25 rokov najlepsich fikcii
 
 

V Ženeve našli poklad „darebáka z bondoviek“

13. február 2016, 17:00

V Ženeve objavili artefakty nevyčísliteľnej hodnoty. Nitky vedú k obchodníkovi s umením, ktorý paktoval s vykrádačmi hrobov.

Policajti  si pri odhaľovaní skladu  od úžasu pretierali oči. Na malej snímke Robin  Symes, ktorý vo väzení strávil zatiaľ sedem mesiacov.

Policajti si pri odhaľovaní skladu od úžasu pretierali oči. Na malej snímke Robin Symes, ktorý vo väzení strávil zatiaľ sedem mesiacov. Foto: Profimedia.sk, archív

Mozaiky z Pompejí, kusy starobylých sôch z druhého storočia pred naším letopočtom, rímske fresky, terakotové nádoby, vázy dekorované rímskymi gladiátormi či ešte staršie fragmenty z chrámu postaveného za čias Etruskov. To všetko objavila talianska polícia v dômyselnej skrýši v ženevskom sklade.

Do Švajčiarska priviedlo útvar špecializujúci sa na ukradnuté pamiatky a artefakty dávnej histórie pátranie po sarkofágu známom pod názvom Etruský pár.

V Ženeve však objavil oveľa viac, ako predpokladal - poklad nevyčísliteľnej hodnoty, ako ho sami policajti nazvali. Ležal v 45 debnách uložený pod falošným menom lodnej spoločnosti. Uložil si ich tam kedysi uznávaný obchodník s umením a so starožitnosťami Robin Symes.

Dnes 76-ročný Brit, ktorý v Ženeve istý čas býval, figuruje v celej kauze ako hlavný podozrivý. Podľa polície sa vraj spriahol s gangom, ktorý vykrádal cintoríny a plienil pamiatky. Nájdené debny sú vraj len zlomkom bohatstva, ktoré Symes poskrýval po celom svete.

Vrátia sa späť

Symesa už obvinili z nedovoleného vývozu vzácnych pamiatok z Talianska. Tamojší vyšetrovatelia prezradili, že viacero z artefaktov nájdených v Ženeve pochádza z bývalého pohrebiska Etruskov v talianskej Tarquinii a na území regiónu Umbria.

Švajčiarske úrady podľa talianskeho denníka Il Messagero už ich pravosť overili. Vzácne kúsky sa postupne vrátia do Ríma a neskôr na miesto, odkiaľ si ich gang privlastnil. Sarkofág, ktorý policajtov priviedol do Švajčiarska, bol kedysi chvíľu vystavený aj v Louvri. Posledných pätnásť rokov však o ňom nikto nepočul.

„Výnimočné kúsky z tajných vykopávok,“ tak nález charakterizovali ženevskí vyšetrovatelia, ktorí na prípade s talianskou stranou spolupracovali.

Ak sa spojitosť gangu a Symesa, v minulosti jedného z najuznávanejších britských obchodníkov s umením, potvrdí, čaká ho opäť basa. Za mrežami sa prvý raz ocitol pred jedenástimi rokmi. Odsúdili ho na dva roky, no odsedel si len sedem mesiacov. Zatkli ho za predaj kradnutých diel a klamstvo pod prísahou.

Sudcovi napríklad Symes tvrdil, že egyptskú sochu hlavy Apolóna zo slonovinovej kosti, datovanú do prvého storočia pred naším letopočtom, predal za 1,6 milióna dolárov firme Philos Partners sídliacej vo Wyomingu. Žiadna taká však neexistuje. V skutočnosti ju strelil katarskému šejkovi Al-Tánímu takmer za trojnásobok uvedenej ceny.

K Apolónovej hlave sa dostal Symes naozaj jedinečným spôsobom. Dohodil mu ju Pietro Casasanta, hlava gangu vykrádačov hrobov. Pred súdom počas vyšetrovania Casasanta priznal, že ju v roku 1995 vykopal a odniesol z miesta na severe Ríma, kde kedysi sídlili kúpele rímskeho cisára Claudia.

Symes dokázal v minulosti predať ukradnuté relikvie aj Metropolitnému múzeu v New Yorku, minneapoliskému Inštitútu umenia či Múzeu Paula Gettyho v Kalifornii. Všetky pamiatky sa po prešetrení jednotlivých prípadov vrátili do Talianska.

Ako kráľ

Symes mohol doma v Anglicku žiť ako kráľ. Mal vlastného šoféra, ktorý ho vozil v Rolls Roycei, vlastnil Bentley, prázdninový dom v Aténach, vilu na jednom z gréckych ostrovov a dom s bazénom v londýnskej štvrti Chelsea, obklopený antickými sochami.

„Symes je vzor darebáka z bondoviek. Navonok slušný, zdvorilý, no neustále číhajúci na príležitosť, ako sa dostať k veľkým peniazom,“ cituje britský denník Daily Mail Melika Kaylana, newyorského špecialistu na zlodejov starožitností.

Symes vraj vždy pôsobil nesmierne šarmantne, aj po krvácaní do mozgu v roku 1979 si vraj jeho hlas udržal hĺbku a impozantnosť. „Vždy vyzeral perfektne. Napriek trochu umelému vystupovaniu a jemne nafarbeným vlasom,“ opisuje ho Nicky Haslam, interiérový dizajnér, s ktorým sa poznal dlhé roky.

Symes mal vlastnú galériu v exkluzívnej londýnskej štvrti St. James. Pre zberateľov umenia a historických artefaktov to vraj bol svätý grál. Plný vzácnych kúskov, brilantne nasvietený. Keď úrady prvý raz odhalili jeho podvody a postavili ho pred súd, začal Symes s veľkým „výpredajom“.

Údajne vlastnil 17-tisíc pamiatok v celkovej hodnote 125 miliónov libier. Niektoré z nich stihol predať, niektoré nie. Čerstvo nájdené pamiatky v debnách v ženevskom sklade by vraj mohli byť tie, ktorých sa pred nástupom do väzenia nestihol zbaviť.

Papiere k väčšine vecí však šikovný anglický obchodník zničil. Aj preto sa na dražbe v Oxforde v roku 2009 predávalo 250 relikvií hlboko pod cenu. Symesovi muselo byť do plaču.

Ťažký život

Robin nemal ľahký život. Narodil sa v Overy neďaleko Dorchestra v roku 1939. Matku mu vojaci ubodali na smrť, ešte keď bol batoľa. Ženil sa ako 21-ročný s Laetitou Atkinsonovou, ktorá mu porodila dvoch synov - Quentina v roku 1961 a Innesa o dva roky.

Dnes už nežije ani Quentin, ani jeho žena. Prvorodeného syna zabil v tridsiatich piatich rokoch heroín, dva roky predtým sa Laetitia, ktorá trpela schizofréniou a nymfomániou, upila na smrť.

Žije už len Innes, v Bristole robí riaditeľa stavebnej spoločnosti Symes Construction. „Toto je prvý raz, čo o otcovi počujem. Nevidel som ho desať rokov. Stratili sme medzi sebou spojenie. Netuším, kde by mohol byť,“ povedal do telefónu novinárovi z Daily Mail.

Život Symesovi, ktorý má aj homosexuálne sklony, zmenilo stretnutie s gréckym milionárom a dedičom bohatej lodnej spoločnosti Christom Michaelidesom. Keď sa 22-ročný grécky fešák v roku 1967 objavil vo dverách u Robina, v tom čase o šesť rokov staršieho, údajne si hneď padli do oka.

„Mali sme sa radi, ale nikdy nešlo o sex,“ hovorieval Symes. Tak či onak, od roku 1970 začali spolu bývať. Aj podnikať. Robin mal na starosti umeleckú stránku, Christo dopravu a finančné záležitosti. Z ich spolupráce sa veľmi rýchlo stal v Londýne mimoriadne výnosný biznis. Vybudovali impérium, ktorého majetok sa odhadoval na 125 miliónov libier.

Júlový obrat

Obchody šli dobre, až prišiel pre Symesa nešťastný 4. júl 1999. Obaja vtedy večerali v talianskej Umbrii s americkým bankárom Leonom Levym a jeho manželkou. Christo si šiel po večeri zapáliť a nikdy viac sa nevrátil. Našli ho na zemi s krvácajúcou hlavou. Údajne spadol zo schodov a udrel sa hlavou o radiátor. Napriek rýchlej lekárskej pomoci na druhý deň v nemocnici zomrel.

A Symesovi sa začali problémy. Bohatá rodina Michaelidesovcov žiadala vyplatiť synov podiel vo firme. Cenu stanovili na 43 miliónov libier, no Symes o tom nechcel ani počuť. Tvrdil, že Christo bol len zamestnanec a všetko prináleží jemu.

Tak to Michaelidesovci dali na súd, kde žiadali zmrazenie jeho účtov. Až vtedy začali vychádzať na povrch všetky nekalé praktiky, ktoré Symes pri svojich obchodoch praktizoval.

Podľa denníka Daily Mail boli jeho najväčšou chybou klamstvá pred súdom, kedy a za koľko predal pamiatky, na ktoré sa sudca pýtal. Tvrdil napríklad, že historický nábytok slávnej írskej návrhárky Eileen Greyovej predal za 2,8 milióna libier, pričom zaň utŕžil takmer desať miliónov.

Keď vyšlo najavo, že Robin minimálne tri razy úmyselne uviedol výrazne nižšie sumy a ešte si vymyslel kupcov, kam tovar putoval, úrady sa rozhodli preveriť si všetko. Tam sa začal pád slávneho obchodníka. Skončil sa bankrotom, keďže grécka strana súd vyhrala.

Za mreže

Symes neskôr priznal, že pod prísahou úmyselne klamal, no väzeniu sa už nevyhol. V roku 2005 putoval do basy v severolondýnskom Pentonville. Počas súdneho procesu hral chudobného do posledného detailu.

Prenajal si skromnú izbu bez koberca s jednoduchou posteľou nad barom vo Wiltshire. Súdu tvrdil, že si vzhľadom na súčasné finančné možnosti nemôže dovoliť ani právnika, a žiadal o odklad pojednávania až do momentu, keď si ho bude môcť dovoliť. Na Vianoce to však už s bývaním nevydržal a presťahoval sa do luxusného hotela Savoy.

Klamal nielen pri odpovediach, komu a za koľko vzácne pamiatky predal. Nepriznal farbu ani pri otázke, koľko skrýš so starožitnosťami po celom svete má.

Počas pojednávania tvrdil, že päť, no neskôr vyšlo najavo, že ich je vyše dvadsať. Od Ženevy po New York. O mnohých Symesových tajných miestach vyšetrovatelia dodnes netušia. A Symes mlčí ako hrob.

Autor: PLUS 7 DNÍ/rh
Poslať e-mailom

 
Plus7dní pre iPad
Myšlienka týždňa

„Nemôžu byť celebritami prostitútky, neznámi herci, vagabundi, toto sa musí na Slovensku skončiť.“ Premiér Robert Fico takto oduševnene hovoril k účastníkom snemu Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS).

Hodnotenie: 4/5

Anketa

Súhlasíte s názorom premiéra Roberta Fica, že islam u nás nemá priestor?

Áno 84%
Nie 16%
Celkový počet hlasujúcich: 242