PLUS 7 DNÍ pripravuje NOVÝ WEB. Vyskúšajte našu novú stránku

 

 

Zelenina: Zdravá či škodlivá?

05. júna 2012, 12:00

Aj keď je zelenina na pultoch bez chuti a vône, vitamíny nestráca.

Umelá?: Paradajka bez chuti a vône bola zrejme rýchlená, dozrela v kamióne a bola geneticky
modifikovaná.

Umelá?: Paradajka bez chuti a vône bola zrejme rýchlená, dozrela v kamióne a bola geneticky modifikovaná. Foto: MARIÁN KUNC

Mdlosť paradajky, ktorú som v hypermarkete chytila do ruky, až kričala. Farba sa podobala skôr na starú zaschnutú krvavú škvrnu na tričku ako na jasnočervenú paradajkovú. Pravda, cena bola akciová. Hneď vedľa bolo niekoľko druhov jej príbuzných cherry. O čo lepšie vyzerali, o to boli drahšie. Voňala som, porovnávala vzhľad aj cenu. Napokon som si povedala, že zelenina je azda stále zeleninou. Do košíka som prihodila ešte šalát a kaleráb. Aj keď aspoň tie vyzerajú po rokoch stále rovnako, ich chuť sa výrazne zmenila či, lepšie povedané, stratila.

Dva dni nato som uprednostnila trh, kde sa to nádherne hmýrilo jasnými farbami. Paradajky aj voňali, šalát ma veľkosťou riadne ohúril. Trhovník, ktorý už vyťahoval vrecúško, ostal na sekundu zaskočený, keď som sa ho opýtala, či si dáva zeleninu kontrolovať a analyzovať na dusičnany a pesticídy. „Nie, kedysi za socializmu sme ju dávali pravidelne asi raz ročne, ale teraz to od nás nechcú. Hnojíme a ošetrujeme to podľa návodov, tak azda je to v poriadku, neviem,“ mykol pokojne plecom. Čo? Zakričalo v mojej hlave. A tak sme zisťovali, akú zeleninu dnes vlastne jeme.

Nekvalitná

Podľa odborníkov je Slovensko zbernou krajinou nekvalitnej zeleniny, pretože je pre nás stále rozhodujúca najmä cena. Rovnako dôležitý je fakt, že štát nepodporuje sebestačnosť našej krajiny a k nám preto prúdi zelenina nízkeho štandardu. Zjavne nás stále netrápi, že dovážame aj plodiny, ktoré sme kedysi vedeli vypestovať doma. Paradajka či kaleráb už nemajú svoju charakteristickú vôňu a chuť. Aby prežili dlhé cestovanie na lodi a v kamiónoch a naši obchodníci ich mohli uložiť na pult - a to bez zábran s nápisom „čerstvé“ -, musia ich ošetriť proti skaze niu. Z čerstvej zeleniny robia trvanlivú. „Paradajky vypestujú v Tunisku, ešte zelené ich ostrihajú, naložia na loď a kým ich dovezú, tak sú červené, ale nechutia, pretože nedozrejú na slnku. Nie sú však známe žiadne informácie o škodlivosti takýchto geneticky modifikovaných potravín, aj keď tiež majú svojich odporcov,“ vysvetľuje špecialista na výživu a spisovateľ Igor Bukovský.

Pozitívna je aspoň správa, že pestovateľskými zmenami sa neznižujú výživové hodnoty zeleniny. „Obsah bioaktívnych látok v nej nezávisí od toho, čím hnojíte, postrekujete, či niečoho dáte veľa, alebo menej. Je to dané geneticky v rastline. Napríklad paprika obsahuje 130 až 160 miligramov vitamínu C na sto gramov čerstvej hmoty. Robte, čo chcete, ale hodnoty sa veľmi nemenia,“ prízvukuje zase profesor Anton Uher z Katedry zeleninárstva Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre. Problém s nekvalitnou zeleninou v našich obchodoch vidí najmä v nízkej podpore farmárov a pestovateľov. „Tak, ako dovážame a kupujeme nekvalitné mäso, je to aj so zeleninou. Nedávno som bol v Barcelone na tržnici a to sa nedá porovnať. Na Slovensko chodí menej kvalitná zelenina, kupujeme lacnejšiu papriku, rajčiaky, ktoré by v iných štátoch konzumenti nekupovali. Poznáme prvú a druhú triedu, ale k nám chodí tá najhoršia. Čo by nepredali vo vyspelých krajinách, tak predajú tu, pretože Slovák si z nízkych zárobkov nemôže dovoliť kúpiť drahšiu zeleninu. Mali by sme ju preto pestovať u nás a štát by ju mal dotovať, ako sa to robí všade vo svete,“ upozorňuje profesor Uher, podľa ktorého je tá naša zelenina najekologickejšia. „V Holandsku striekajú ovocné stromy, prípadne zeleninu, aj štrnásťkrát do roka. Slovenský pestovateľ nestrieka chemickými prípravkami tak často. Nemáme na to, aby sme používali toľko pesticídov,“ podotýka odborník.

Zelenina: V obchodoch je najmä tá dovážaná, rýchlená a bez chuti. V odšťavenej a dobre neumytej zelenine sa môže koncentrovať zdroj skutočných chemikálií.

 

Nebezpečné postreky

Za pravdu mu môžu dať aj výsledky z kontrol Štátnej veterinárnej a potravinovej správy, ktorá minulý rok zeleninu, ovocie a obilniny špeciálne kontrolovala na prítomnosť pesticídov, čiže na látky, ktoré sa používajú proti škodcom a chorobám rastlín. Z celkového počtu 542 analyzovanýchvzoriek boli rezíduá pesticídov prítomné až v 60,5 percenta. Vo vyše dvesto vzorkách bolo dokonca viac druhov pesticídov a v belgických jahodách až 14 rôznych druhov. Stanovený limit prekročilo devätnásť vzoriek. Okrem slovenského hlávkového šalátu pochádzala nevyhovujúca zelenina iba z iných krajín. Keďže na pohľad nevieme posúdiť kvalitu a zloženie zeleniny, odborníci zdôrazňujú najmä zodpovednosť pestovateľov. Spoľahnúť sa vraj nemôžeme ani na obľúbené tržnice. „Vyzerá to tam krásne čerstvé, ale produkty zeleniny a ovocia môžu byť zo zdravotnej stránky škodlivé. Neviete, čo s tým robili deň predtým, lebo nie sú tak prísne kontrolovaní ako veľkopestovatelia,“ myslí si profesor Uher.

Igor Bukovský zase smeruje zodpovednosť aj na konzumentov. Pesticídy sa držia predovšetkým na povrchu zeleniny, dovnútra prechádzajú minimálne, preto ju treba riadne umývať. „Iba v devätnástich prípadoch z vyše päťsto vyšetrených vzoriek zeleniny boli prekročené limity rezíduí pesticídov. To je podstatné. Keby sme porovnali výskyt pesticídov, ťažkých kovov a hormónov v mäse a údeninách, tak som presvedčený, že to percento by bolo podstatne vyššie. Nerobme dojem, že zelenina je problémová, oveľa viac problémové sú živočíšne potraviny,“ zdôrazňuje Bukovský. Opatrnejší by sme mali byť v prípade, ak obľubujeme odšťavenú zeleninu. „Z tohto sa môže skutočne stať koncentrovaný zdroj chemikálií, ktorých účinky môžu byť negatívne a sú do veľkej miery neprebádané, najmä z dlhodobého hľadiska. Ak nemáte zeleninu zo svojej záhrady alebo biosurovinu, určite doma robenú šťavu nepodávajte deťom do šesť rokov. U dospelého to závisí aj od toho, či si k šťave dá ešte aj klobásu, tlačenku a slaninu,“ upozorňuje Bukovský na nesprávne stravovacie návyky, ktoré nám organizmus môže v budúcnosti spočítať v podobe rôznych civilizačných chorôb.

Pozor na deti

Časy, keď zelenina obsahovala len zdraviu prospešné látky, sú už dávno preč. Okrem pesticídov obsahuje aj škodlivé dusičnany, ktoré sa do nej dostávajú hnojením dusíkom. „Množstvo závisí aj od poveternostných vplyvov a rozhodujúca je intenzita slnečného svitu. V zimnom období je u nás málo svetla, takže pestovať v tom období zdravú zeleninu je nákladné a problematické. Navyše, nedostatok svetla spôsobí, že nech robíte čokoľvek, reďkovka či šalát budú obsahovať vysoké množstvo dusičnanov. Závisí to aj od odrody. Zeleninu z hľadiska kumulácie dusičnanov rozdeľujeme do troch skupín. Dusičnany nekumuluje plodová zelenina. Takže napríklad papriku či paradajky môžete hnojiť dusíkom bez problémov a nemusíte sa báť prehnojenia. Medzi stredne kumulujúce patrí koreňová a hlúbová zelenina, tam je to už trochu nebezpečné. Veľmi citlivá na hnojenie a vôbec na hromadenie dusičnanov je listová zelenina, reďkovka, kaleráb a cvikla. Tie môžeme dopestovať v norme len v letných mesiacoch, pestované v zime by určite prekročili prípustný limit dusičnanov,“ upozorňuje profesor Uher.

V rámci bežných kontrol zistili kontrolóri minulý rok prekročenie dusičnanov len v jednej vzorke, a to v slovenskom keli. Podľa doktora Bukovského by sa dospelí ľudia nemali dusičnanov v zelenine obávať. „Dokonca v posledných rokoch sa objavujú štúdie, že môžu podporiť hojenie vredov žalúdka, znížiť krvný tlak, zlepšiť prekrvenie srdca a podobne. Nebezpečné sú pri nedostatku vitamínu C, čo by nemal byť pri zelenine problém. Keď je ho málo, tak sa z dusičnanu stane dusitan a z neho následne pod vplyvom baktérií a bielkovín rakovinotvorné nitrozoamíny. Takže, keď stará mama ide s vnúčikom zo škôlky, nekúpi mu paradajky, lebo počula, že sú v nich dusičnany, ale radšej šunku. Lenže v nej už sú priamo tie karcinogény, nie v zelenine, kde ich vzniku zabráni práve vitamín C,“ poukazuje na problém Bukovský a varuje, že dusičnany sú nebezpečné hlavne pre batoľatá do šesť mesiacov a nevhodné pre deti do jeden a pol roka. Môžu u nich vyvolať chorobu, ktorá sa prejavuje zmodraním častí tela, čo niekedy vedie až k uduseniu. Premenený dusitan spôsobuje, že hemoglobín malého dieťaťa nie je schopný prenášať kyslík. „Preto im dávame iba dojčenskú vodu, určite nie údeniny a ani zeleninu, ktorá už zo svojej podstaty obsahuje veľa dusičnanov. Rizikom je aj vývar, lebo škodlivé látky sa tam vyvaria. Ak nemáme prístup k dôveryhodným zdrojom bioproduktov, je lepšie použiť niečo z detskej výživy alebo sušené polievkové zmesi v biokvalite,“ dodáva Bukovský.

Bezpečnejšie druhy

Zelenina, ktorá podľa analýz zahraničných oficiálnych aj mimovládnych environmentálnych organizácií obsahuje najmenej pesticídov, herbicídov a insekticídov:

- cibuľa a cesnak - majú svoje vlastné pesticídy, takže vyžadujú minimálne chemické ošetrovanie

- cukrová kukurica - hnojí sa dosť, ale na jej zrnkách pesticídy nie sú

- špargľa - má menej škodcov, takže vyžaduje minimálne alebo žiadne chemické ošetrenie

- hrášok - má šupku, takže pesticídy nepreniknú až k bobuľkám

- kapusta - má svoje vlastné pesticídy, takže vyžaduje minimálne chemické ošetrovanie, navyše vonkajšie listy prípadne zasiahnuté pesticídmi ľahko odstránite

- baklažán - má hrubú kožu, takže chemické postreky nepreniknú do dužiny. Ak používate aj so šupkou, tak baklažán pred krájaním dobre umyte v horúcej vode a utrite suchou utierkou

- brokolica - má svoje vlastné pesticídy, takže vyžaduje minimálne chemické ošetrovanie

- paradajky - ešte pred pár rokmi sa považovali za veľmi znečistené, v poslednom čase patria skôr k čistým druhom, ale nevieme presne prečo

- sladké zemiaky - nevyžadujú časté chemické ošetrovanie

Autor: MARTINA KUBÁNIOVÁ
Poslať e-mailom

Plus7dní pre iPad
Myšlienka týždňa

„Ak by som si bol vedomý alebo by mi bolo dokázané, že som skutky, z ktorých som bol obvinený, spáchal, pri mojej povahe odídem sám.“
Predseda Národnej rady SR Andrej Danko ku kauze otvárania listov v parlamente

Hodnotenie: 4/5

Anketa

Úrad pre verejné obstarávanie poukázal na porušenie zákona zo strany ministra vnútra Roberta Kaliňáka, ktorý to však odmieta. Je to podľa vás výsmech občanom?

ÁNO 81%
NIE 19%
Celkový počet hlasujúcich: 1425
 
 

Plus 7 dní

Plus 7 dní
Denník PLUS7DNÍ Báječná žena Šarm EMMA
Pekné bývanie Zdravie Záhradkár Dobré jedlo Poľovníctvo a rybárstvo

 

Zelenina: Zdravá či škodlivá?
MARTINA KUBÁNIOVÁ