PLUS 7 DNÍ pripravuje NOVÝ WEB. Vyskúšajte našu novú stránku

 

 

Iba solárna energia Slovensko nezachráni, tvrdí energetický expert Jan Vondráš

08. marca 2014, 06:00

Dostavba jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach je dnes len biznis pre ruský Rosatom. Pre Slovensko nemá zmysel.

Jan Vondráš: Elektrina je dnes mimoriadne lacná a žiadna väčšia zmena sa ani neočakáva.

Jan Vondráš: Elektrina je dnes mimoriadne lacná a žiadna väčšia zmena sa ani neočakáva. Foto: Martin Domok

Európa zažíva obdobie mimoriadne lacnej elektriny, čo súvisí s ekonomickou stagnáciou a poklesom výroby. Preto výstavba novej atómovej elektrárne je dnes nenávratná investícia, ktorá bez štátnej dotácie ani nie je možná. Napriek tomu slovenská vláda stále rokuje s ruským Rosatomom o dobudovaní nových dvoch blokov elektrárne v Jaslovských Bohuniciach.

Paralelne sa dokončujú aj ďalšie dva bloky atómky v Mochovciach. Energetický expert vysvetľuje, aká logika sa za tým skrýva, a otvorene kritizuje neobhájiteľne vysoké dotované ceny elektriny z obnoviteľných zdrojov.

JAN VONDRÁŠ (49) je riaditeľ konzultačnej spoločnosti Invicta BOHEMICA, ktorá už sedemnásť rokov vypracováva podrobné analýzy českého a slovenského energetického trhu. Zhovárala sa s ním EVA MIHOČKOVÁ.

Má zmysel, aby Slovensko stavalo ďalšie dva bloky atómovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach, keď už po dobudovaní Mochoviec bude musieť elektrinu vyvážať?

Všetko by bolo inak, keby sme boli v predkrízovom období pred piatimi rokmi. Vtedy by to možno malo zmysel, pretože Slovensko malo po odstavení dvoch blokov elektrárne v Jaslovských Bohuniciach deficit 4-5 terawatthodín elektrickej energie ročne (zhruba 13 až 16 percent ročnej spotreby). Dostavba Mochoviec mala tento deficit vyriešiť. Prípadný ďalší nárast spotreby elektriny mali pokryť obnoviteľné zdroje, čo sa čiastočne aj deje, a pribudlo aj niekoľko nových paroplynových elektrární, ako napríklad v Malženiciach.

Spotreba elektriny úzko súvisí s rastom ekonomiky. Dnes však zažívame už štvrtý rok ekonomickej stagnácie, spotreba elektriny klesá v celej Európe a nikto nevie, kedy sa to skončí. Preto klesá tiež cena elektriny na burze, ktorá je rozhodujúca pri posudzovaní výhodnosti výstavby nových elektrární. V tejto chvíli nie je možné postaviť žiadny nový zdroj, ktorý by dokázal efektívne vyrábať elektrinu tak lacno, ako sa momentálne predáva na burze.

Nemá to zmysel ani v dlhodobom horizonte? Kríza nebude trvať večne a podľa posledných prognóz čaká Slovensko slušný rast.

Výstavba atómovej elektrárne je otázka minimálne desaťročia. Analytici dnes nevedia presne predpovedať ani to, čo bude o jeden-dva roky. Je tam veľmi veľa neznámych - vývoj ekonomiky doma, v Európe, cena povoleniek... Naozaj sa v tejto chvíli nemáme čoho chytiť, aby sme vedeli zodpovedne posúdiť, či takáto výstavba bude mať zmysel.

Nemôže byť pre Slovensko za určitých okolností výhodnejšie elektrinu dovážať namiesto miliardovej výstavby novej elektrárne?

Do určitej miery áno. Ale opäť to závisí od potreby dovozu a cien elektriny na burze. V roku 2008, keď ste boli v deficite, bola elektrina veľmi drahá a dovážať ju sa veľmi neoplatilo. Lenže odvtedy ceny padli o polovicu a dnes je situácia úplne iná. Takže keď uvážime rizikovú miliardovú investíciu, kde neviete, či sa vám niekedy vráti, a súčasný prebytok lacnej elektriny na európskom trhu, tak dovoz na pokrytie mierneho deficitu dnes vychádza ako lepšia možnosť.

Slovensko plánuje Jaslovské Bohunice s tým, že by sa potom elektrina vyvážala. Bude ju vôbec kam exportovať, keď zvážime situáciu v Európe?

Vyvážať elektrinu môžete len vtedy, ak ju máte cenovo konkurencieschopnú, čo je dnes veľmi ťažké. Cena je rekordne nízka, zhruba 37 eur za megawatthodinu, čo spôsobuje, že stoja všetky paroplynové elektrárne a uhoľné zdroje, pretože nie sú schopné vyrábať takú lacnú elektrinu. Náklady na výrobu z jadra sú pomerne nízke, ale vstupná investícia je veľmi vysoká a to sa premieta aj do konečnej ceny. V súčasnosti je v Európe určite nadbytok elektriny a nevyzerá to, že situácia by sa mala zmeniť.

Keby ste boli poradca slovenskej vlády, tak by ste odporučili výstavbu novej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach?

Nie. V tejto chvíli by sme to neodporučili, keďže väčšina rozhodujúcich parametrov ekonomickej výhodnosti takej investície je teraz absolútne neznáma.

Prečo je potom taký obrovský záujem stavať? ČEZ už z projektu chce vycúvať, ale veľmi sa tam tlačí ruský Rosatom.

Je za tým biznis. Rosatom chce predať svoju technológiu a snaží sa o to tam, kde je aspoň nejaká šanca, že by to v budúcnosti mohlo fungovať. Veľa štátov Rosatom odmieta z geopolitických dôvodov a Rusi sa veľmi chcú uplatniť na európskom trhu.

Výhrady viacerých krajín sú viac bezpečnostné alebo politické?

Napríklad Poľsko má určite geopolitické výhrady, potom sú krajiny, ktoré striktne jadrovú energiu odmietajú, napríklad Rakúsko alebo už aj Nemecko. Bezpečnostné výhrady sa zdvihli najmä po havárii v japonskej Fukušime a viacero krajín má v tomto smere rezervovaný postoj. Vyslovene otvorený prístup k jadrovej energetike je dnes v Európe pomerne ojedinelý.

Posilňuje si Rusko svoju politickú pozíciu v EÚ cez takéto investície?

Určite. Veď presadiť sa na európskom trhu so strategickou technológiou, vytvoriť tak stovky pracovných miest a stať sa významným článkom domáceho hospodárstva je určite politicky zaujímavé. Presne také isté záujmy majú aj Američania a iné štáty.

Rosatom sa vzdal požiadavky garantovaných vysokých výkupných cien elektriny a čaká na inú ponuku od slovenskej vlády. Čo iné môže chcieť?

Predpokladám, že ide o to, kto to celé nakoniec zaplatí. Samozrejme, že napokon to v nejakej forme bude len konečný spotrebiteľ. Keď to nejde formou garancie výkupných cien, tak musia nájsť inú cestu, kde sa peniaze vezmú. Rosatom do toho nepôjde, pokým nebude mať od štátu zaručené, že investované miliardy sa mu vrátia.

Nie je možné, že keby vláda aj garantovala Rosatomu dnes vysokú cenu 70 eur za megawatthodinu, v budúcnosti by ceny mohli tak stúpnuť, že Rosatom by musel peniaze vracať a vláda by na tom zarobila?

Čisto teoreticky áno, ale prakticky ťažko. Veď za posledných päť rokov len v Nemecku vyrástlo 70-tisíc megawattov vyrábanej elektriny z obnoviteľných zdrojov, konkrétne zo slnka a z vetra. To všetko stláča cenu dole, ide o dotované zdroje, ktoré majú právo prednostnej dodávky.

Nedá sa počítať s tým, že v strednodobom hľadisku by sa cena elektriny zvýšila?

Čiastočne áno, ale určite nie na úroveň 70-80 eur za megawatthodinu, pretože momentálne máme v Európe veľmi veľa voľných kapacít. Ekonomika by musela začať rásť neuveriteľným tempom, aby sa stala nejaká väčšia zmena.

Dobudovanie dvoch blokov v Mochovciach sa neustále posúva, najnovšie by to malo byť do roku 2015. Prečo to meškanie a stihnú tento posledný termín?

Podobná situácia je aj v ďalších dvoch rozostavaných elektrárňach, vo Fínsku a vo Francúzsku. Termín dokončenia sa neustále posúva už od roku 2011. Na jednej strane je to dobré, pretože sa to zdôvodňuje posilňovaním bezpečnostných prvkov, ale na druhej strane to veľmi zvyšuje investičné náklady.

Naozaj je za meškaním len zvyšovanie bezpečnosti?

Havária vo Fukušime vyvolala v Európe silný odpor k jadrovej energetike, čo si skutočne vyžiadalo oveľa väčšie nároky na bezpečnosť rozostavaných objektov.

Sú tie nároky opodstatnené, keďže neležíme v seizmologicky aktívnej zóne ako Japonsko?

Ťažko povedať. Pravda je, že nemáme pod sebou žiadne tektonické zlomy, aby nám hrozili ničivé zemetrasenia, nehovoriac o cunami. Ale z celkového hľadiska je určite v poriadku, že investori sa snažia maximalizovať bezpečnosť atómových elektrární.

Dá sa tým zdôvodniť aj zvýšenie ceny takmer o miliardu eur v prípade Mochoviec?

To nedokážem zodpovedne posúdiť. Ale viem, že v prípade dvoch francúzskych a fínskych elektrární je predraženie ešte väčšie.

Ak zvážime bezpečnostné riziká a problémy s jadrovým odpadom, nie sú to dôvody, pre ktoré by sme mali uprednostňovať iné zdroje ako jadro?

To je zložité. Jadro má svoje nesporné za aj proti. V energetickom mixe krajiny je to najlacnejší zdroj v základnom zaťažení a nad ním je uhlie. Ak by ste jadro odstavili, zbavili by ste sa pevného základu a zostali by vám nestále obnoviteľné zdroje, ktoré sú kolísavé, a preto ich treba oveľa väčšmi regulovať. Štruktúra dodávok elektrickej energie by bola veľmi nestabilná.

Je jadro skutočne taký lacný zdroj, ako hovoríte, keďže investičné náklady na výstavbu sú šesť až dvanásť miliárd eur?

Samotná výroba je lacná, ale počiatočné investície a koncová likvidácia odpadu sú veľmi drahé, to máte pravdu. Pri súčasných nízkych cenách elektriny je výstavba nového zdroja, samozrejme, nerentabilná. Bez štátnej dotácie je to v tejto chvíli absolútne nenávratná investícia.

Ak už chceme niečo stavať, nebolo by rozumné stavať jadrové reaktory IV. generácie, ktoré spaľujú už vyhorený jadrový odpad?

Určite, ak dokážeme spaľovať vyhorené palivo, budeme mať obrovskú výhodu, pretože nám to zaručí prevádzku na ďalších sto rokov. Najprv to však niekto musí aj reálne postaviť a sprevádzkovať.

Sú obnoviteľné zdroje energie najmä v podobe dotovaných solárnych a veterných elektrární budúcnosťou energetiky?

Ako súčasť energetického mixu to má svoj význam. Ale je neodôvodniteľné, aby sme tieto zdroje dotovali do takej miery, že cena za elektrinu sa zdvihne desaťnásobne, ako sa to udialo v Česku a do značnej miery aj na Slovensku. Ak by pri takýchto cenách tvorila fotovoltika polovicu energetického mixu, tak tu máme energetickú chudobu ako v Bulharsku a Albánsku.

Nie je to problém politikov, ktorí takto nastavili výkupné ceny?

Iste, urobili to s určitým cieľom, ktorý radšej nebudem komentovať. V každom prípade je to veľký problém. V rokoch 2009 - 2010 bolo v Česku inštalovaných 2-tisíc megawattov v solárnych elektrárňach, čo sa rovná výkonu celého Temelínu. To je viac, ako mali USA a Čína spolu, a to už o niečom svedčí. A všetko napriek tomu, že nemáme také dobré klimatické podmienky na solárne elektrárne ako južanské štáty.

Máme odpísať celú fotovoltiku preto, že politici z toho urobili biznis pre pár vyvolených?

Fotovoltika bude fajn, ak sa výrobné náklady budú aspoň približovať cenám elektriny na trhu. Zatiaľ to tak nie je.

Je možné náklady tak stlačiť?

Zatiaľ to nedokážeme a výrobné náklady zostávajú niekoľkonásobe vyššie ako trhové ceny. Ale pozitívne je, že klesajú, napríklad za posledné tri roky sa náklady znížili zo stotisíc dolárov za megawatthodinu na päťdesiattisíc dolárov, keďže výroba solárnych panelov sa presunula z Nemecka do Číny. Potenciál tu teda je, ale že by to zlacnenie mohlo byť trebárs desaťnásobné, to asi nehrozí.

Takže solárna energia nebude riešenie pre Česko a Slovensko?

Môže byť doplnkový zdroj, ale určite nebude tvoriť zásadnú časť nášho energetického mixu. Náš cieľ je mať trinásť percent elektriny z obnoviteľných zdrojov. Niečo získame z vetra, niečo z fotovoltiky a bioplynu, ale určite sa nikdy nedostaneme na úroveň päťdesiatich percent energetického mixu.

Nie je však ekologický prínos obnoviteľných zdrojov hodný ich vysokej ceny?

Nemyslím si to, pretože náklady, ktoré platíme, sú obrovské a ekologický efekt z globálneho hľadiska minimálny. Veď to všetci o chvíľu uvidíme, keď európsky priemysel už úplne stratí konkurencieschopnosť na svetovom trhu. Dusia ho vysoké ceny energií, ktoré vyplývajú práve z dotovaných obnoviteľných zdrojov.

Načo budeme konkurencieschopní, keď si zničíme planétu, na ktorej žijeme?

Ja som za ochranu životného prostredia, ale je to globálny problém, do ktorého sa musia zapojiť všetky kontinenty, inak naše snaženie nemá zmysel a jeho jediný výsledok je, že poškodzujeme vlastný priemysel. Cesta nevedie cez dotované energie, ale cez moderné technológie - ktoré sú energeticky úspornejšie, účinnejšie -, efektívnejšie využívanie zdrojov, paliva a zníženie spotreby.

Švédi by vám na to povedali, že pri energiách sú dôležitejšie faktory ako cena.

Okrem ekológie je to najmä ich udržateľnosť do budúcnosti. To sa nedá porovnávať. Švédi majú úplne inú štruktúru ekonomiky, nemajú veľa ťažkého priemyslu, produkujú najmä technológie a hlavne majú oveľa lepšie prírodné podmienky na obnoviteľné zdroje, najmä z vody a energetickej biomasy.

Prečo je potom taký veľký tlak zo strany EÚ na využívanie obnoviteľných zdrojov?

Už čoskoro uvidíme, či je vôbec táto cesta možná. Európa sa podieľa na svetovej produkcii emisií asi dvadsiatimi percentami. Ak aj splníme svoj cieľ a ušetríme v roku 2020 dvadsať percent produkovaných emisií, tak z celosvetového hľadiska to bude iba jedno percento, vzhľadom na každoročný ekonomický rast Číny, Indie či Bangladéša.

Asi uznáte, že to nemá veľký zmysel a naše snaženie bude zbytočné, kým to nebude celosvetová záležitosť. Napokon, nemecká Komisia pre vývoj a inovácie, ktorú menuje Spolkový snem, aktuálne vyhlásila, že celý systém podpory obnoviteľných zdrojov je od základov chybný. Podľa nej neexistuje žiaden rozumný dôvod, prečo by Nemecko malo zákonom garantovať vysoké výkupné ceny takejto elektriny. Tento systém, podľa nich, nie je z hľadiska nákladov efektívny nástroj na znižovanie emisií skleníkových plynov.

Prečo teda EÚ tak veľmi tlačí túto politiku?

Zelená loby je veľmi silná a zároveň je to obrovský biznis. Zarobili na tom najmä tí, ktorí pri tom boli od začiatku, mali správne informácie a vedeli sa včas pripraviť. Len Českú republiku to stojí viac ako štyridsať miliárd korún (1,6 miliardy eur) ročne v podobne dotácií, a to už je slušný balík, za ktorý sa oplatí bojovať.

Tradičné zdroje sú však vyčerpateľné. Aká je teda naša energetická budúcnosť?

Ak sa bavíme o najbližšom desaťročí, tak to bude ešte pokračovanie v súčasnom energetickom mixe s nárastom obnoviteľných zdrojov. V horizonte 20-30 rokov bude musieť prísť zásadnejšia zmena technológií, ktoré budú úspornejšie a účinnejšie. Ak sa bavíme o tisícročí, tak musia prísť na scénu prelomové objavy, ktoré dokážu vyrábať elektrinu z obnoviteľných zdrojov s neporovnateľne nižšími nákladmi ako dnes. Takisto sa môžu objaviť nové energetické zdroje, ako napríklad bridlicový plyn, ktorý sa už ťaží, a podobne.

Aký je potenciál bridlicového plynu, ktorý sa dnes považuje za veľkú nádej?

USA si nesmierne pomohli vďaka bridlicovému plynu. Umožnil im odstaviť uhoľné elektrárne a znížiť emisie neporovnateľne viac, ako to dokázala EÚ so všetkými svojimi dotovanými zdrojmi. Bohužiaľ, zásoby tohto plynu v Európe, napríklad v Nórsku a Poľsku, sa v poslednom období prehodnotili a zistilo sa, že miestami ho je až o sedemdesiat percent menej, ako sme si pôvodne mysleli. Navyše, u nás je väčšia hustota obyvateľstva a vyššia citlivosť na poškodenie životného prostredia, čo bude limitovať možnosti ťažby, pri ktorej je riziko znečistenia spodných vôd.

Autor: Plus 7 Dní/Eva Mihočková
Poslať e-mailom

Plus7dní pre iPad
Myšlienka týždňa

„Ak by som si bol vedomý alebo by mi bolo dokázané, že som skutky, z ktorých som bol obvinený, spáchal, pri mojej povahe odídem sám.“
Predseda Národnej rady SR Andrej Danko ku kauze otvárania listov v parlamente

Hodnotenie: 4/5

Anketa

Úrad pre verejné obstarávanie poukázal na porušenie zákona zo strany ministra vnútra Roberta Kaliňáka, ktorý to však odmieta. Je to podľa vás výsmech občanom?

ÁNO 82%
NIE 18%
Celkový počet hlasujúcich: 1000
 
 

Plus 7 dní

Plus 7 dní
Denník PLUS7DNÍ Báječná žena Šarm EMMA
Pekné bývanie Zdravie Záhradkár Dobré jedlo Poľovníctvo a rybárstvo