25 rokov najlepsich fikcii
 
 

Vladimír Synek o voľbách, dave a ohlupovaní: Sme v procese debilizácie

05. január 2016, 08:00

Prestali sme byť zvedaví a bez zvedavosti nemôžeme byť šťastní, hovorí uznávaný kouč Vladimír Synek.

„Politik ponúka občanovi, čo vôbec  nechce, a zároveň verí, že občan  zabudne, čo vlastne chce,

„Politik ponúka občanovi, čo vôbec nechce, a zároveň verí, že občan zabudne, čo vlastne chce," tvrdí Synek. Foto: Tony Štefunko

Nedávno založil ministerstvo šťastia. Spoločnosť s ručením obmedzeným. Rebel a uznávaný odborník VLADIMÍR SYNEK (59) už v roku 1990 otvoril jednu z prvých konzultačných firiem na Slovensku a dnes prednáša o motivácii, šťastí, ale aj o vzniku zla.

„Stratili sme zvedavosť,“ myslí si Synek. Podľa neho sa ľudia, či už v obchode, alebo za plentou pri parlamentných voľbách, nerozhodujú rozumom, ale najmä emóciami. „Nevolíme politikov, ale majstrov úsmevov,“ tvrdí Synek v rozhovore s LUKÁŠOM MILANOM.

Založili ste ministerstvo šťastia. Znamená to, že chcete byť ministrom?

Už som sa za neho vymenoval. Samozvane. Chcem tým však len ukázať, že nie je žiaden rozdiel medzi samozvaným ministrom a ministrom politicky nominovaným. Tí druhí hovoria o drzosti z mojej strany, no tým len dokazujú, že najväčšou slabosťou mocných je potreba neustále dokazovať svoju silu.

Prečo ste založili ministerstvo šťastia?

Myslím, že ľudia si zaslúžia viac, ako nechať sa vodiť za nos. Americký senátor Robert Kennedy povedal, že hrubý domáci produkt (HDP) meria všetko okrem toho, čo je pre život človeka naozaj dôležité. Keď si však pozriete prejavy našich mocenských elít, bez ohľadu na pravicu či ľavicu, vidíte, že stále skloňujú HDP.

Občanovi sa tak podsúva dojem, že v živote ide iba o peniaze. Keď sa opýtam prvého okoloidúceho, o čo mu v živote ide, určite nepovie, že túži žiť v krajine, kde je vysoké HDP. Väčšina povie - chcem byť šťastný. A medzi indexom šťastia krajiny a výškou jej HDP neexistuje žiadna korelácia. Ľudia si zaslúžia byť šťastní. A práve diskusia o šťastí a manipulovaní občanom má byť zmyslom môjho ministerstva.

Čo ženie politikov k tomu, aby HDP, teda peniaze, tak zdôrazňovali?

Je to nástroj ovládania. Ak sa občan sústredí na peniaze, nesústredí sa na iné témy. Materiálna spoločnosť nie je prirodzený produkt občana, ale umelý produkt politiky. Ak má človek hypotéku, musí držať hubu a krok, ak ju chce splatiť. Paradoxne sa tak peniaze stávajú nástrojom zábavy.

Zábavy?

Slovo zábava je odvodené od slova zabaviť. „Zabaviť“ niekomu niečo. To znamená zobrať, dať nabok. Cieľom zábavy je vždy udržať niečo v pozadí. Kto sa zabáva, ten nehnevá! Teda staré známe - chlieb a hry.

A týka sa to, mimochodom, aj informačných médií. Informácia je výrok, na základe ktorého zmením v budúcnosti svoje správanie. Z toho, čo sa na nás sype z médií, nespĺňa túto podmienku takmer nič. Okrem predpovede počasia. Všetko ostatné je teda zábava.

Ak médiá zabávajú, tak je zle?

Médiá z nás vytvárajú dav. Ten nie je síce fyzicky na jednom mieste, ale je to dav ľudí, ktorých niečo spája. A to na davové správanie, ktoré je emotívne, stačí. Dav má vypnutý rozum - IQ, preto sa ľahko manipuluje a ovláda. Unavený po práci si večer zapnete televízor a už s vami robia, čo potrebujú.

Je aj politika davová?

Áno. Ani pri politických stranách neplatí viac hláv, viac rozumu. Naopak. Pokojne môžeme hovoriť aj o hlúposti iniciovanej skupinou. Tú charakterizuje pocit neomylnosti a silná autocenzúra. Dovoľte mi zacitovať z prejavu Renáty Zmajkovičovej na májovom zjazde strany Smer: „Áno, každý má právo na vlastný názor. V tomto čase však o uplatnenie tohto práva nejde.“

Verejné priznanie v zmysle vymeňte vlastný názor za niečo užitočnejšie, je pre mňa absolútne desivé. Z toho nemôže vzniknúť nič dobré. Naznačuje to princíp vládnutia, ktorému hovorím proces debilizácie.

Až také silné slová? Ako teda zistíme, že sme v procese ohlupovania?

Občan by mal vždy zbystriť, ak bude od politika veľakrát počuť slová ako sociálny, kvalitný či politická korektnosť. A potom vtedy, ak je porušená slovná ekológia - politik veľa rozpráva, ale nič nepovie.

Čo je zlé na slove sociálny?

Nevieme, čo znamená. Máte sociálne zariadenie, ale aj sociálny balíček. A čo je sociálne zariadenie? Pre niekoho toaleta, pre niekoho nejaký ústav. Viem, čo je demokracia, ale netuším, čo je sociálna demokracia. Viem, čo je spravodlivosť, ale netuším, čo je sociálna spravodlivosť. Znamená to, že jedna skupina má inú spravodlivosť ako druhá?

Slovo sociálny sa vymyká akejkoľvek definícii okrem tej, že je to ťažký kaliber propagandy. Toto slovo má u nás až jánošíkovský rozmer a je veľmi úspešné. Existuje viac ako päťdesiat slovných spojení so slovom sociálny, vždy však ide o prázdnu rétorickú figúru.

Dlhodobo tvrdíte, že človek sa rozhoduje iba na základe emócií. Platí to aj vo voľbách?

Či sa nám to páči, alebo nie, človek nie je tvor racionálny. Nech sa rozhodujeme o čomkoľvek, ako prvá ide emócia, až za ňou ratio. Americkí psychiatri zistili, že ani v okamihu volebného aktu racionálne centrá mozgu ani nebliknú! Nič. Zato emotívne centrá blikajú ako vianočný stromček.

Predpoklad, že volič si prečíta volebný program, racionálne ho porovná a vyberie si na základe racionálneho uvažovania, je mylná. Je to len emotívne rozhodnutie. Preto volebné reklamné kampane neútočia na rozum, ale pôsobia na emócie. Voľby sú teda príliš drahá záležitosť, pretože, čo sa týka výsledku, nič neprinášajú.

Nič neprinášajú? Veď z nich vzniká nová vláda.

A to je práve ten problém. Keď nevolím na základe kvality volebného programu, ale na základe emócie či krásy úsmevu, tak nevolím spoločenský progres, ale majstra úsmevov. A tým majstrom môže byť, v mene politickej korektnosti, skutočne ktokoľvek. Človek bez skúseností, bez pocitu zodpovednosti, bez vzdelania.

Tým sme v politike dali priestor ľuďom s nadmernou túžbou po moci a minimom politického talentu. Ak chcete napríklad riadiť rušeň, tak v pravidelných intervaloch musíte preukazovať svoju spôsobilosť rôznymi odbornými skúškami. Ak však riadite štát, nemusíte preukazovať vôbec nič. Nie je to zvláštne?

Tak čo nám teda voľby vlastne prinášajú?

Volebným aktom zväčša len dávame zelenú finančnej kariére voleného funkcionára. Politika dnes neslúži ľuďom, ale, naopak, ľudia slúžia politikom pri napĺňaní ich túžob.

Súčasná politika je založená na kolektívnej halucinácii na strane politikov a viere v kolektívnu amnéziu na strane občanov. Jednoducho, politik ponúka občanovi niečo, čo občan vôbec nechce, a verí, že občan súčasne zabudne, čo vlastne chce.

Celý rozhovor nájdete v aktuálnom vydaní PLUS 7 DNÍ.

Autor: PLUS 7 DNÍ/Lukáš Milan
Poslať e-mailom

 
Plus7dní pre iPad
Myšlienka týždňa

„Na Slovensku nevyšetruje ministerstvo vnútra, ale prokuratúra, ktorá je nezávislá.“ Minister vnútra Robert Kaliňák sa takto obhajoval na pôde Európskeho parlamentu, pričom evidentne zabudol na vyšetrovateľov spadajúcich pod jeho rezort.

Hodnotenie: 4/5

Anketa

Myslíte si, že Štefan Harabin naozaj zažaluje predsedníčku najvyššieho súdu Danielu Švecovú za uverejnenie jeho odmien v sume 113 tisíc eur?

ÁNO 85%
NIE 15%
Celkový počet hlasujúcich: 91