PLUS 7 DNÍ pripravuje NOVÝ WEB. Vyskúšajte našu novú stránku

 

 

Náhradná cieva mohla zachrániť aj českého herca Radka Brzobohatého

16. mája 2013, 21:00

Radek Brzobohatý mohol ešte žiť. Prasknutiu hlavnej tepny v tele dokážu slovenskí lekári zabrániť aj bez väčšej operácie.

Vykrvácal: Herec Radek Brzobohatý umrel minulý rok na vykrvácanie do brucha po tom, čo mu praskla brušná aorta.

Vykrvácal: Herec Radek Brzobohatý umrel minulý rok na vykrvácanie do brucha po tom, čo mu praskla brušná aorta. Foto: archív

Najskôr boli médiá plné toho, že slávny herec a manžel Hany Gregorovej umrel v septembri minulého roka na zlyhanie srdca alebo cievnu mozgovú príhodu. Jeho smrť však spôsobilo prasknutie vydutiny brušnej aorty. Je to príčina, ktorá pripraví o život každého šiesteho muža nad šesťdesiatpäť rokov.

Aorta je najväčšou cievou ľudského tela a len v hrudnom úseku má dĺžku okolo tridsať centimetrov. Slúži na zásobovanie celého tela okysličenou krvou. Jej stena sa môže často bez akýchkoľvek príznakov stenčovať, rozširovať, naťahovať, v extrémnych prípadoch dosiahne priemer plastovej fľaše, až nakoniec praskne. Človek za pár minút vykrváca do hrudníka alebo do brucha a nikto už nemá šancu zachrániť ho.

Niečo podobné hrozilo aj bývalej svetovej basketbalovej hráčke a spolutrénerke počas zlatej éry slovenského basketbalu Jelene Mozgovej. Lekári ju zachránili na poslednú chvíľu vďaka mriežkovanému implantátu, umelej protéze, ktorá zabránila, aby jej praskla aorta a vykrvácala.

„V jej prípade to bolo buď - alebo, mala postihnutú celú aortu a v jednom mieste už bola prasknutá,“ hovorí o riskantnom zákroku odborník na endovaskulárnu liečbu Ivan Vulev z Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb v Bratislave.


Basketbalistka: Elena Mozgová, vľavo, podstúpila zákrok, ktorý ju zachránil.
Foto:

Na prasknutie

Poškodenia aorty nie sú najčastejšími cievnymi problémami pacientov, ale patria medzi najnebezpečnejšie. Bez toho, aby to človek vôbec tušil, sa mu môžu v ktorejkoľvek časti srdcovnice vytvárať vydutiny alebo rázštepy. Sú ako tikajúca bomba. Obrovský tlak, ktorý je potrebný na to, aby sa nám krv dostala všade do tela, poškodenú cievu deformuje čoraz viac a organizmus nemá žiaden mechanizmus na to, aby zabránil katastrofe. U starších pacientov za tento problém môže slabšia kvalita steny cievy kombinovaná s vysokým tlakom.

Najčastejšie sa problém prejaví v brušnej časti aorty a vtedy ho môže vyriešiť intervenčný rádiológ implantáciou protézy, stentgraftov. V prípade, že aorta sa poškodí na začiatku, teda pri srdci, je nutná chirurgická operácia. Mladým pacientom môže poškodenie aorty veľmi často spôsobiť dopravná nehoda alebo genetická porucha.

„Takmer každý účastník nehody, pri ktorej došlo k väčšiemu predo-zadnému nárazu, má do istej miery poškodenú aortu. Nárazom sa mu cieva na chvíľu priškrtí alebo natrhne a pacientovi sa na nej začne vytvárať traumatická vydutina. Žiaľ, najčastejšie na miestach, kam sa chirurg takmer nedostane,“ hovorí Ivan Vulev. Keď sa najlepšie pracoviská sveta snažili v týchto miestach aortu operovať, dosahovali hrozivé výsledky. Šesťdesiat percent ľudí počas zákroku buď zomrelo, alebo ochrnulo.

„V prípade dopravných nehôd sa vydutina objaví väčšinou pri chrbtici. Chirurg tam má veľmi zlý prístup a v snahe zachrániť aortu môže poškodiť malé cievy, ktoré zásobujú miechu krvou,“ vysvetľuje hlavný odborník pre rádiológiu Ivan Vulev.

Pre takýchto pacientov je bezpečnejším riešením implantácia náhradnej protézy, takzvaného stentgraftu, ktorý aortu vystuží. Podobne je tento výkon jedinou možnosťou riešenia rázštepov hrudnej aorty alebo brušných vydutín u pacientov, pre ktorých by klasická operácia znamenala veľké riziko.


Takto vyzerá náhradná cieva.
Foto: Martin Domok

Marfanov syndróm

Elena Mozgová začínala s basketbalom ako osemročná. Už v pätnástich sa zaradila medzi seniorky. Pred dvadsiatimi rokmi začala hrať basketbal v Ružomberku a pomohla hráčkam získať vo finále Európskeho pohára majstrov bronzové medaily. Potom sa začali prvé problémy.

Lekári Elene v Moskve diagnostikovali rázštep aj vydutinu aorty a chirurgicky jej nahradili časť cievy spolu s aortálnou chlopňou. Upozornili ju, že je to geneticky podmienené a problém vyriešili len čiastočne. Vtedy sa prvýkrát dozvedela o Marfanovom syndróme. Genetická porucha, s ktorou sa narodila, zrejme pripravila o život jej mamu aj dvadsaťštyriročného brata. Obaja náhle zomreli na prasknutie aorty.

Marfanov syndróm spôsobuje, že spojivové tkanivá v tele nie sú dostatočne pevné. Pacienti sú často veľmi vysokí, majú predĺžené končatiny, poškodené srdcové chlopne a v tele sa im vytvárajú nebezpečné rozšírenia a rázštepy aorty, ktorá môže následne prasknúť.

Pred dvomi rokmi sa športovkyni náhle zhoršil stav. „Dýchať som mohla len v niektorých polohách,“ spomína si Elena Mozgová na chvíle, keď sa jej genetická porucha naplno prejavila. Lekári s údivom hľadeli na snímky jej aorty, ktorá mala namiesto dvojcentimetrového priemeru až desať centimetrov. Tepna dosahovala priemer plastovej fľaše. Tlačila pacientke na dýchaciu trubicu, pažerák a ostatné orgány tak, že znemožňovala dýchanie a športovkyňa takmer úplne stratila hlas.

Klasická operácia nebola možná. Elena mala poškodenú aortu na neprístupných miestach. Jediným riešením bolo implantovať jej do poškodenej aorty stentgrafty, elastické trubice tvorené kovovou kostrou a potiahnuté nepremokavým materiálom. Cieľom bolo vytvoriť zvnútra poškodenej aorty priestor na správny tok krvi a uzáver vydutín.

Táto technológia zaistí aortu zvnútra a zabráni tak jej prasknutiu a vykrvácaniu. Zhruba hodinový zákrok pacienti podstupujú pri plnom vedomí, lekári pri ňom nemusia otvárať hrudník. Implantát do tela dostanú cez tepnu na nohe, jeho zavádzanie kontrolujú pod röntgenom. Umelá aorta sa rozvinie do potrebnej šírky, až keď je implantát umiestnený na mieste, kde ho chce intervenčný rádiológ uložiť.

„Či to bolelo? Dalo sa to vydržať, človek toho znesie veľa a máme úžasnú schopnosť zabudnúť na bolesť, keď nám je už lepšie,“ usmieva sa bývalá športovkyňa, ktorá zákrok podstúpila dvakrát. Stentgraft jej museli dať vyrobiť presne na mieru, pre netypické zakrivenie aorty. „Bol to mimoriadne rizikový výkon. Pacientka už mala srdcovnicu značne poškodenú. Počas zákroku hrozilo, že tepna praskne, to je však riziko všetkých týchto zákrokov,“ vysvetľuje doktor Vulev.

Podobná komplikácia sa udeje priemerne v jednom zo sto prípadov, pacient môže počas zákroku dostať aj infarkt, no riziká smrteľných komplikácií sú oproti chirurgickému postupu nižšie. „Nebála som sa to riziko podstúpiť,“ spomína si Elena. „Pre mňa je vždy horšie, keď lekári mlčia a nič so mnou nerobia,“ dodáva. „Keď existuje riešenie, tak idem okamžite do toho,“ vysvetľuje športovkyňa. „Zákroky sa podarili a pacientka môže po čase aspoň rekreačne športovať. Isté je, že na prasknutie aorty už nezomrie,“ hovorí doktor Vulev.

Implantáty

Napriek tomu, že nová metóda sa na Slovensku prebíjala ťažko, je dnes všeobecne dostupná. „Ročne implantujeme približne sto stentgraftov a nejde o lacnú záležitosť,“ hovorí Ivan Vulev. Doteraz zákrok podstúpilo v Bratislave viac ako päťsto pacientov. Sú medzi nimi takí, ktorým aortu poškodil Marfanov syndróm, ale aj časť mladých pacientov po autonehodách. Ďalšiu skupinu tvoria pacienti s rázštepom aorty alebo tí, ktorí majú poškodenú tepnu pre vek a nemôžu podstúpiť chirurgickú operáciu pre pridružené choroby. „Jeden z nich sa tri roky po zákroku vrátil dokonca k vrcholovému športu, je triatlonista,“ hovorí Vulev.

Dobrá správou pre pacientov je, že zákrok im vedia urobiť už aj v Banskej Bystrici a v Košiciach. „Minulý rok sme stentgrafty implantovali dvanástim pacientom, tento rok očakávame viac ako tridsaťpäť zákrokov,“ hovorí rádiológ Matej Vozár zo Stredoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb, ktorý má telefón vždy pri sebe, aby mohol riešiť akútne stavy.

Vo Východoslovenskom srdcovo-cievnom ústave urobia podľa Ľubomíra Špaka ročne približne štyridsať zákrokov. Keďže nemajú alternatívu, hradí ich zdravotná poisťovňa.

Náhradná cieva

Ako vo vesmíre. Stentgraft, ktorý zabezpečuje aortu pred prasknutím, je vyrobený zo zliatiny titánu a niklu. Vyvinuli ju pre potreby vesmírneho výskumu. Kov sa rozpína do potrebného tvaru pôsobením tepla ľudského tela a krvi.

Ku kovovej konštrukcii je ručnými stehmi prišitý materiál podobný goratexu, ktorý má za úlohu neprepustiť krv mimo konštrukcie. Implantát by mal pacientovi v tele vydržať celý život. Nahrádza chirurgický zákrok, ktorý je na niektorých miestach aorty nemožný.

Dve implantácie

Elena Mozgová, bývalá skvelá pivotka, majsterka Európy v drese Ruska a asistentka trénerky Natálie Hejkovej, bola pri tom, keď Ružomberok získal najprestížnejšiu európsku basketbalovú trofej - Európsky pohár majstrov. V roku 2003 už ako hlavná trénerka pomohla Ružomberku vyhrať slovenskú ligu.

Neskôr trénovala Viktóriu Košice aj Spartak Moskva. Potom sa znovu vrátila do Ružomberka ako trénerka starších žiačok. Po problémoch s aortou musela profesionálnu kariéru ukončiť. Dnes má za sebou dve implantácie stentgraftu v Národnom ústave srdcových chorôb v Bratislave, ktoré zabránili vykrvácaniu z vydutiny aorty, postupne sa vracia do normálneho života.

Autor: Plus 7 Dní/Martina Utešená
Poslať e-mailom

Plus7dní pre iPad
Myšlienka týždňa

„Ak by som si bol vedomý alebo by mi bolo dokázané, že som skutky, z ktorých som bol obvinený, spáchal, pri mojej povahe odídem sám.“
Predseda Národnej rady SR Andrej Danko ku kauze otvárania listov v parlamente

Hodnotenie: 4/5

Anketa

Úrad pre verejné obstarávanie poukázal na porušenie zákona zo strany ministra vnútra Roberta Kaliňáka, ktorý to však odmieta. Je to podľa vás výsmech občanom?

ÁNO 82%
NIE 18%
Celkový počet hlasujúcich: 1006
 
 

Plus 7 dní

Plus 7 dní
Denník PLUS7DNÍ Báječná žena Šarm EMMA
Pekné bývanie Zdravie Záhradkár Dobré jedlo Poľovníctvo a rybárstvo