, lebo je oveľa menšia spotreba plynu. Nemusíte toľko vyhrievať vzduch vnútri, takže môžete letieť dlhšie,“ dodáva vášnivý balónista Kupčo, ktorý si nakoniec zo záľuby urobil živobytie. Robí vyhliadkové lety a pritiahol k tomu aj svoju ženu, ktorá mu pomáha.


Bez horákov by bol balón nepoužiteľný. Za hodinu spotrebuje až sto litrov propán-butánu.
Foto: Juraj Roščák

Od sukní k balónu

Za všetkým hľadaj ženu. Aj pri balónoch. Keď v roku 1783 postavili bratia Joseph a Etienn Montgolfierovci prvý moderný teplovzdušný balón z papiera, inšpiráciou im bola zodvihnutá sukňa rodinnej slúžky pri upratovaní okolo kozuba.

Skôr ako odhalené nohy dievčiny však oboch dobre vychovaných bratov zaujalo, prečo jej sukňa sama od seba vyletela do výšky. Bol za tým beťár teplý vzduch z kozuba. Bratia potom využili výrobné kapacity rodinnej továrne na papier a pustili sa do stavby. Po niekoľkých experimentoch sa zrodil prvý teplovzdušný balón, ktorý nafúkli vo francúzskom meste Annonay piateho júna 1783.

O štyri dni neskôr ich balón vzlietol z kráľovského dvora vo Versailles za prítomnosti kráľa Ľudovíta XVI. V koši pod balónom medzi prvými pasažiermi bola kačka, kohút a ovca. Balón letel osem minút a pristál asi tri kilometre od miesta štartu. Všetky zvieratá prežili.

V tom čase ľudia verili, že vzduch je vo vyšších vrstvách jedovatý. Aj preto kráľ najprv chcel, aby prví testovací ľudia v balóne boli pre istotu dvaja odsúdenci na smrť. Nakoniec profesor chémie a fyziky Jean-Francois Pilatre De Rozier kráľa presvedčil, že do histórie by sa nemali zapísať dvaja trestanci.

Profesor sa teda v mene vedy a histórie nesebecky obetoval vyskúšať let balónom sám. Spolu s ním nakoniec letel aj odvážny major pechoty markíz Francois d’Arlandes. Neskôr sa balóny používali ako vojenské pozorovateľne. To sa skončilo s príchodom lietadiel, lebo pre ne to bola ľahká korisť.

Balóny však bojovali za slobodu aj v 20. storočí. V päťdesiatych rokoch posielalo Rádio Slobodná Európa z Nemecka do Československa stovky malých plynových balónov s miliónmi letákov s tajným príhovorom Nikitu Chruščova. Známy je aj prípad, keď si Zdeněk Bakule z Plzne v roku 1984 v panelákovom byte potajomky postavil teplovzdušný balón a chcel ním preletieť železnú oponu do Nemecka.

Použil na to tisíce metrov šuštiakoviny. Ešte pred vzletom ho však zatkla ŠtB, ktorá ho sledovala a naparila mu dva roky v blázinci. „Zavreli ma do ústavu, lebo kto chcel opustiť socializmus, najlepšie zriadenie na svete, nemohol byť podľa ich logiky normálny,“ dodáva dnes právnik Bakule. Jeho balón na skúške komunistami fungoval perfektne.

Balón schizofrenik

Balónové lietanie je svojou povahou vhodné pre rozpoltené osobnosti. „Na jednej strane mám rád na lietaní ten pokoj, voľnosť a pohodu vo vzduchu, ale na druhej strane je to vždy adrenalín, lebo nikdy neviete, ako to všetko dopadne, a hlavne, kde pristanete,“ hovorí Kupčo.

Za pravdu mu dáva fotograf Ján Koller, ktorý sa dlhé roky venuje lietaniu a paraglajdingu. „Každé pristátie s balónom je vlastne núdzové pristátie,“ tvrdí. Podľa slovenských zákonov je balón rovnaký lietajúci stroj ako akékoľvek iné lietadlo.

„Pred vzletom musíte nahlásiť štart, typ balóna, posádku a podobne. Jediné, čo nenahlasujete, je miesto pristátia, lebo to nikdy neviete,“ hovorí Koller a dodáva, že sa hlási iba približný smer letu podľa vetra.

„Pán pilot, a prečo my letíme jedným smerom a tamten balón letí inam? Aj ja by som chcela letieť tade, veď je tam krajšie,“ osmelí sa v koši plnom ľudí slečna. Dovtedy sa skrývala v útrobách koša, no po niekoľkých minútach letu nabrala odvahu vykuknúť von.

„Tamtí chytili opačný vietor. V rôznych výškach totiž fúka vietor rôznymi smermi, a tak nakoniec môžete skončiť úplne inde, ako ste plánovali podľa predpovede počasia. Presne ako oni. Môžu však klesnúť a chytiť náš vietor,“ odpovedá trpezlivo pilot Kupčo.


Rozpoltený: Lietanie balónom je vhodné pre rozpoltené osobnosti. Na jednej strane pohoda, bezpečie a na druhej po celý čas adrenalín, či pristanete na poli, ihrisku, alebo v niečom dvore.
Foto: Juraj Roščák

Bezpečné lietanie

V balóne sa vám prakticky nemá čo stať. Látka v pravidelných intervaloch minimálne raz za rok alebo po sto letových hodinách musí prejsť záťažovými testmi cez leteckých inšpektorov. Skúšajú sa aj švy, bezpečnosť rúrok a nádob s plynom, horáky, zavesenie, jednoducho všetko. Po šesťsto letových hodinách sa musí celý balón vymeniť.

Nehorľavú látku oslabuje UV žiarenie, vysoká teplota vzduchu, namáhanie pri plnom balóne a neustále skladanie a rozkladanie. „Roztrhnúť sa nemá ako. A aj keby došiel plyn do horákov, tak balón sa bude správať ako obrovský padák, takže do voľného pádu sa nedostanete. Pristátie by bolo síce trochu tvrdšie, ale zase nič dramatické,“ vysvetľuje Kupčo z Vištuku pri Pezinku.

Navyše s balónmi sa lieta iba za jasného a takmer bezveterného počasia, keď pri zemi fúka maximálne do 15 km/h. „Preto sa lieta najmä skoro ráno a neskoro večer, lebo vzduch je už pokojný. V zime sa však môže lietať celodenne, lebo nie sú žiadne stúpavé prúdy a turbulencie,“ vysvetľuje pilot Kupčo.

K tomu všetkému balón je obrovský, obyčajne často veľmi pestrý a pri jasnom počasí viditeľný aj z dobrých sto kilometrov, na rozdiel od úzkeho a rýchleho lietadla, kde sa piloti nemusia navzájom zbadať do poslednej chvíle. „Prípadné lietadlo tak nemá problém sa vyhnúť, lebo balón môžete ovládať iba v smere hore-dole,“ dodáva Kupčo.

Najväčšie nebezpečenstvo je podľa neho elektrické vedenie. „To môže byť problém, ale stačí trochu prihriať vzduch a nadletíte ho. A keď už nemáte plyn, tak rýchlo pristanete ešte pred drôtmi,“ dodáva s tým, že raz tak musel pristávať.

„Museli sme zosadnúť na poli. Okamžite boli pri nás dosť agresívni majitelia a chceli na nás zavolať políciu, aby nám dali pokutu. Darmo som im vysvetľoval, že sme tam núdzovo pristáli. Stále trvali na polícii. Ale viete si predstaviť, že by na tom poli tiež núdzovo pristál veľký Boeing s tristo pasažiermi a príde za ním slovenský policajt s pokutovým bločkom? Za čo? Za zlé parkovanie?“ spomína Kupčo na historku z poľa.

Na veľkosti záleží

Kupčo vlastní zatiaľ najväčší balón na Slovensku. „Má objem 7 200 kubických metrov, čo je 14,4 milióna veľkých pív,“ hovorí hrdo Kupčo. Bežné balóny majú polovičný objem a tým aj nižšiu nosnosť.

„Fyzika a Archimedes nepustia. Čím väčší balón, tým viac ľudí môžem odviezť, a je to aj ekonomickejšie a pre zákazníkov lacnejšie,“ vysvetľuje pilot balóna. Jeho balón unesie dobrých 1 700 kíl, čo znamená dvanásť ľudí a plyn asi na hodinu letu. Samozrejme, dvanásť modeliek by vo vzduchu vydržalo dlhšie ako dvanásť statných drevorubačov z Oravy.

Teplovzdušný balón môže vyletieť prakticky do akejkoľvek výšky v rámci atmosféry. Rekord drží Ind Vijaypat Singhania, ktorý ako 67-ročný vyletel do výšky viac ako dvadsaťjeden kilometrov. „Už od štyroch kilometrov musíte mať kyslíkové masky a navyše normálne horáky nad šesť kilometrov prestávajú fungovať pre nedostatok kyslíka, preto sa v takých prípadoch mieša plyn s kyslíkom v ďalších fľašiach, čo však enormne zvyšuje záťaž balóna,“ vysvetľuje Kupčo.

Ako dodáva, bežní smrteľníci lietajú vo výškach od 1,5 do dvoch kilometrov. Vyššie to ani nemá cenu, lebo potom nič na zemi nevidieť a už sa prejavuje nižší obsah kyslíka a začína to byť nepohodlné. Jeho výškový rekord je päť kilometrov a diaľkový 67 kilometrov. Ten sa však chystá v zime prekonať letom skrz celé Slovensko.

Práca aj pre pasažierov

Asi po sedemdesiatich minútach pomalého letu z piešťanského letiska smerom na severovýchod pomaly dochádzal plyn a bolo nutné pripraviť sa na pristátie. Balón veľmi jemne klesal k zemi. Keď pilot potreboval zrýchliť pomalý pád, otvoril takzvaný paraventil a uvoľnil naraz teplý vzduch.

Potom zase trošku zapol horáky, aby sa spomalilo klesanie. Pristával tak prezícne, aby sprievodné vozidlo stihlo prísť po poľnej ceste čo najbližšie. Balón nechal visieť tesne nad zemou a nakoniec pristál priamo na prívese, aby ťažký prútený kôš nemuseli prácne dvíhať. Zaslúžil si potlesk.

Uzimení cestujúci si vydýchli. Ani sa však nestihli spamätať, že sú späť na zemi, a dostali prácu. Pomáhali zbaliť obrovský balón. Každá ruka bola dobrá. Balónový prvoletci po pristátí ešte museli prejsť slávnostnou prijímacou ceremóniou.

Pilot im odstrihol malý prameň vlasov a spálil v horáku a povinne si zobrali za hrsť zeme, kde pristáli. Na nešoférov v sprievodnom aute čakala ešte jabĺčkovica na zapitie. Samozrejme, iba z ceremoniálnych dôvodov.

Koľko stojí lietanie balónom

Teoreticky by si mohol človek ušiť balón aj doma, ale veľmi sa to neodporúča, lebo tak či tak by musel prejsť schválením inšpektormi Leteckého úradu. Priemerne veľký balón pre štyroch ľudí stojí zhruba 30-tisíc eur.

Samotný pilotný výcvik s teóriou a pätnástimi letmi vychádza zhruba na 10-tisíc eur. K tomu si treba prirátať aj auto s prívesom, ktoré nadšeného balónistu vždy vyzdvihne. Najlepšie s vyšším podvozkom, lebo do poľa mimo cesty sa jazdí pomerne často.

Hoci aj z druhej ruky, treba rátať ďalších 10-tisíc eur. Netreba však zabúdať na poistku proti spôsobenej škode. Ale zhruba už za 50-tisíc eur vstupných nákladov môže človek bezstarostne sám lietať balónom. A mať ženu alebo kamaráta, čo ho vždy niekde vyzdvihne. Ak si človek chce objednať let iba sám pre seba, vyjde ho to zhruba na štyristo eur, v skupine sa vie cena dostať pod sto eur na osobu.

Autor: Plus 7 Dní/Lukáš Milan
Poslať e-mailom

 
Plus7dní pre iPad
Myšlienka týždňa

„Nemôžu byť celebritami prostitútky, neznámi herci, vagabundi, toto sa musí na Slovensku skončiť.“ Premiér Robert Fico takto oduševnene hovoril k účastníkom snemu Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS).

Hodnotenie: 4/5

Anketa

Myslíte si, že by sa mal Robert Fico po predsedníctve vzdať - pre zdravotné problémy - funkcie premiéra?

Áno 51%
Nie 49%
Celkový počet hlasujúcich: 241