25 rokov najlepsich fikcii
 
 

Iveta Radičová: Opozícia sa spolieha na to, že volič ju v tom nenechá

04. marec 2016, 12:00

Politik, ktorý takto zneužíva moc, nie je skutočný líder, pretože spoločnosti škodí, myslí si o premiérovi Iveta Radičová.

Iveta Radičová:

Iveta Radičová: "Mám priateľov a ľudí, za ktorých by som sa vedela jednoznačne postaviť, že sú to čistí ľudia, odborníci, charakterní. Ale príde deň volieb a s ním racionalita voľby a potreba rozhodnúť sa tak, aby hlas neprepadol." Foto: archív

Po páde jej vlády odišla do politického exilu a pôsobila na zahraničných univerzitách v Oxforde a v Berlíne. Začiatkom roka sa vrátila na Slovensko.

Pár dní pred voľbami konštatuje, že opozičná časť politického spektra je rozhádaná, neschopná spolupracovať a zoskupenie, ktoré by prinieslo alternatívu obsahu a štýlu politiky vládneho Smeru, u nás jednoducho neexistuje.

O tom, že moc by mala byť prostriedkom a nie cieľom, o dileme nerozhodných voličov, koho a prečo voliť, sa s expremiérkou IVETOU RADIČOVOU (59) rozprávala ANKA LUČAIOVÁ.

O pár dní sú voľby. Tušíte, ako by mohli dopadnúť?

Vo voľbách rozhodujú u ľudí v rozdielnej miere a váhe tri momenty - ako formulujú politické strany problém, aké majú riešenia a kto ich ponúka. Teda, ako to vie odkomunikovať a či je to dôveryhodný politik, ktorý prichádza s riešením. Politik bez podpory voličov nemá šancu realizovať riešenia. Dodávam - všetky politické témy kopírujú rozloženie verejnej mienky.

Čo ak by sa spojila koalícia jednej či dvoch opozičných strán so Smerom?

Ktokoľvek pôjde do vlády so stranou Smer, legitimizuje vládu Roberta Fica, všetky jej kroky, rozhodnutia, spôsoby aj štýl vládnutia a rétoriku - čiže legitimizuje rozdelenie spoločnosti na spoluobčanov - to sú prívrženci Roberta Fica - a tých ostatných. To sú nepriatelia. On nás, kritikov, nevníma ako spoluobčanov, kritické hlasy rovno nálepkuje ako nepriateľstvo voči jeho osobe alebo štátu.

Spoločnosť je teda podľa vás rozdelená.

Horšie - rozbitá na znepriatelené skupiny, ktoré sa nerešpektujú, sú voči sebe nepriateľské, netolerantné až agresívne. Politika odráža aj živí tento stav, pretože existencia nepriateľa je najjednoduchší spôsob technológie moci. Politik, ktorý takto zneužíva moc, nie je skutočný líder, pretože spoločnosti škodí.

Prejavuje sa to vo veľkej nespokojnosti občanov, ktorých väčšina má oprávnený pocit porazených a nerešpektovaných ako rovnoprávnych občanov. Je však normálne mať iný názor.

Myslím, že každý politik by mal k občanom pristupovať s pokorou. Aký je to víťaz, keď má tri percentá či hoci aj 30 percent hlasov od oprávnených voličov? Legislatívna väčšina neoprávňuje správať sa v štýle „víťaz môže všetko“.

Čo vy a politika? Vrátite sa?

Ja som sa k tejto otázke toľkokrát vyjadrila. Jediné rozumné rozhodnutie, ak som nechcela byť príčinou sporov, bolo z politiky odísť. Dnes mi občania rozumejú možno lepšie ako pred štyrmi rokmi. Ak odstránite príčinu, skončí sa spor. Ale on sa vlastne ani tak neskončil. Asi nás čaká veľmi veľa práce, aby sme ponúkli občanom programovú alternatívu v riešeniach.

Na presadenie riešení by ste však mali mať reálnu oporu v nejakej politickej platforme.

Ja som skôr presvedčená, že musíme posilniť občiansku spoločnosť.

Nemáte pocit, že aj občianska spoločnosť je rozštekaná rovnako ako politici?

Nie rozštekaná, ale rozdrobená. Zároveň je však schopná prinášať riešenia, aktivovať ľudí, posúvať spoločnosť a vytvárať základy pre sociálnu súdržnosť a solidaritu. Preto je potrebný návrat k nosným témam občianskej spoločnosti.

Vrátili ste sa po zahraničnom pôsobení naspäť na Slovensko, aby ste podporili občiansku spoločnosť?

Určite. Ale hlavne otvoriť diskusiu o nevyhnutnom posune Slovenska. Strácame čas. Toto boli štyri roky strateného času. Nikto na nás nebude čakať, kedy sa pohneme z miesta. Pri vstupe do EÚ sme mali povinnosť vniesť do spoločnosti ľudské práva, sociálny štát, prvky sociálno- trhovej ekonomiky a základné inštitúcie demokracie.

Dnes máme povinnosť vdýchnuť život inštitúciám demokracie a transformovať sa o krok ďalej. Lebo krajiny okolo nás idú ďalej. Nestačí dosahovať ekonomický rast, potrebujeme spoločenský pokrok.

Pre spoločenský pokrok je ekonomický rast nevyhnutnou podmienkou, ale nie dostačujúcou. Automaticky nenastane. Vidíme hmatateľné výsledky, že nenastáva, pretože pokrok sa týka len desiatich percent populácie. A to je dosť málo.

Nemyslíte, že návratom do politiky by ste tieto zmeny mohli ovplyvniť razantnejšie?

Moc je prostriedok, nie cieľ. Ak raz niekto dospeje do štádia, že bude mať podporu a mandát, aby realizoval riešenia, ktoré vnímam ako zásadné - posunúť sa do vyšších príjmových kategórií, zmeniť celú štruktúru spoločnosti a inak narábať s financiami -, a budem môcť pomôcť takémuto posunu, tak zvážim spôsob pomoci.

Kto na politickej scéne ponúka alternatívu? Alebo kto aspoň vie definovať problém?

Dnes nevidím silnú alternatívnu víziu. Rozloženie politických strán je rozmazané.

Čo tým myslíte?

Ponechať sociálne balíčky chce Sieť i OĽaNO, KDH sa vyjadrilo, že ich len trochu opraví. Jediná SaS sa vyjadrila, že to nepovažuje za rozumné riešenie. V téme utečencov však SaS plne kopíruje stanoviská Smeru, dokonca ich má ešte tvrdšie.

No a tak sa nám rozdiely medzi stranami stierajú a sú nehmatateľné. Nerozhodujeme sa medzi jasnou ponukou rozdielnych riešení a stanovísk.

Prečo to politici robia? Nemajú riešenia a nevedia ich nájsť? Alebo chcú brnknúť na strunu voličovi a hovoriť mu to, čo chce počuť?

Nepoznám motiváciu predstaviteľov politických strán. Či je to obava, že ak nebudeme kopírovať tu a teraz aktuálne postoje, tak stratíme podporu voličov, alebo je to predbiehanie v rétorike, čo nemôže opozícia vyhrať. Premiér Fico narába s pocitmi, ktoré racionálny argument nezmení. Alebo je to snaha otvoriť si dvere do možnosti kombinovanej smerovo-doplnenej vlády.

Nepoužívate termín ľavica-pravica?

Pretože nemáme klasickú ľavicovú stranu sociálnodemokratického typu a rozdiely so stredopravicovými stranami sa tým stratili. A zároveň máme politické strany, ktoré nie je možné jednoznačne hodnotovo zaradiť. Rozdiely medzi stranami sú odrazom rozdielov v spoločnosti a zároveň politické strany tieto rozpory aj vytvárajú z dôvodu získavania voličov na svoju stranu.

Je realistické očakávať, že by vláda, ktorá príde, mohla byť bez účasti Smeru-SD?

Ak platí téza, že príčinou sporov na stredopravej strane spektra bola Iveta Radičová, tak platí aj záver - keďže príčina je odstránená, štyri roky sme mali byť svedkami spolupráce a dohôd medzi opozičnými subjektmi. No nie je to pravda. Spory v opozícii sa dodnes premietajú do osobných útokov a odmietaní.

Sme svedkami vyjadrení „s týmto pôjdem, s týmto nepôjdem“, padla predvolebná dohoda, padla dohoda o vytvorení Ľudovej platformy. Za štyri roky opozícia svoje zásadné rozpory neodstránila, rozdiely medzi stranami sú výrazné vo vzťahu k EÚ, verejnej politike, ale aj v návrhoch riešení akútnych problémov.

Sú pre vás politici, ktorí povalili vlastnú vládu a umožnili tak nástup jednofarebnej Ficovej vlády, dôveryhodní?

Dôveryhodnosť im merajú voliči. Keď sa pozrieme na to, akú dôveru im vyjadrili v ostatných voľbách, z oprávnených voličov má strana Smer-SD tretinovú podporu - a to je tá najsilnejšia, ktorá tu je. Strana SaS získala niečo vyše troch percent dôvery oprávnených voličov. Áno, dôvera je naštrbená a premieta sa do politických preferencií.

Rada by som tu upozornila na jeden moment. V každej koalícii sú spory, neexistuje koalícia bez sporov, ani u nás, ani v zahraničí. Pamätáme si spory v ostatnej koaličnej vláde, ale už sme zabudli na spory prvej Ficovej vlády sprevádzané vydieraním, vyhrážkami, osočovaním, zobratím rezortov Slovenskej národnej strane.

Za štyri roky sa na štrnástich postoch vystriedalo dvadsaťosem ministrov. V druhej Dzurindovej vláde sa tiež vystriedalo dvadsaťosem ministrov a koalícia postupne strácala väčšinu v parlamente. Odchod Šimka, Martinákovej, vznik Slobodného fóra, rozpad Aliancie nezávislého občana (ANO), odchod KDH, strata väčšiny a predčasné voľby.

I tam boli ostré spory, ktoré na čas zablokovali parlament. Štyrikrát sme mali predčasné voľby. Spor nie je a priori negatívum, spor je o hľadaní správneho riešenia.

Myslíte, že súčasní opoziční lídri sa dokázali poučiť z debakla v roku 2012?

Keby platila táto téza, tak dokážu uzavrieť predvolebnú dohodu. No neuzavreli ju. Rozpor je totiž hlbší a vážnejší. Týka sa nezlučiteľných postojov a rozhodnutí o účasti na nevyhnutných spoločných riešeniach ekonomickej krízy na úrovni Európskej únie a presadzovaní záujmov občanov Slovenska. Ak bude existovať takýto rozpor, každá vláda, ktorá by sa ho snažila nevidieť, skôr či neskôr pre tento spor skončí.

Pred týmito voľbami je nezvyčajne veľa nerozhodnutých voličov. Mnohí sa pýtajú - koho máme ísť voliť? Fica nechceme a všetci sú rovnakí a ešte k tomu sú aj rozštekaní medzi sebou navzájom...

… a ešte k tomu niektorí kopírujú vládny Smer. Nastáva otázka, v čom prinesú iné riešenia a iný štýl politiky.

Alebo či to budú oni, kto to prinesie.

Zoskupenie, ktoré by bolo jednoznačnou alternatívou obsahu, štýlu politiky Smeru a s porovnateľne silnou voličskou podporou, zatiaľ neprichádza. V tom je problém. Ale ponuka je pestrá, na kandidátkach je celý rad neuveriteľne kvalitných osobností, vedeli by sme si predstaviť kvalitný parlament. Žiaľ, sú rozmiestnení vo viacerých subjektoch, a tak riešime dilemu.

Na jednej strane, určite by sme sa vedeli slobodne rozhodnúť pre subjekt, ktorý ponúka nový typ zodpovednej politiky a má odvahu prichádzať s novými riešeniami, ale nerezonuje v prieskumoch verejnej mienky - a teda by sme riskovali stratu hlasu.

Rozdiel vo vyjadrení pred voľbami a vo voľbách je v tom, že pred voľbami môžeme vyjadriť sympatiu slobodnejšie. Neriskujeme stratu hlasu a môžeme vyjadriť podporu subjektu, ktorý by sme radi volili. Akt volieb už je o inom. Vstupuje do hry racionálna voľba. Preto dnes máme silnú skupinu nerozhodnutých voličov, ktorí riešia túto vnútornú dilemu. A vyriešia ju možno až za plentou.

Riešite ju aj vy?

Áno. Mám priateľov a ľudí, za ktorých by som sa vedela jednoznačne postaviť, že sú to čistí ľudia, odborníci, charakterní. Ale príde deň volieb a s ním racionalita voľby a potreba rozhodnúť sa tak, aby hlas neprepadol.

Sú podľa vás opozičné subjekty schopné vytvoriť zoskupenie zrelé spolupracovať a vládnuť?

Všetko záleží na tom, aký mandát dostanú od voličov. Ak bude mandát na relatívne silné zázemie troch, maximálne štyroch subjektov, ktoré sa zhodnú v geopolitickej orientácii SR, zhodnú sa v riešení otázok zahraničnej politiky, v ľudských právach a právach menšín, etických otázkach, politike zamestnanosti, v princípoch reformy ekonomiky, sociálnej politiky, zdravotníctva a vzdelávania a v riešeniach našich vlastných horúcich problémov, tak to môžu zvládnuť. Len mám obavy, že prvý krok si našliapli veľmi nešťastne. Začali sa odmietať skôr, ako vôbec mali šancu rozmýšľať o spájaní.

Čiže, koho pôjdeme voliť?

Opozičné strany sa spoliehajú na to, že ich v tom ich volič nenechá. Lenže práve pre všetky tieto súvislosti, o ktorých sme sa teraz rozprávali, je to pre voliča tentoraz naozaj neľahké rozhodovanie.

Autor: PLUS 7 DNÍ/Anka Lučaiová
Poslať e-mailom

 
Plus7dní pre iPad
Myšlienka týždňa

„Je milé, že sa pán predseda zaoberá mojím subjektívnym stavom.“ Minister kultúry Marek Maďarič reagoval na slová lídra SNS Andreja
Danka, ktorý vraj nechápe hystériu a konanie ministra ohľadom koncesionárskych poplatkov.

Hodnotenie: 4/5

Anketa

Súhlasíte s návrhom bugárovcov, aby mali cyklisti povolené minimálne množstvo alkoholu, konkrétne 0,5 promile?

ÁNO 45%
NIE 55%
Celkový počet hlasujúcich: 198