Zdá sa, že odhodlanie postupovať pri verejných obstarávaniach maximálne transparentne, vydržalo primátorovi Bratislavy Milanovi Ftáčnikovi len niekoľko mesiacov. Alebo o transparentnosti iba hovoril. Ani nie pol roka po svojom nástupe do funkcie sa totiž podpísal pod súťaž, ktorá nemá s transparentnosťou nič spoločné. A podľa odborníčky na verejné obstarávanie to vyzerá tak, že ani so zákonnosťou. Pri výbere firmy na hubenie komárov sa do súťažných podmienok dostala aj jedna z radu doslova absurdných - vlastníctvo špeciálneho certifikátu o zavedení systému manažérstva informačnej bezpečnosti. Pozoruhodné je, že špeciálny certifikát v tom čase na Slovensku podľa našich zistení vlastnila jediná firma zaoberajúca sa dezinsekciou. O víťazovi tak nerozhodovala najnižšia cena, ale špecializovaný certifikát, ktorý využívajú najmä spoločnosti uchovávajúce pre klientov citlivé informácie.
Nezmyselná podmienka
Súťaž na hubenie článkonožcov vyhlásil magistrát vlani v máji. Dalo by sa očakávať, že po Ftáčnikových vyhláseniach o transparentných obstarávaniach nemôže záujemcov nič prekvapiť. A predsa. Po prevzatí súťažných podkladov zostali v šoku. Ukázalo sa, že hlavné mesto nevyžaduje iba potrebné finančné krytie, dobré referencie, odbornú zdatnosť či, nebodaj, neodolateľnú finančnú ponuku, ale predovšetkým certifikát ISO 27 001 o zavedení systému manažérstva informačnej bezpečnosti. Normy, ktorá nemá s hubením komárov nič spoločné. Potvrdzuje to aj Ján Pisoň, technický riaditeľ firmy Bureau Veritas Slovakia, jednej z najväčších audítorských a certifikačných spoločností na Slovensku.
„Tento certifikát môže byť síce zavedený v akejkoľvek spoločnosti, ale systém podľa normy ISO 27001 je informačná bezpečnosť, ktorú využívajú najmä spoločnosti pracujúce s elektronickými údajmi.“ Podľa neho ide o firmy, ktoré napríklad uchovávajú citlivé informácie i pre svojich klientov, prípadne realizujú pre zákazníkov aktivity súvisiace s týmito údajmi. „V súvislosti s firmami venujúcimi sa deratizácii alebo dezinsekcii možno hovoriť o skutočne ťažko použiteľnej norme na preukázanie a následné dosiahnutie kvalitne podanej služby,“ myslí si Pisoň. Uvedená požiadavka by vraj mala význam, ak by verejný obstarávateľ vyberal firmu na zbieranie a ukladanie informácií o občanoch mesta.
„Tam by to bolo ideálne. Ale v súvislosti s dezinsekciou? Skutočne neviem, prečo bola taká podmienka súčasťou súťažných podkladov. Vyzerá to, že splnenie podmienky certifikátu podľa normy ISO 27001 je špecificky smerované,“ domnieva sa Pisoň. Podobný názor zastáva aj ďalší audítor, ktorý si však neželal byť menovaný. Tvrdí, že ide jednoznačne o tender našitý na firmu vybratú dopredu. „Certifikát totiž vlastní jediná deratizačná a dezinsekčná spoločnosť na Slovensku,“ zdôrazňuje odborník a vzápätí menuje istú košickú spoločnosť. Práve tá firma vyhrala tender na ničenie komárov v Bratislave. Ako jediná totiž mohla splniť „transparentné“ podmienky hlavného mesta. Košická spoločnosť má podľa našich informácií blízko k predstaviteľom strany Smer a Ftáčnik zas k Smeru, ktorý ho v minuloročných komunálnych voľbách podporoval.
Cenový rozdiel
Nikoho z kompetentných nevyrušil ani fakt, že víťazná cena bola takmer o štyri eurá na hektár zničených komárov vyššia, ako ponúkol ďalší z uchádzačov. Ten však nemal spomínaný certifikát. Hoci možno nikomu v čase zimy sa nechcelo myslieť na výpočet ceny za ničenie komárov, keď leto je ešte ďaleko. Človek však nemusí byť matematický génius, aby zistil, že Bratislava môže svojich občanov pripraviť o peknú sumu peňazí. Samozrejme, všetko závisí od toho, v akom počte a na akom veľkom území sa komáre tento rok vyroja. Víťazná firma si od mesta vyinkasuje 15,80 eura na hektár zničených článkonožcov, hoci najnižšia ponuka v súťaži sa zastavila na hranici dvanásť eur a bola tak o necelé štyri eurá lacnejšia. Podľa doterajších skúseností sa dezinsekcia v hlavnom meste vykonáva spravidla na území desať- až päťdesiattisíc hektárov. V prvom prípade by
Bratislava zaplatila víťazovi tendra 158-tisíc eur, čo by bolo o 38-tisíc eur viac, ako ponúkal kandidát s najnižšou cenou. S pribúdajúcimi hektármi sa rozdiel, samozrejme, zvyšuje. Pri výpočte ceny za päťdesiattisíc hektárov by víťaz dostal 790-tisíc eur, pričom konkurencia s najlacnejšou ponukou by to isté urobila za 600-tisíc eur, teda za cenu o 190-tisíc eur nižšiu ako víťaz.Napriek všetkému je bratislavský magistrát presvedčený, že vybral najlepšie, ako mohol. Veď víťaz súťaže vzišiel z elektronickej aukcie! Nie, nejde o žart. Hlavné mesto skutočne najskôr stanovilo podmienky, ktoré splnila len jedna fi rma, aby sa následne sama zúčastnila na elektronickej aukcii a ponúkla „najnižšiu cenu“. Magistrát pritom mohol ešte pred aukciou verejné obstarávanie zastaviť. V súťaži si totiž vyhradil právo zrušiť postup zadania zákazky, ak v tendri zostane jediný uchádzač. Toto právo však nevyužil.
Všetko v poriadku
Primátor Bratislavy Milan Ftáčnik, samozrejme, rezolútne odmieta, že by podmienky súťaže stanovili so zámerom niekoho vyradiť či, nebodaj, uprednostniť. Zaradenie bezpečnostného certifi kátu vraj vedia zodpovední pracovníci určite zdôvodniť. „Magistrát má záujem na tom, aby jeho partneri, ktorí vychádzajú z verejných súťaží, boli dôveryhodní, s takými zárukami, ktoré zabezpečia bezproblémové fungovanie a plnenie požadovaných úloh a záväzkov,“ znel úvod siahodlhého ofi ciálneho vysvetlenia. Komplikovane a múdro znejúca odpoveď na otázku, prečo sa do podmienok dostala aj špecifická požiadavka, však nenechá nikoho na pochybách. Zaradenie špecifi ckej požiadavky do súťažných podmienok pobavilo aj odborníčku na verejné obstarávanie Helenu Polónyiovú. „Musím sa zasmiať. Ide o absolútne neprijateľnú požiadavku vzhľadom na predmet zákazky. Je úplne evidentné, že je to šité pre niekoho, kto taký certifikát má.“
Tvrdí, že ak verejný obstarávateľ neodôvodnil každú podmienku účasti v súťaži hneď v oznámení, porušil zákon. Hovorca magistrátu Ľubomír Andrássy však povedal, že ak mal ktorýkoľvek účastník tendra pocit, že bola požiadavka diskriminačná, mohol proti tomu namietať v priebehu súťaže a mesto by muselo k vznesenej námietke zaujať postoj, prípadne požiadavku z podmienok súťaže vylúčiť. Fakt je, že tak nikto neurobil. Majiteľ jednej z neúspešných fi riem v súťaži namieta, že sa na základe súťažných podkladov obrátili na kontaktnú osobu, ktorá najprv ani nevedela, na čo sporný certifi kát je.
„Tvrdila, že keď pripravovala súťažné podklady, táto podmienka tam nebola a že ju doplnil niekto zhora. Na otázku, či máme podať námietku, odvetila, že je to zbytočné, pretože tento konkrétny certifi kát určite nikto nebude mať. Bol som naivný a prišiel som tak o možnosť obrátiť sa na Úrad verejného obstarávania,“ priznáva Zdeněk Jaško, podľa ktorého to celé vyzeralo ako úradnícka chyba. Mylne sa vraj domnievali, že podmienky súťaže niekto iba skopíroval z iného obstarávania. „Stretli sme sa totiž aj s tým, že od nás požadovali stavebný denník. No vyzerá to tak, že tentoraz o omyl nešlo,“ uzatvára. Odborníci?: Zdá sa, že špecifi cká požiadavka sa do súťažných podmienok nedostala náhodne. Niekomu podľa všetkého veľmi záležalo na tom, aby súťaž vyhrala konkrétna fi rma. Košická spoločnosť, ktorá vznikla len pár mesiacov pred parlamentnými voľbami v roku 2006, začala po vtedajšom nástupe Smeru k moci získavať lukratívne zákazky.
Koncom roku 2009 ju Hospodárske noviny zaradili ako tretiu do rebríčka fi riem, ktoré boli najúspešnejšie pri verejnom obstarávaní v rezorte zdravotníctva, vedenom nominantom Smeru Richardom Rašim. Od mesta Košice zinkasovala len za minuloročnú jesennú deratizáciu takmer 12-tisíc eur. Víťazne vzišla zo súťaže, ktorú zastrešoval košický magistrát pod vedením primátora Richarda Rašiho. Presne toho istého Richarda Rašiho, ktorého ministerstvo zdravotníctva v roku 2009 vypísalo verejnú súťaž na vykonanie deratizácie v desiatkach rómskych osád po celom Slovensku za viac ako milión eur. Nikoho asi neprekvapí, že v súťaži ako jediná uspela spoločnosť z Košíc.
Len na ilustráciu, v Telgárte jej pracovník hádzal jed na potkany na miesta voľne prístupné deťom. Zdá sa, že chápadlá strany Smer už naplno zasiahli aj bratislavský magistrát. Jeho riaditeľom je totiž bývalá pravá ruka šéfa parlamentu, Košičana Pavla Pašku, Viktor Stromček, ktorý, mimochodom, popritom zvláda aj náročnú prácu poslanca parlamentu za Smer. A hádajte, kto má na bratislavskom magistráte pod palcom verejné obstarávania? Žeby si ľavicoví demokrati začali vyberať daň za podporu Milana Ftáčnika v primátorských voľbách?
