„Boli to pekné byty. Veľké, kvalitne vybavené, s výhľadom na les. Nevadilo ani, že sídlisko ležalo mimo centra. Okolitá príroda a pokoj to vyvážili. Veľmi sme sa tešili, keď nám v roku 1982 pridelili byt na Luníku IX,“ spomína na radostné chvíle spred tridsiatich rokov pán Štefan s manželkou. Hoci to pre súčasníkov znie neuveriteľne, reč je skutočne o sídlisku, na ktorom sa dnes bojíte vystúpiť z auta. O sídlisku, kde vás bezdôvodne fyzicky napadnú, kde musia strážiť aj škôlkarov, kde jazdia špeciálne upravené autobusy, kde musia búrať úplne zdevastované paneláky... Taký je dnes Luník IX, najznámejšie sídlisko na Slovensku, kde podľa oficiálnych údajov žije vyše šesťtisícšesťsto Rómov, čím sa táto komunita radí medzi najpočetnejšie v krajine. Aj preto sme košický Luník IX zaradili do nášho seriálu, v ktorom mapujeme lokality označené políciou za problémové.
Horšie ako v osade
Po návštevách najzaostalejších rómskych osád v Jarovniciach či Svinej sme nečakali, že nás ešte niečo môže zaskočiť. Luník IX však v tomto smere predbehol akékoľvek očakávania. Hoci v osadách i na košickom sídlisku žijú Rómovia v porovnateľných podmienkach, v neuveriteľnej špine, smrade a biede, atmosférou sa tieto lokality zásadne líšia. Zatiaľ čo obyvatelia osád sú síce svojskí, ale zhovorčiví a v zásade priateľskí, na Luníku IX sme sa až na pár výnimiek stretli najmä s agresivitou a vulgárnosťou. A to vrátane malých detí, ktoré do nás hádzali kamene, sklo a častovali nás šťavnatými nadávkami. Za najmenšími nemohli rozhodne zaostať tínedžeri, od ktorých sme utŕžili poriadny buchnát do chrbta. Len tak, bez príčiny. Iba preto, že sme prišli. Na to všetko sa flegmaticky prizerali Rómovia v produktívnom veku, nečinne posedávajúci na lavičkách.
„Musíte si dávať pozor. Aj škôlku sme dali strážiť, inak by sme s deťmi nemohli chodiť von. Tie, ktoré zariadenie nenavštevujú a potulujú sa, pľujú na škôlkarov a hádžu do nich kamene,“ upozorňuje nás učiteľka z tunajšej materskej školy. Vzápätí okríkne malých nespratníkov zavesených na plote. Tí ju však ignorujú. „Pán Dužda! Pán Dužda!“ volá učiteľka na staršieho Róma stojaceho opodiaľ. Spolu s ďalšími dvoma mužmi okamžite pribehne a začne odháňať neposlušný drobizg. „My traja v rámci verejnoprospešných prác strážime deti v škôlke, aby sa mohli vonku pohrať,“ vysvetľuje Július Dužda. Aj takéto opatrenia museli prijať na Luníku IX. K obľúbeným zábavkám najmenších patrí aj hrabať sa v smetiach, ktoré domáci vyhadzujú rovno z okien panelákov. Nuž a tých je na Luníku IX čoraz menej.
Neplatiči
Košice postupne búrajú jednu bytovku za druhou. V opačnom prípade by mesto riskovalo, že jedného pekného dňa sa zrúti celý panelák aj s obyvateľmi. Devastácia bytov zo strany Rómov akoby nemala hranice. Všetko, čo sa dalo vytrhnúť, je vydrapené, byty sú bez okien, chýba kanalizácia, ľudské výkaly tečú po stenách. Vane, umývadlá, záchody a kuchynské linky, ktoré boli súčasťou bytov, sú už dávno predané. Sporáky tiež. Rómovia varia na starých, nebezpečných peciach, umiestnených na balkónoch. Niektoré bytovky sú v takom dezolátnom stave, že pomôcť môže iba radikálne riešenie.
„Bytový dom číslo 14 a 16 na Hrebendovej ulici je v neustále sa zhoršujúcom havarijnom stave. Životy ľudí pohybujúcich sa v objekte a jeho blízkosti sú priamo ohrozené. Podľa statického posudku je potrebná jeho asanácia. Prípadná rekonštrukcia by bola nákladnejšia ako nová výstavba,“ vysvetľuje Linda Šnajdárová z tlačového odboru košického magistrátu. V objekte určenom na búranie je tridsať bytov, kde žije dvestodvadsaťpäť ľudí. Platnú nájomnú zmluvu majú len dvaja nájomníci. „Ostatní sú neplatiči bez platných nájomných zmlúv. Mesto nemá povinnosť zabezpečiť náhradné ubytovanie ľuďom, ktorí vedome porušujú zákon a nerešpektujú právne predpisy,“ hovorí Šnajdárová. A dodáva, že nikto z neplatičov nie je bez prostriedkov. „Minimálne poberajú sociálne dávky, z ktorých si majú v prvom ra- ako to ukladá zákon,“ zdôrazňuje.
Ťažká práca
Obyvatelia zo zbúraných bytoviek sa síce pred kamerami rozčuľujú, no s hľadaním nového bývania si až takú ťažkú hlavu nerobia. Jednoducho sa presťahujú do bytov v ešte stojacich panelákoch. Svoje o tom vedia aj tunajší sociálni terénni pracovníci. Vidieť v jednom byte pokope aj dvadsať ľudí vraj nie je nič výnimočné. Ich šéfka Katarína Melichová, ktorá s Rómami pracuje už tridsať rokov, tvrdí, že človek sa musí otriasť a ísť ďalej. „Inej cesty, ako je terénna práca, niet. Všetko ostatné sú peniaze vyhodené do vzduchu. Na rôzne projekty sa míňajú milióny a ľudia, ktorí s problémovými Rómami pracujú dennodenne, si horko- ťažko vybojujú peniaze na topánky do terénu, kde chodia po výkaloch,“ ťažká si. S viac ako šiestimi tisíckami Rómov pracuje šesť terénnych pracovníkov, pričom potrebných by bolo minimálne päťdesiat. Melichová tvrdí, že najdôležitejší je individuálny prístup. „My ich nemôžeme pretvoriť na svoj obraz, nemôžeme ich integrovať spôsobom, že tu máš byt. Oni ich nevedia užívať, nevedia platiť, pretože tu už dvadsať rokov chýba vzor pracujúceho otca. Ich životná filozofia je prežiť dnešok. Pre nich je pár centov za zárubňu v danom okamihu najdôležitejších, pretože za ne sa dnes najedia. Keď sa ich pýtate, prečo rozrúbali posteľ, povedia, aby sme zakúrili. Nevadí, že nebudú mať kde spať,“ snaží sa vysvetliť rómsku mentalitu.
Chudoba, v ktorej žijú, podľa Melichovej privádza Rómov do absolútnej stagnácie a pasivity. Stratili vieru a nádej. Na tunajších Rómov už vraj nedokážu vplývať ani pozitívne vzory z radov ich spoluobčanov, ktorí v živote niečo dosiahli. „Riešenie je zložité a pokým sa nedohodnú všetky strany, ktoré majú čo povedať, tak sa rómska problematika nevyrieši. Už sme stratili celú jednu generáciu, preto treba podchytiť malé deti. Len tam je šanca. Ale hovoriť nestačí. S kompetentnými sa o tom rozprávam už tridsať rokov, no asi je to stále málo,“ smutne sa usmeje žena, ktorá napriek všetkému nestráca nádej. Pohľad na život na Luníku IX, ktorého starosta skončil prednedávnom vo vyšetrovacej väzbe za drogovú trestnú činnosť, však vyvoláva pocit, že nádej už dávno zomrela.
Príplatky pre vodičov
O práci náročnej na psychiku otvorene hovoria aj vodiči mestskej hromadnej dopravy, ktorí jazdia na linke číslo jedenásť. Tým musel dopravný podnik pre zvýšenú obťažnosť práce dokonca dať mimoriadnu odmenu vo výške pätnásť percent z priznanej mzdy za každú odpracovanú hodinu. Na útoky zo strany Rómov si šoféri MHD už dávno zvykli. Posledný pracovný úraz vodiča spôsobený napadnutím zaznamenali začiatkom februára - šofér si v sebaobrane vykĺbil rameno. „Denne však máme hlásené problémy s cestovaním bez platného lístka. Hoci platí nástup prednými dverami, vodič nedokáže skontrolovať každý z nich. Lístky sa opakovane označujú, strihajú, gumujú, bielia alebo inak upravujú, prípadne dospelí jazdia na polovičné lístky,“ opisuje hovorkyňa dopravného podniku Michaela Karaffová.
Špecifikom je podľa nej školská linka Š2, ktorou jazdia deti takmer trvale bez platného cestovného lístka. Zneužívajú dorozumievacie a bezpečnostné zariadenia vozidla, znečisťujú ich, skáču po sedadlách, pľujú na cestujúcich stojacich na zastávkach. „Ak vodič zasiahne alebo vyžaduje nástup len s platným cestovným lístkom, atakujú ho krikom, nadávkami, pľuvancami a vyhrážkami,“ dodáva Karaffová. Na linke číslo jedenásť preto jazdí vozidlo s oddeleným priestorom pre vodiča.
Epilóg:
„Bolo to pekné sídlisko. Všetko sa zvrhlo, keď tam začali pribúdať rómske rodiny. Po desiatich rokoch sa z Luníka IX postupne stalo čisto rómske sídlisko. Nás presunuli do iných častí Košíc,“ zaloví v pamäti pán Štefan. Keď sa po troch mesiacoch od vysťahovania zo zvedavosti vrátil na „svoje“ sídlisko, zostal v šoku. „V našom paneláku chýbali vchodové dvere, výťah, zábradlia. Raz je tak, Rómovia nemôžu nič dostať zadarmo, nevedia si to vážiť,“ mávne rukou Štefan.
História Luníka IX
Pôvodným zámerom bolo postaviť rodinné domy i radové a pavlačové domy určené pre rómske etnikum. Geologické podložie územia sa však ukázalo ako nevhodné pre tento typ výstavby, čo viedlo k realizácii blokovej výstavby, určenej všetkým obyvateľom. Vzniklo štandardné sídlisko so štátnymi a s družstevnými bytmi. V rokoch 1987 až 1990 sa tam nasťahovali prví obyvatelia nerómskeho pôvodu. Po asanácii rómskeho tábora na dnešnej Žiškovej, predtým Táborskej ulici, sa štátne byty prideľovali aj týmto obyvateľom. Dnešné vnímanie sídliska Luník IX ako čisto rómskeho je výrazne podmienené tým, že sa naň protiprávne nasťahovali neprispôsobiví Rómovia. Z uvedeného dôvodu sa nerómovia odsťahovali.
Zdroj: Košický magistrát
