25 rokov najlepsich fikcii
 
 

Boháč Andrej Babiš: Nie som žiaden veľký miliardár

15. jún 2013, 08:00

Andrej Babiš sa svojím bohatstvom nezaoberá a do politiky vstúpil zo zúfalstva.

S kalendárom: Andrej Babiš vybudoval jednu z najväčších firiem v Česku a teraz chce zmeniť štát.

S kalendárom: Andrej Babiš vybudoval jednu z najväčších firiem v Česku a teraz chce zmeniť štát. Foto: Martin Domok

Patrí medzi najbohatších a najúspešnejších podnikateľov na území Česka i Slovenska. Napriek tomu nemá žiadny osobný počítač a priznáva, že len nedávno začal sám písať e-maily.

Všetky schôdzky a termíny si zapisuje do veľkého stolového kalendára, ktorý neustále nosí pri sebe. S úsmevom dodáva, že je to praktické a aspoň mu nehrozí žiadny útok hekerov.

Najbohatší Slovák ANDREJ BABIŠ (59) je majiteľom chemicko-potravinárskeho holdingu Agrofert a lídrom českého politického hnutia ANO. Zhovárala sa s ním EVA MIHOČKOVÁ.

Podľa časopisu Forbes ste najbohatší Slovák s majetkom 1,54 miliardy eur. Dobre odhadli váš majetok?
To by ste mi najprv museli povedať, kde tie miliardy sú.

Má to byť hodnota vašej firmy, kde ste jediný akcionár.
To sú iba teoretické čísla. Kým firmu nepredávam, tak je úplne zbytočné sa o tom baviť, pretože jej hodnota sa neustále mení. Čudujem sa, že to médiá stále riešia. Pripádá mi to nepatričné, ľudí to môže frustrovať, pretože potom majú šialené predstavy, že som nejaký strašný miliardár, čo nie je pravda. Naša firma mala úvery v hodnote miliardy korún, k tomu si pripočítajte, aké musíme platiť dane, potrebujeme investovať a hneď sa všetky peniaze vyparia ako plyn.

Necítite sa ako najbohatší Slovák?
Prosím vás, to je úplný nezmysel. Nezaoberám sa tým, bohatstvo pre mňa nie je žiadne kritérium ani životný cieľ. Všetko si aj tak nekúpite a peniaze vás neurobia šťastným. Dajú vám pocit pohodlia, to áno, ale musíte mať na to aj povahu, a ja som pomerne asketický človek.

Takže si zarobené peniaze veľmi neužívate?
Ani nie. Keď idem na dovolenku, bývam v pohodlnom hoteli, ale inak nič extra. Ale chcel by som to zmeniť, trochu zvoľniť a začať žiť normálnejšie, nepracovať od rána do večera vrátane víkendov. Pocit uspokojenia mám z úplne bežných vecí, napríklad dobre sa vyspať. Takže najväčším luxusom je čas.

Máte ešte nejaký vzťah k Slovensku alebo je to pre vás iba trh?
Keby som nemal k tejto krajine vzťah, tak tu dávno nič nerobím, lebo podnikanie v slovenskom potravinárstve je čistá katastrofa. Narodil som sa tu, stále tu mám priateľov a rád sa sem vraciam.

Cítite sa už viac Čechom ako Slovákom?


Ale nie! To sú také otázky, akože komu fandím, keď hrajú Česi proti Slovákom hokej... Minimálne môžem vždy povedať, že vyhrali naši! Na Slovensku som vyrastal, takže sa mi k nemu viažu krajšie spomienky na obdobie, keď si ľudia boli rovní a vzťahy boli oveľa lepšie, aj keď tu vládli „zlí“ komunisti.

Nemyslíte, že niektorí si boli trochu rovnejší?
A v čom, prosím vás?

Mnoho ľudí nemohlo cestovať do zahraničia alebo študovať, ak nemali dobrý kádrový profil.
Pred revolúciou tu žilo viac ako milión sedemstotisíc členov KSČ. Šesťdesiat percent všetkých rodín bolo nejako viazaných na komunistický režim. Hrdinov a rôznych Havlov tu bolo dvesto. Ostatní žili v nejakom štandarde - byt, auto, dovolenka. Aj ja som mal byt v Petržalke, kúpil som si jazdený Wartburg a vozil som sa na ňom pätnásť rokov. Otec získal v Devínskej Novej Vsi pozemok, kde som neskôr postavil na úver radovú zástavbu... Všetci mali ten štandard.

Nesloboda vám neprekážala?
Človek si zvykne a prispôsobí sa. V tejto republike sme vždy boli vychovaní ako stádo. Ani ja som nebol žiadny hrdina, priznávam, a išiel som študovať zahraničný obchod, aby som odtiaľto mohol vypadnúť.

Poďme radšej do súčasnosti. Na Slovensku už zamestnávate šesťtisíc ľudí a teraz ste kúpili Hospodárske noviny. Prečo, keď mediálny trh je v kríze?
Médiá sú v kríze, nezarábajú a ovládajú ich agentúry a inzerenti, ktorí novinárom diktujú, čo majú písať. Keď ma niekto v novinách očierni a chcem na to reagovať, tak mi povedia, že to zvážia a možno o týždeň... Médiá sú tabu!

Vy skupujete médiá, aby ste v nich mohli slobodne publikovať svoje názory?
Vôbec nie! V Česku sponzorujem web Česká pozice a je to jediné absolútne nezávislé médium na trhu. Píše o najväčších zlodejinách a rôzni kmotri už mi za to ponúkali štyridsať miliónov korún, len aby ten web umlčali.

Môže Česká pozice tak slobodne a kriticky písať aj o vašich aktivitách?
Samozrejme. Keď som sa prišiel predstaviť do Hospodárskych novín, povedal som redaktorom, aby si písali, čo chcú.

Ale neodpovedali ste na otázku, čo vás motivuje na vstup do mediálneho sveta. Je to biznis?
Určite, je to biznis.

Ale vydavateľstvo Hospodárskych novín Ecopress je stratové a náklad novín minimálny. Ako na tom chcete zarobiť?
Sme dlhodobý investor a Ecopress nie je jediné vydavateľstvo, ktoré v strednej Európe kúpime. Nechajte sa prekvapiť.

Chcete kúpiť ešte niečo ďalšie na Slovensku?
Na Slovensku nechcem už kúpiť nič, aj keď mi teraz ponúkajú jeden denník. Zameriavam sa prioritne na Česko a prepojenie so slovenským trhom stále funguje.

Nie je to celé skôr o tom, že na médiách je najzaujímavejšia moc a vplyv na verejnú mienku?
To sú naivné otázky… Ak by som len raz išiel za niekým a povedal mu, čo má písať, tak som skončil! Všetci novinári by si to medzi sebou povedali. Ja bojujem proti Matrixu! O pár dní mám konečne prvé súdne pojednávanie s denníkom Blesk. Čakal som na tento deň celý rok. Vyliali na mňa špinu dvadsaťdvakrát!

Preto ho chcete teraz kúpiť?
Ale nie. Pozrite sa, ako tu fungujú médiá. S týždenníkom Respekt som sa súdil už šesťkrát, raz som vyhral a ani sa mi neospravedlnili. Médiá sú súčasťou tohto skorumpovaného Matrixu, v ktorom žijeme, a ja som garantom, že novinári si v mojom médiu môžu písať, čo chcú.

Skúsenosť je taká, že keď nejaký podnikateľ kúpi médium, vždy ho chce využívať na svoj prospech.
Ja nie som ten typ podnikateľa. Keď kúpim nejaké noviny, garantujem, že si môžu písať, čo chcú.

Nezmení sa to, keď naplno vstúpite do politiky?
Do žiadnej politiky nechcem vstupovať.

Prečo ste potom zakladali politické hnutie ANO?
Pretože chcem zmeniť pomery v Českej republike, aby sa o pätnásť rokov nestalo, že štát nebude mať ani na základné verejné služby, lebo sa všetko rozkradne.

Aká bude vaša úloha v tomto hnutí, ak nechcete ísť do politiky?
Som líder.

Líder kandiduje, čo vy odmietate. A keby ste náhodou vyhrali voľby, boli by ste premiér?
Ale, prosím vás. Pozrite sa, kto riadi Česko dvadsať rokov. Oslovil som český národ, aby sa spojil, ak chce zmenu. Nie je predsa normálne, aby štát dvadsať rokov riadili neschopní ľudia, ktorí v živote nič poriadne neurobili, často ani len nepracovali, a sú v politike, aby mali nejaký príjem. Buď sú totálne neschopní, alebo sú schopní všetkého a kradnú miliardy. Ja platím dane osemsto miliónov korún, zamestnávam armádu ľudí a okolo seba vidím len chaos, v ktorom nič nefunguje. Nemáme cesty, kvalitných absolventov, spoľahlivé zdravotníctvo, nič.

Aké bude vaše osobné postavenie v politike?
Dúfam, že sa k hnutiu ANO postupne pridajú nejaké výrazné osobnosti, aby to nebolo iba na mne. Nemohol som si predsa najať nejakého cvičeného medveďa a strkať ho pred kamery. Kým sa tak nestane, som lídrom ja.

A ak vyhráte voľby, budete čo?
Ak vyhráme voľby, tak príďte a spravíme nový rozhovor.

Vy chcete presvedčiť, že ste mužom zmeny, ale ako je možné, že dvadsať rokov úspešne fungujete v tomto skorumpovanom systéme?
Ja predsa nerobím so štátom žiadny biznis, som tretí najväčší exportér v krajine.

Ale máte záujmy, napríklad ste priznali, že vám ponúkali možnosť zaplatiť úplatok, aby prezident Klaus nevetoval zákon o biopalivách.
To sú legitímne záujmy. Veď platím dane a zamestnávam ľudí!

Ako viete garantovať, že ste tie záujmy vždy presadzovali čisto?
Ak by na mňa niečo mali, dávno by to vytiahli. Uisťujem vás, že mám čistý stôl.

A čo kauza privatizácie Unipetrolu?
Nerozumiem, aký tu je problém. Je tragické, že nejaký novinár raz napíše hlúposť a ostatní to po ňom dokola opakujú.

Citujem vyšetrovaciu komisiu poľského parlamentu: „Vplyv Agrofertu musel byť obrovský, ak dokázal prinútiť českú vládu k tomu, aby odmietla ponuku, ktorá bola o štyridsať percent vyššia, ako víťazná ponuka Orlenu.“
To je nezmysel. Prečítajte si moje štyridsaťminútové vystúpenie v českom parlamente ku kauze Unipetrol, ktoré, bohužiaľ, žiadny novinár nezverejnil.

Nepomáhali ste Orlenu vybaviť privatizáciu Unipetrolu?
Samozrejme, že som mu pomáhal. A vyhrali sme vďaka najvyššej cene.

Ale veď medzi uchádzačmi boli aj vyššie ponuky.
Vo finále už žiadne vyššie ponuky neboli.

Vláda zo súťaže vyradila konkurenčné ponuky, kde jedna bola až o štyri miliardy korún vyššia.
Nie je to pravda, naštudujte si k tomu uznesenie vlády Českej republiky. Orlen vyhral, pretože ponúkol najvyššiu cenu. Boli tam ešte v užšom výbere spoločnosti MOL a Shell, ale do finále už ponuky nepredložili.

Ako ste Orlenu pomáhali? Využívali ste aj svoje dobré vzťahy napríklad s bývalým premiérom Stanislavom Grossom?
To sú zasa novinárske „kecy“. Poznám všetkých českých politikov. A čo má byť? Veď žijú z našich daní, sú to naši zamestnanci! Majú podporovať mňa ako podnikateľa, ktorý tu zamestnáva ľudí.

Problém je, že nie všetci podnikatelia môžu povedať, že sa poznajú so všetkými politikmi a vedia niečo vybaviť.
A čo som vybavil? Ja som v Česku vybudoval najväčšiu firmu, a to od nuly. A úplne legitímne a otvorene politikom hovorím, čo by mali robiť - aký zákon by mali prijať, aké dane by pomohli podnikateľom, a že by nemali kradnúť.

Nie je spojenie veľkopodnikateľa, ktorý má politickú stranu i médiá, prílišnou koncentráciou moci?
Akú mám moc?

Peniaze, médiá i politika sú veľká moc. Kto vás ustriehne, ak sa vám bude dariť vo všetkom tak dobre ako v biznise?
Ja tam už po voľbách nebudem, stiahnem sa.

Ale zostanete v pozadí, budete mať vplyv.
V
y mi nemôžete rozumieť. Novinári nie sú schopní pochopiť, že človek môže robiť nejaké veci len tak. Že som nakúpil za štrnásť miliónov korún prístroje na onkológiu len preto, lebo chcem pomôcť. Že som postavil kliniku za štyristo miliónov korún a rekonštruoval sokolovňu za dvesto miliónov a tak ďalej. Za všetkým vidíte nejaké skryté úmysly.

Je to v poriadku, ak niekto má politickú stranu a zároveň vlastní médiá? Nevidím na tom nič zlé. Čo je vaším konečným cieľom, ak dáme dokopy váš biznis, politické a mediálne aktivity?
Neviem, na čo sa pýtate. Nevidíte súčasnú situáciu, kde médiá sú totálne ovládané záujmami agentúr, politici kradnú a človek sa na to môže iba pozerať? Idem do politiky zo zúfalstva, lebo chcem niečo urobiť pre štát a pre ľudí, ktorí inak nemajú žiadnu perspektívu.

A vy ponúkate akú perspektívu?
Rovnakú, akú som dal mojej firme, ktorú som vybudoval z nuly na najväčšieho hráča na trhu. Ak by som ako politik riadil tento štát, tak by som to určite robil lepšie ako Sobotka alebo Nečas.

Keď riadite svoju firmu, beriete do úvahy aj iné kritériá ako zisk?
Samozrejme, spýtajte sa mojich zamestnancov. Vybavujem im doktorov, poskytujem pôžičky, všestranne im pomáham. Viem, čo sa chcete spýtať - čo to znamená, keď hovorím, že chcem riadiť štát ako moju firmu. Ja riadim Agrofert na jeho vlastný prospech. Takže ho nepoškodzujem, neberiem zbytočné úvery, nerozkrádam, keď idem súkromne do reštaurácie, tak si to zaplatím…

Je v záujme Agrofertu robiť aj aktivity, ktoré sú stratové?
Iste, zaplatili sme polikliniku, rekonštrukciu Sokolovne, ktorá slúži občanom… Len v tej Sokolovni robím ročnú stratu viac ako milión korún, ale deti majú radosť, tak je to v poriadku. Ale stratové sú aj chovy prasiat, kuriat či drevo. Nechápem, kam tým smerujete.

Ide o to, že štát nie je jednoliaty ako firma, žijú v ňom dôchodcovia, podnikatelia, zamestnanci… a všetci majú úplne iné záujmy a mnohé sú fiškálne stratové.
V poriadku, v mojej koncepcii riadenia štátu ako firmy hovorím o exekutíve. Podstata je v tom, že Česká republika je ako zadlžená firma, ktorú riadi neschopný manažment politikov, tí ešte k tomu kradnú a hľadia len na vlastné záujmy a nie na záujmy občanov.

Poznáte aj slovenských politikov tak dobre ako českých?
Veľmi nie, poznám sa s Robertom Ficom, s ktorým som sa raz stretol na Agrokomplexe. To je všetko.

Ako si vysvetľujete výrok poslanca za Smer Ivana Vargu, že ste dali Ficovej strane miliónový dar?
To je úplný nezmysel. Bol to článok na objednávku.

Vari si niekto objednal priamo poslanca za Smer?
Veď časopis .týždeň mal k tomu celé špeciálne vydanie, kde na mňa vyliali vedro špiny! Opakujem, že som nikdy žiadnej politickej strane na Slovensku ani v Česku žiadne peniaze nedal.

To si Varga úplne vymyslel? Nemohlo to vzniknúť tak, že ste o tom možno s Ficom nezáväzne debatovali?
Určite sme nikdy o ničom takom nehovorili. S pánom Ficom sme mali formálne stretnutie v našom stánku na Agrokomplexe. Veď si len zoberte, že premiéra som niekoľkokrát pozýval do našej firmy Hyza v Topoľčanoch a nikdy neprišiel! Chcel som mu vysvetliť, ako sa na Slovensko pašujú nekvalitné poľské kurence a my sme potom v strate. A to sú Topoľčany ešte k tomu jeho rodné mesto, ani tak neprišiel. Môžem povedať, že poznám jedného poslanca za Smer, Pavla Pavlisa, s ktorým sme mali kedysi dávno firmu Port Service. To je všetko.

Model vlády jednej strany, ako to je teraz na Slovensku, sa vám páči, nie?
Je to praktické, aspoň sa Smer nemá na koho vyhovárať. Aj z hľadiska odstránenia neustálych naťahovaček a vydierania v koalícii je to ideálny model.

Mohol by Smer byť ideovým partnerom vášho hnutia ANO na Slovensku?
Ja nie som politik a Slovensko ma z hľadiska politiky nezaujíma.

Každá seriózna politická strana si buduje sieť zahraničných ideových väzieb.
Na čo by mi to bolo? Nepotrebujem žiadnu sieť. Potrebujem zmeniť pomery v Česku.

Ale vy inklinujete skôr vľavo, nie?
Nie, vôbec. Podporujem nízke dane, zastávam tézu, že ľudia majú pracovať a nie žiť z dávok, majú byť zodpovední.

Minimálne dvaja ľudia v predsedníctve ANO boli v ČSSD, tak tam asi bude nejaký dôvod, nie?
Vôbec nie. Jeden z mojich blízkych spolupracovníkov bol v ČSSD, vystúpil a neskôr mi pomáhal pri zakladaní ANO, pretože ja sa v politike nevyznám. Ja som proti celému politickému Matrixu predstavovanému ČSSD, ako aj ODS.

Autor: Plus 7 Dní/Eva Mihočková
Poslať e-mailom

 
Plus7dní pre iPad
Myšlienka týždňa

„Na Slovensku nevyšetruje ministerstvo vnútra, ale prokuratúra, ktorá je nezávislá.“ Minister vnútra Robert Kaliňák sa takto obhajoval na pôde Európskeho parlamentu, pričom evidentne zabudol na vyšetrovateľov spadajúcich pod jeho rezort.

Hodnotenie: 4/5

Anketa

Ovplyvnila hrozba terorizmu výber vašej dovolenkovej destinácie?

ÁNO 72%
NIE 28%
Celkový počet hlasujúcich: 297