PLUS 7 DNÍ pripravuje NOVÝ WEB. Vyskúšajte našu novú stránku

 

 

Rómskym deťom bránia vo vzdelávaní aj vlastní rodičia

24. júna 2012, 06:00

Naširokom gauči v striedmo zariadenej, ale čistej spoločenskej miestnosti sa vyvaľuje takmer dvadsiatka chlapcov vo veku od 11 do 15 rokov. Ich hlučnú vravu razom umlčí príchod vychovávateľa: „Kto dnes dostal v škole jednotku, nech zdvihne ruku. Kto dvojku?“ vyzýva ich.

Ambície: Väčšina z detí
v kremnickom osemročnom gymnáziu
chce študovať. Aj keď za rodinou
smútia, vrátiť sa do osád nechcú.

Ambície: Väčšina z detí v kremnickom osemročnom gymnáziu chce študovať. Aj keď za rodinou smútia, vrátiť sa do osád nechcú. Foto: JURAJ ROŠČÁK

Ruky dvíha asi polovica. „Tak si všetci zatlieskajme,“ uzavrie debatu o novinkách zo školy rómsky vychovávateľ Vladimír Berko. Chlapci naňho pozerajú s patričným rešpektom. Všetci sú z rómskych osád a navštevujú Súkromné osemročné gymnázium Zefyrina Jimenéza Mallu s vyučovaním rómskeho jazyka pre rómske deti v Kremnici s internátom. K rodičom sa vracajú približne každé tri týždne. Nesťažujú sa.

Aj drobci?:

Zrejme kremnickým projektom sa inšpiroval aj minister školstva Dušan Čaplovič, ktorý chce problém vzdelávania rómskych detí riešiť budovaním internátnych škôl. „V praxi to znamená, že deti by mohli byť v internátnych školách umiestnené len na základe písomného súhlasu rodičov. Zámerom je vytvoriť priestor pre žiakov základných a stredných škôl. Následne, podľa výsledkov, by sme uvažovali aj o materských školách,“ približuje Čaplovičov hovorca Michal Kaliňák.

Riaditeľ kremnického gymnázia Ján Hero a jeho zriaďovateľka Jana Tomová zo združenia eMklub Kremnica upozorňujú, že deti v predškolskom veku a na prvom stupni základnej školy na internátne školy nepatria. Podľa nich bude mať ministerský plán význam iba vtedy, ak sa bude rómska problematika riešiť komplexne, v spolupráci s ostatnými rezortmi. K myšlienke internátnych škôl sa prikláňa aj terénna sociálna pracovníčka, ktorá pracuje v rómskej osade v Letanovciach, Klaudia Nemčíková. „Deti sa osamostatnia, naučia sa hospodáriť. Aj nerómske deti sú na internátoch a neškodí im to,“ myslí si.

Och, disciplína

„Musíme kúpiť skrinky na topánky, ale všetko stojí peniaze. Rodičia platia len tretinu stravovacích nákladov, asi dvadsať eur na mesiac. Ak majú sociálne štipendium, tak priplácajú aj z neho. Cestovné hradíme my,“ zasväcuje nás do behu internátnej školy Jana Tomová, keď pred dverami na chlapčenské oddelenie zazeráme na hromadu váľajúcich sa topánok. Vnútri nás zaujme nástenka s jasným režimom - budíček je o 6.15, nasleduje úprava izieb, modlitba, raňajky a odchod do školy. Práve disciplína robí rómskym deťom problémy. „Musia si zvyknúť, že sa do školy chodí každý deň. Chýbali im školské pomôcky, aj preto dostávali päťky. Niektorí majú dyslexiu, ale nikto im ju predtým nediagnostikoval. Sú šikovné, len k nim treba zvoliť vhodný prístup. A tie hygienické návyky! Zo začiatku som musel zakaždým kričať - Všetci umyť nohy! Dnes sa vyzujú, utekajú po uterák a umývať.

Ak si doma nečistili zuby, tak tí noví začnú prirodzene napodobňovať starších chlapcov,“ rozpráva vychovávateľ. S dievčatami, o ktoré sa starajú rádové sestry, boli podobné trampoty. „Museli si zvyknúť na režim. Horšie to bolo na začiatku, pretože nemali vzor, teraz sa už ťahajú navzájom. Nie všetky sú samostatné, treba ich naháňať alebo usmerniť. Musíme ich tiež učiť, aby neplytvali vodou, že nemusí tiecť donekonečna. Ony by stále prali. Nepoznajú hodnotu vody, že niečo stojí,“ usmieva sa s pochopením rádová sestra. Ich deň vyzerá podobne ako u chlapcov. „Vyberieme ich zo školy, dohliadneme, aby šli na krúžky, a učíme sa buď pred večerou, alebo po nej. Večer sa pomodlíme, porozprávame sa a niekedy si zaspievame.“ Cez víkendy je na internáte hospodársky deň. „Učíme ich používať aj práčku.“

Snívajú

Pre rómske deti zo špinavých osád je prostredie školy s internátom novým, atraktívnym svetom. Jedni z najmladších, 11-roční René a Jožko, sa nám priznali, že na začiatku školského roku si síce ešte poplakali, ale zo školy odísť nechcú. „Páči sa nám tu. Doma to nemáme také prísne. Tam sa niekedy umyjeme, niekedy nie. Učíme sa, kedy chceme,“ pochvaľujú si pravidelnosť. „Chcel som sem ísť, lebo chcem niečo dosiahnuť,“ dodáva Jožko. René prikyvuje. „Povedal som mame, aby mi podpísala prihlášku, že sa tu budem vzdelávať. Chcel by som byť hasičom alebo policajtom,“ povie hanblivo. Na režim aj poriadok si zvykli. Prezrádzajú to aj úhľadné komínčeky v skrini. Jednoduché to nemala 12-ročná Andrejka.

V jednoizbovom byte v Bardejove žila s rodičmi a piatimi súrodencami. Učila sa v čase, keď sa bratia a sestry tlačili pri počítači. Teraz je jednotkárka. Na prvom stupni základnej školy však nemala iba dobré známky. A to len preto, že okolie podceňovalo jej problémy so zrakom. „Hovorila som, že nič nevidím, ale verili mi, až keď som napokon prišla od lekárky,“ pokojne hovorí Andrejka už aj s novými okuliarmi na nose. Riaditeľ gymnázia je na ňu hrdý. „Je vynikajúca žiačka. Naša učiteľka má mamu očnú lekárku, tak sa ju podarilo vyšetriť. Aj učitelia sa jej poskladali na okuliare,“ vzdychne si. Andrejka chce byť lekárkou. Štúdium v Kremnici si musela u rodičov vybojovať. „Nikdy nepracovali, majú iba základnú školu. Prihlásila ma sem riaditeľka školy v Bardejove, ale mama ma nechcela pustiť. Bála sa, že budem plakať. Ale povedala som jej, že tu sa budem učiť lepšie ako doma. Chcela ma dať do školy, o ktorej sa hovorí, že nás tam učitelia berú inak, pretože sme Rómovia. Nie všetci, ale niektorí sú k nám zlí,“ hovorí 12-ročné dievčatko.

Prekážky

Práve rodičia sú často brzdou v rozvoji a vo vzdelávaní svojich detí. V biede totiž uprednostňujú, keď im potomkovia pomáhajú doma. Terénna pracovníčka Klaudia Nemčíková tvrdí, že vzdelanie je v ich hodnotovom rebríčku na nižších miestach. Aj tu sa preto stane, že deťom niekedy nedovolia nastúpiť do autobusu, ktorý ich vyzdvihuje v osadách po prázdninách či voľnom víkende. Stalo sa to aj 14-ročnému Rasťovi. V dvojizbovom byte s pieckou bývajú jedenásti. Jeho rodičia s internátnou školou sí ce súhlasili, v zime ju však práve kvôli nim na dva týždne vynechal. „Chcel som prísť, ale musel som ostať pomáhať doma,“ neochotne vysvetľuje. Jana Tomová ho dopĺňa: „Bola veľká zima, nemali doma drevo, tak šiel na železo. Za to kúpili drevo. Čo mám robiť, keď nesadnú do autobusu? Zavolám, nech prídu, ale zase nemajú za čo. Tak sadnem do auta a prídem po nich.“

Zmeniť myslenie

Práve preto je dôležitá osveta a komunikácia v rómskych komunitách, ako zdôrazňuje Ján Hero. „Rodina povie, že nepôjde, tak nepôjde. Ani na lyžiarsky či plavecký výcvik. Potom sa aj v tej normálnej škole cítia druhoradí. Nechceme násilím vytrhovať deti z rodiny. Robíme preto dni otvorených dverí, chodíme po komunitách, máme tam aj rodičovské združenia, lebo oni sem neprídu. Snažíme sa ich presvedčiť, že vzdelanie je hodnota. Deti sa s tým už stotožňujú,“ tvrdí Hero.

Podľa Jany Tomovej, ktorá už dvadsať rokov robí s deťmi zo sociálne znevýhodneného prostredia, by mali mať hlavne možnosť celodenného výchovno-vzdelávacieho programu. A nemusí to byť iba prostredníctvom internátnych škôl, ktorých vybudovanie by bolo veľmi drahé. V roku 2010 vypočítal Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť, že oproti nákladom na súčasnú výučbu by bolo potrebných ešte asi 217 miliónov eur navyše. Ministerstvo školstva chce tento projekt financovať výlučne z eurofondov. Otázne je, či sa mu to podarí, keďže Európska únia touto myšlienkou nie je nadšená. Oveľa lacnejším riešením by preto bolo vytvoriť pri školách blízko detí z osád celodenný výchovno-vzdelávací program.

„V školách nech ostávajú do sedemnástej hodiny a nech sa tam podporujú voľnočasové aktivity, aby boli v podnetnom prostredí. Štát by tiež mohol zaplatiť a podporiť komunitného pracovníka, o ktorého by sa škola mohla oprieť. Zabezpečoval by komunikáciu medzi rodičmi v osadách a školou,“ predstavuje svoju víziu pani Tomová. Človek z terénu, Klaudia Nemčíková, nápad dopĺňa: „Treba to vyskúšať. Sama som zvedavá, ako by to dopadlo. Veľmi by som si priala, aby sa to už zmenilo, aby pochopili, že bez vzdelania sa neodrazia. Je nutné zaviesť povinnú predškolskú výchovu a možno sa vrátiť k starým metódam - ak nejde dieťa do školy, stíhať rodičov.“ Podľa Tomovej sa musia vytvoriť aj podmienky, aby dieťa zo sociálne znevýhodneného prostredia malo v prípade záujmu šancu študovať aj na strednej škole.

„Ono nemá za čo cestovať, za čo sa ubytovať. Mali by sa preto urobiť inkluzívne balíčky s príspevkom na cestovanie, stravu, ubytovanie, hygienickú a zdravotnú starostlivosť. Na nich by mohli participovať aj rodičia. Súčasné sociálne štipendiá nepokryjú ani polovicu stravy,“ dodáva. Podľa Jána Hera by to v konečnom dôsledku bolo pre spoločnosť ekonomicky návratné. „Poďme do experimentu s ministerstvom školstva a vytvorme nie osemročné gymnáziá, ale osemročné stredné odborné školy,“ hovorí o myšlienke, ktorej podstata spočíva najmä v tom, že deti z osád treba zachytiť ešte pred pubertou, keď sa s nimi dá lepšie pracovať. To je aj filozofia kremnického osemročného gymnázia.

Autor: PLUS 7 dní/MARTINA KUBÁNIOVÁ
Poslať e-mailom

Plus7dní pre iPad
Myšlienka týždňa

„Ak by som si bol vedomý alebo by mi bolo dokázané, že som skutky, z ktorých som bol obvinený, spáchal, pri mojej povahe odídem sám.“
Predseda Národnej rady SR Andrej Danko ku kauze otvárania listov v parlamente

Hodnotenie: 4/5

Anketa

Úrad pre verejné obstarávanie poukázal na porušenie zákona zo strany ministra vnútra Roberta Kaliňáka, ktorý to však odmieta. Je to podľa vás výsmech občanom?

ÁNO 82%
NIE 18%
Celkový počet hlasujúcich: 530
 
 

Plus 7 dní

Plus 7 dní
Denník PLUS7DNÍ Báječná žena Šarm EMMA
Pekné bývanie Zdravie Záhradkár Dobré jedlo Poľovníctvo a rybárstvo