25 rokov najlepsich fikcii Špeciál mafiáni 4
 

Ľubomír Galko: Nemáme záruku, že vojenskí tajní nepredajú štátne záujmy teroristom

25. mája 2013, 08:00

Do kauzy tunelovania vojenského spravodajstva sú zapletení aj predstavitelia iného rezortu.

Kardinálny problém je v tom, že sa to
stalo priamo v réžii dôstojníkov tajnej
služby, ktorí by mali požívať najvyššiu
dôveru, mali by to byť najdôkladnejšie
preverení ľudia v štáte a možnosť ich
zlyhania by tak mala byť minimálna, vraví Galko.

Kardinálny problém je v tom, že sa to stalo priamo v réžii dôstojníkov tajnej služby, ktorí by mali požívať najvyššiu dôveru, mali by to byť najdôkladnejšie preverení ľudia v štáte a možnosť ich zlyhania by tak mala byť minimálna, vraví Galko. Foto: Norbert Grosz

Slovensko má nový škandál, ktorý svojou závažnosťou dosahuje kauzu Gorila. Rozkrádanie štátneho majetku sa totiž odohrávalo priamo v réžii vojenskej tajnej služby a k nezákonnému majetku sa dostali ľudia, ktorí sú priamo na ňu napojení. Aspoň tak tunelovanie vojenského spravodajstva z čias prvej Ficovej vlády opisuje tajná správa.

Priložené výpisy z katastra, kúpne zmluvy a iné listiny dokazujú, že štát mal prísť o milióny eur tým, že tajní nakúpili majetok, zrekonštruovali ho a potom predali za výrazne nižšiu cenu blízkym ľuďom. Autenticita spisu ešte nebola potvrdená, ale bývalý minister obrany za SaS ĽUBOMÍR GALKO (45) o nej nepochybuje. Zhovárala sa s ním EVA MIHOČKOVÁ.

Mal by minister obrany Glváč odstúpiť?
Samozrejme, už včera bolo neskoro. Veď je tu vážne podozrenie, že na ministerstve obrany sa kryje trestný čin.

Kryje ho priamo minister Glváč?
Každý deň sa čoraz viac ukazuje, že minister Glváč o všetkom vedel, bol informovaný o vážnych podozreniach z tunelovania vojenských služieb, a nekonal.

Nehovorí v jeho prospech, že zrušil disciplinárne stíhanie Romana Mikulca, ktorý sa snažil tunelovanie vyšetriť a Iveta Radičová ho potrestala a odvolala z funkcie pre neuposlúchnutie rozkazu?
Práve naopak. Táto skutočnosť ho diskredituje, pretože na základe toho môžeme dnes usúdiť, že o všetkom takmer od začiatku vedel a napriek tomu v januári tohto roku vymenoval Ľubomíra Skuhru, jedného z hlavných podozrivých, za šéfa novej spojenej vojenskej tajnej služby.

Mikulca síce rehabilitoval v júni 2012, ale s jeho vážnymi zisteniami o podozrivých majetkových prevodoch v tajnej službe neurobil vôbec nič. Odvtedy uplynul takmer rok. Dokonca sa do decembra 2012 minimálne tváril, že o ničom nevie. Vtedy zvolal tlačovku o úniku nejakých tajných dokumentov, ale o žiadnom väčšom škandále nehovoril ani vtedy.

Vy sa Mikulca zastávate a označujete ho za čestného človeka. Ako potom vysvetlíte, že Radičová ho odvolala a Glváč rehabilitoval?
Glváč ho nerehabilitoval v tom zmysle, že by explicitne uviedol, že nepochybil, ale zrušil Radičovej rozhodnutie o disciplinárnom potrestaní preto, že bolo vydané v rozpore so zákonom. Navyše, dnes Mikulca opäť očierňuje a odsudzuje, že skartoval predmetnú správu.

Bolo správne, že Mikulec skartoval nejakú časť spisu?
Ak pracujete s tajnými informáciami a niektoré veci potrebujete ešte dovyšetrovať, tak je dôležité, aby sa spis nedostal do nesprávnych rúk. Svoj postup mal podložený aj právnou analýzou. Dôležité je však povedať, že skartoval úplné minimum, konkrétne len deväť strán. Bola tam sprievodná informácia a príloha, ktorá len sumarizovala zistenia. Žiadne dôkazy, žiadne podstatné dokumenty, ktoré boli pre vyšetrenie celej kauzy kľúčové, skartované neboli.

Prečo bolo nutné niečo skartovať? Nemohla to byť snaha zamiesť stopy, ako dnes hovorí minister Glváč?

Určite nie. Dokumentov bolo viac ako sto strán. Keby niekto chcel zametať stopy, tak skartuje všetko a nielen párstranové zhrnutie, ktoré sa dá spísať kedykoľvek znova. Rovnako by odstránil dáta v elektronickej forme. Nič také sa neudialo. Navyše, minister Glváč klame aj ohľadom dátumu skartácie dokumentov. Vyhlásil, že to bolo tesne po voľbách 13. marca. V skutočnosti sa to však udialo 2. marca pred voľbami. Glváč to musí veľmi dobre vedieť, pretože tento dátum sa nachádza aj v dokumente, ktorým Mikulca rehabilituje a osobne ho podpísal.

Iveta Radičová pochybila, keď Mikulca odvolala? O tom som presvedčený. Myslím si, že konala skratovo a nepočúvala názor druhej strany, ktorá jasne argumentovala, že dokument mal taký charakter, ktorý podľa zákona neumožňoval jeho postúpenie ministrovi vnútra, ako si to ona predstavovala. Mala žiadať od Mikulca, aby pripravil dokument v takej forme, aby bolo možné vyniesť ho z tajnej služby a poskytnúť vyšetrovateľom. To by bol správny postup.

Mikulec rozbehol vyšetrovanie tunelovania tajnej služby ešte za vášho ministrovania. Mali ste priebežné informácie o tom, čo sa tam deje?
Mal som priebežné informácie niekedy v roku 2011. Vydal som pokyn, aby pokračovali vo vyšetrovaní ďalej a ak sa zistené informácie potvrdia, aby začali spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní.

Takže informácie, ktoré v spise sú, ešte nemožno považovať za dôveryhodne potvrdené?
Myslím, že väčšina tých informácií už je dôveryhodne potvrdená.

Prečo ste potom ešte nepodali trestné oznámenie?
Nebolo to možné, pretože som to nestihol. Len čo som v novembri 2011 dostal informáciu, že veci sú už v takom štádiu, že by bolo vhodné požiadať o stretnutie ministra vnútra a premiérku Radičovú, bol som odvolaný z funkcie spolu s riaditeľom Vojenského obranného spravodajstva Pavlom Brychtom a vieme, že onedlho sa musel zbaliť aj šéf Vojenskej spravodajskej služby Roman Mikulec.

Naznačujete, že kauza odpočúvania novinárov poslúžila na to, aby vás oficiálne odvolali a nemohli ste pokračovať vo vyšetrovaní tunelovania tajných služieb?
Počas môjho ministrovania som rozzúril množstvo grázlov z radov podnikateľov aj politikov prisatých na rezort a je veľmi ťažké zistiť, kto v pozadí ťahal nitky. V každom prípade sa môžeme oprávnene pýtať, prečo sa komplot s odpočúvaním novinárov spustil tak skoro, teda v novembri 2011, keď voľby mali byť až v marci. Celý proces nášho odpratania z rezortu pritom prebehol extrémne rýchlo, prakticky do dvoch dní sme boli obaja vonku.

Nedostali sme žiadnu možnosť obrany. Porovnajte si to s dnešným stavom, keď na stole máme vážne podozrenia na riaditeľa tajnej služby i samotného ministra obrany a obaja pokojne zostávajú na svojich miestach. Som presvedčený, že komplot bol pripravený na diskreditáciu pred voľbami a niečo jeho predčasné spustenie urýchlilo...

Skúste povedať konkrétne, kto sa mal postarať o vaše odstránenie. Niekto z prostredia tajných služieb, politiky, polície?
Je to množstvo nečestných ľudí, ktorí dvadsať rokov parazitujú na systéme. Konkrétne v kauze tunelovania vojenskej tajnej služby vystupujú ľudia z čias prvej Ficovej vlády, ktorí na nej profitovali. Nemuseli to byť len ľudia z tajnej služby, ale aj tí, čo stáli za nimi. Nie je mojou úlohou niekoho konkrétne obviniť, čas ukáže.

Z informácií, ktoré máte, viete povedať, kto profitoval z tunelovania tajnej služby?
Vedel by som povedať, kto je podozrivý, ale sú to utajované informácie.

Na verejnosť presiaklo, že to boli vrcholoví dôstojníci tajných služieb. Boli tam aj osoby z iného prostredia, napríklad z vedenia polície?
Jediné, čo môžem potvrdiť, je, že zistené informácie nevrhajú tieň len na dôstojníkov vojenskej tajnej služby. Táto kauza prerastá múry ministerstva obrany. Viac vám skutočne povedať nemôžem.

Takže zasahuje aj iné silové rezorty?
Zasahuje aj do iného rezortu.

Ak k tomu pripočítame, že informácie o kauze zostali zapadnuté na Generálnej prokuratúre, ako to sedí do celkového obrazu o možnosti vyšetriť tieto podozrenia?
Osobne si myslím, že tunelovanie možno bez problémov vyšetriť, ale žiada si to čestného prokurátora, ktorý sa do toho pustí. Či to bude vyšetrovať práve taký, je otázne. Situácii navyše vôbec nepomáha skutočnosť, že minister Glváč a najmä riaditeľ vojenskej tajnej služby Skuhra zostávajú naďalej na svojom mieste. Je predsa absurdné, aby Skuhra vyšetroval svoje vlastné skutky z minulosti.

Glváč garantuje nestranné vyšetrovanie, pretože bude prebiehať na špeciálnej prokuratúre, pod inšpekciou ministerstva obrany a pod gesciou parlamentného výboru. Nie je to záruka?
Ministrovi Glváčovi neverím ani slovo, pretože za tých pár dní, odkedy sa kauza prevalila, už narozprával veľmi veľa klamstiev. Neviem si predstaviť, že by mi ako ministrovi dali na podpis dokument, kde sa hovorí o skartácii nejakých dokumentov o tunelovaní tajnej služby a podozreniach týkajúcich sa vysokých predstaviteľov oboch tajných služieb, a ja by som nič neurobil, aby sa to vyšetrilo. Glváč ešte k tomu vymenoval jedného z hlavných podozrivých aktérov na čelo spojeného vojenského spravodajstva. To je nepochopiteľné!

Teraz tvrdí, že urobí všetko pre to, aby sa to vyšetrilo.
Skôr si myslím, že urobí všetko pre to, aby sa to zahladilo do stratena.

Podľa Glváča sa mnoho z tých prevodov dá vysvetliť. Ak vraj prejde nehnuteľnosť z jednej osoby na druhú, ešte to neznamená, že nie sú v systéme spravodajskej služby a že by sa spáchali nejaké materiálne škody. Nemôže to byť vysvetlenie?
To je smiešne. Tie nehnuteľnosti sa prevádzali do súkromného vlastníctva osôb, ktoré boli priamo alebo nepriamo spojené s vojenským spravodajstvom. Iba hlupák by uveril tomu, že to všetko bola súčasť nejakej oficiálnej spravodajskej schémy.

Viete povedať, že vlastníctvo nehnuteľností opúšťalo systém spravodajskej služby?
Som si istý, že minister Glváč rozpráva iba hlúposti a výhovorky. A zahmlieva.

Hovorili ste, že v spise sú informácie, ktoré by mohli ohroziť životy. Čie a prečo?
Taká možnosť tu je. Vojenské spravodajstvo pracuje v špeciálnom režime, ktorého súčasťou je aj zakrytá časť. To sú ľudia, ktorí majú navonok úplne iné zamestnanie, vystupujú ako bežní civili a ak sa prezradí ich identita, môže byť ohrozený aj ich život.

Môžete byť konkrétnejší?
Akýkoľvek človek, ktorého bežne poznáte vo svojom susedstve alebo na pracovisku, môže byť spolupracovníkom tajnej služby. Ich mená ani žiadne informácie, ktoré by mohli odhaliť ich identitu, nesmú preniknúť na verejnosť.

Aké informácie zabezpečujú? Keďže už nežijeme v čase studenej vojny a Slovensko nie je žiadnou armádnou veľmocou, čo také dôležité zisťujú?
Môžu získavať informácie o potenciálnom terorizme, o vojensko- hospodárskych deliktoch a inej trestnej činnosti. Keď sme na ministerstve obrany uzatvárali napríklad abonentnú zmluvu na servis stíhačiek MiG-29, tak sme vďaka získaným operatívnym informáciám odhalili snahu ovplyvňovať naše rokovania s ruskou stranou s cieľom zmluvu predražiť.

Nie je riziko zneužitia kompetencií vojenského spravodajstva vyššie ako jeho prínosy pre spoločnosť?
Nie, pretože za normálnych okolností by sa takéto veci vôbec nemali diať. Pracovníci tajných služieb by mali byť maximálne preverení a spoľahliví. Ich výber a práca s nimi sú kľúčové. Robiť takéto porovnania rizík a prínosov je nemožné. Veď skúste ohodnotiť význam tajnej služby, ak zabráni teroristickému útoku.

Myslíte si, že Slovensko je cieľom teroristov alebo ich semenišťom?
To si nemyslím, ale žijeme v maximálne nepredvídateľnej dobe a nikdy neviete, čo sa môže stať. Aj Slovensko môže byť cieľom napríklad kybernetického útoku alebo môže čeliť energetickej hrozbe.

V praxi však vidíme, že zamestnanci tajných služieb často nie sú spoľahliví, obchodujú s informáciami, nelegálne odpočúvajú, teraz zrejme aj tunelujú štátny majetok. Preto je namieste pýtať sa, či je ich prínos pre spoločnosť až taký veľký.
Takto sa na veci nedá pozerať. Súhlasím s tým, že Slovenská informačná služba i Vojenské spravodajstvo by mali byť pod väčšou kontrolou. Ale nedával by som na misky váh prínosy a riziká týchto služieb.

Kto by ich vedel efektívne kontrolovať?
Nezávislý úrad. Teraz je v novom zákone navrhnuté, že nasadzovanie odpočúvania budú kontrolovať poslanci. Je to zlé riešenie, pretože poslanci sú nespoľahliví, nemajú fyzicky absolvované bezpečnostné previerky ani zodpovedajúce vzdelanie. Pomôžem si príkladom z Veľkej Británie, kde funguje takzvaný tribunál.

Je to nezávislý kontrolný úrad zložený zo siedmich ľudí menovaných kráľovnou. Musia mať právnické vzdelanie, príslušné previerky, pričom prezident a viceprezident tohto tribunálu musia mať nejakú vysokú súdnu funkciu. To by sa dalo uplatniť aj na Slovensku - v úrade by mali zastúpenie napríklad prokurátori, sudcovia, ľudia menovaní parlamentom, vládou, prezidentom.

Do akej miery ste vy ako minister mali možnosť vidieť do procesov tajnej služby?
Minister má právo vidieť do toho, čo sa v službe deje. Druhá vec je, či má na to dostatok času, pretože riadi celý rezort a nemôže byť všade.

Vy osobne ste dali pokyn na to, aby sa začali preverovať prevody majetku v tajnej službe?
Vtedajší riaditeľ vojenskej spravodajskej služby Mikulec za mnou prišiel s tým, že narazil na nejaké nekalosti, a ja som mu vyslovil podporu a požiadal ho, aby po tom išiel. Bolo na ňom vidieť, že išlo o niečo veľké, mal obavy.

Prečo to niekto pustil do médií práve teraz, keď nie je pred voľbami?
Podľa mňa to mohol byť iba nejaký čestný pracovník vojenského spravodajstva, ktorý sa už nemohol pozerať na to, že vo veci sa nekoná. To je jediné vysvetlenie, ktoré mi napadá, pretože politicky to teraz nikomu nepomôže a netreba ani prekrývať žiadny iný škandál.

Aká je pravdepodobnosť, že časť spisu je autentická a časť iba slohová práca?
Myslím si, že až na nejaké malé detaily je to pravdivé. Pár strán je akýmsi zhrnutím a zvyšok sú reálne dokumenty ako výpisy z listov vlastníctva, darovacie a kúpne zmluvy, doklady o prevodoch... to všetko vykazuje známky originality.

Je to niečo ako Gorila 2?
Som o tom presvedčený. Možno je to ešte závažnejšia kauza, pretože sa diala v prostredí vojenskej tajnej služby, ktorá funguje v špeciálnom režime a mala by byť absolútne spoľahlivá. Gorila 1 sa odohrávala v externom prostredí a SIS ju iba monitorovala. Tajná služba nie je z podstaty pri tomto transparentná, nakupuje majetok a robí prevody často len na základe dôvery a možnosť externej kontroly je minimálna.

V prípade Gorily lietali miliardy korún. Dá sa povedať, o aké objemy môže ísť v kauze tunelovania vojenskej služby?
Určite to nie sú také veľké objemy, ale to vôbec nie je podstatné. Kardinálny problém je v tom, že sa to stalo priamo v réžii dôstojníkov tajnej služby, ktorí by mali požívať najvyššiu dôveru, mali by to byť najdôkladnejšie preverení ľudia v štáte a možnosť ich zlyhania by tak mala byť minimálna. Veď oni majú byť garanciou, že životy a majetok ľudí na Slovensku sú v bezpečí!

Keď takýmto spôsobom zlyhali a sami sa dopúšťali korupcie a podvodov, tak nemáme záruku, že sa nedajú kúpiť aj nejakými teroristami alebo predstaviteľmi cudzích záujmov, pred ktorými by mali štát chrániť. To je strašná predstava, pri ktorej je výška nejakých úplatkov či zdefraudovaných peňazí pri privatizácii neporovnateľná.

Poškodí to slovenskú reputáciu v NATO?
Určite to bude predstaviteľov NATO zaujímať, pretože ide o vážne podozrenia, ktoré výrazne znižujú dôveryhodnosť Slovenska v očiach našich partnerov v aliancii. Ak sa preukáže, že nejakí dôstojníci nekalo nakladali so štátnym majetkom, potom vzniká obava, že rovnako nekalo by boli schopní narábať aj s citlivými informáciami, ktoré sa týkajú napríklad NATO. A to je mimoriadne vážne.

Autor: Plus 7 Dní/Eva Mihočková
Poslať e-mailom

Plus7dní pre iPad
Myšlienka týždňa

„Keď zbadajú Andreja Danka v obleku za tritisíc eur s vreckovkou vo vrecúšku a so zopätými rukami, hneď ich zohreje pri srdci, aký je to len slušný pán politik.“

Igor Matovič, podľa ktorého nezáleží na oblečení politika, ale na jeho činoch, takto reagoval na etický kódex navrhovaný Andrejom Dankom.

 

Hodnotenie: 4/5

 

Anketa

Veríte prieskumu agentúry Focus, podľa ktorej Smeru klesajú preferencie?

ÁNO 46%
NIE 54%
Celkový počet hlasujúcich: 245
 
 

Plus 7 dní

Plus 7 dní
Denník PLUS7DNÍ Báječná žena Šarm EMMA
Pekné bývanie Zdravie Záhradkár Dobré jedlo Poľovníctvo a rybárstvo