25 rokov najlepsich fikcii
 

Kotleba zamestnal muža, ktorý bol viackrát súdne trestaný. Dnes robí kontrolóra

26. mája 2014, 00:01

Ešte vlani sa pokúsil ukradnúť v obchode mydlo, teraz za peniaze daňových poplatníkov kontroluje prácu slušných ľudí.

Róbert Martinák (vľavo) mal  v minulosti problémy so zákonom. Kotlebo (vpravo) z neho spravil kontrolóra.

Róbert Martinák (vľavo) mal v minulosti problémy so zákonom. Kotlebo (vpravo) z neho spravil kontrolóra. Foto: Facebook R. Martináka, Dušan Hein

To bolo rečí o krokoch proti politickej mafii, o novej politickej kultúre, keď Marian Kotleba zháňal dostatok hlasov na zvolenie za župana Banskobystrického samosprávneho kraja. Len čo získal, čo chcel, prestal sa hrať na spravodlivého.

Tak ako všetci hrabiví politici, aj on umiestnil na teplé miestečká verných spolustraníkov, kamošov, bračekov. Tvrdiť však, že Kotleba sa len prispôsobil nastolenému trendu, by nebolo presné.

On prináša do verejného života takú mieru arogancie, o akej sa nám doposiaľ ani nesnívalo. Zamestnaním notorického nevychovanca s lepkavými prstami ako kontrolóra (!) si Kotleba nehorázne vystrelil zo všetkých slušných a poctivých ľudí.

Náplasť na komplexy

Kotlebovi súkmeňovci z Ľudovej strany Naše Slovensko sa snažili uspieť v kdejakých voľbách, ale poslanecké miestečká zatiaľ ostali pre nich nedosiahnuteľné. Smäd po moci musel potom hasiť „volebný líder“, ktorému ako jedinému sa podarilo skutočne uspieť. Len čo získal funkciu župana, tiahli za ním do budovy Úradu Banskobystrického samosprávneho kraja ako mravce bažiace po cukre.

Netrvalo dlho a nanosili sa aj do firmy Banskobystrická regionálna správa ciest, ktorej jediným akcionárom je práve krajská samospráva. Predsedom predstavenstva tejto spoločnosti sa stal Rastislav Schlosár, bratislavský krajský šéf Ľudovej strany Naše Slovensko.

Miesto podpredsedu predstavenstva sa ušlo samotnému predsedovi Ľudovej strany Naše Slovensko Martinovi Beluskému. Na hviezdnom mieste ďalšieho podpredsedu predstavenstva nemohol chýbať Miroslav Belička, šéf Ľudovej strany Naše Slovensko v Banskej Bystrici.

V dozornej rade zase tróni tajomník Ľudovej strany Naše Slovensko Stanislav Mizík, učiteľ z Rovného. Aby mu nebolo smutno, do partie dostal aj vzorného reprezentanta Ľudovej strany Naše Slovensko z Lovče, skladníka Rastislava Kysela.

Všetci menovaní si teraz ako predstavitelia spoločnosti Banskobystrická regionálna správa ciest môžu patrične liečiť komplexy z neúspechu u voličov.

Beluský pohorel ako kandidát do mestského zastupiteľstva v Piešťanoch, Schlosár sa nedostal do zastupiteľstva bratislavského vyššieho územného celku (VÚC) a Belička, Mizík a Kysel prepadli v boji o miesta poslancov do banskobystrického VÚC.

Akoby nebol trestaný

Nové, kotlebovské vedenie spoločnosti začalo v Banskobystrickej regionálnej správe ciest (BBRSC) raziť aj nové móresy. Predstavenstvo vymyslelo zmenu organizačného poriadku. Po jej uskutočnení mohli do krajskej firmy prijať zopár nových ľudí. Napríklad na novovzniknutý úsek vnútornej kontroly.

Ako prvý tu získal miesto kontrolóra štyridsaťdvaročný Róbert Martinák z Lučenca. Tohto mohutného potetovaného muža poznajú policajti, prokurátori a trestní sudcovia z Lučenca, zo Zvolena, z Veľkého Krtíša, Martina i Revúcej. Pripomíname, že nejde o žiadneho advokáta.

Martinák mal v minulosti problémy so zákonom. Za rôzne trestné činy ho na rozličných súdoch odsúdili až jedenásťkrát! V roku 1990 prvýkrát, potom v roku 1992, v roku 1993, 1994, v roku 1998 trikrát, opäť v roku 2007 a dvakrát zase v roku 2008.

Napríklad Okresný súd vo Zvolene ho poslal do väzenia za spáchanie trestného činu krádeže a trestného činu ublíženia na zdraví. V rozsudku sudkyňa uvádza, že Martinák odcudzil z obchodného domu antikorový príbor, v inom obchode sa zase pokúsil ukradnúť jednu pánsku košeľu, súpravu s bermudami a osem polokošieľ.

Na svoju obranu vtedy uviedol, že tovar chcel pôvodne kúpiť, ale keď nevidel predavačku, zlákalo ho to a tovar strčil do svojej tašky. K ublíženiu na zdraví s trvalými následkami podľa rozsudku došlo v rekreačnom zariadení, do ktorého sa Martinák vkradol cez vetracie okno. Po jeho odhalení na jednej z izieb päsťami napadol prítomného muža a vyrazil mu štyri zuby.

Samotný útok Martinák nepoprel. Operoval tvrdením, že v tom čase mal vypité. Pri poskytnutí informácií o jednotlivých verdiktoch nad Róbertom Martinákom hovorkyňa Krajského súdu v Banskej Bystrici Nina Spurná upozornila, že v súčasnosti už má všetkých jedenásť trestov zahladených: „Na páchateľa sa hľadí, akoby nebol trestaný.“

Na odstup času sa odvoláva aj samotný Martinák: „Chcete vyťahovať veci staré dvadsať rokov? Áno, niekoho som napadol, ale to už je za mnou. Za to som už svoje dostal. Dlhé roky som bezúhonný človek. Žijem slušným životom.“

Zlodejíček s veľkými svalmi

Keby bola pravda, že Martinákova trestná činnosť bola len mladíckou nerozvážnosťou, ľudia by nemali potrebu pripomínať mu, čo kedysi navystrájal. Niektorí by azda boli ochotní pripustiť, že predsa môže byť mentálne trochu spomalený a trvalo mu dlhých osemnásť rokov, kým si uvedomil, že musí zásadne zmeniť spôsob života.

Ale tento muž v zrelom veku sa stále správa ako nevychované decko. Na Okresnom úrade v Lučenci ho od roku 2006 osemkrát riešili v priestupkovom konaní, z toho šesťkrát ho uznali za vinného. Väčšinou šlo o jeho neochotu zaplatiť účet, napríklad v bare v rekreačnej oblasti Devín či v krčme v obci Praha.

Dopustil sa aj rôznych výtržností. Trebárs v pohostinstve napľul istému Júliusovi do tváre, inokedy sa ženám v krčme vyhrážal fyzickou likvidáciou. Naposledy riešili na úrade Martinákove excesy spáchané v roku 2013, teda iba vlani. V marci v lučenskom obchodnom dome „odcudzil jedno tekuté mydlo v hodnote 3,09 eura“.

On, chlap ako hora, si mydlo strčil do vrecka bundy a bez zaplatenia prešiel cez pokladnicu. Keď ho pracovník bezpečnostnej služby zastavil, rýchlo hodil mydlo do nákupného vozíka.

V septembri zase v obci Tuhár odmietol zaplatiť dvadsať eur za vypitý alkohol a tak trieskal do barového pultu, až zlomil jeho drevenú dosku. „Nejaký priestupok má na krku každý, každý niečo skrýva v skrini,“ hovorí Martinák a je jasné, že sám tomuto nezmyslu verí.

Chýbajúce morálne povedomie mu nedovolí ani len pripustiť, že existujú aj ľudia, ktorí nikdy v živote nič neukradli, ba na prisvojenie cudzej veci ani len nepomysleli. „To mydlo som hodil do vozíka. O nič nešlo. A rozbitý pult, do toho ma namočili kamaráti.“

Jediný uchádzač

Martinák vôbec nemal problém hovoriť o konkrétnych skutkoch, ktorými prekročil zákon alebo mieru slušnosti. Ale len čo prešla reč na jeho novozískané miesto kontrolóra vo firme patriacej kraju, ochota odpovedať na otázky sa okamžite rozplynula: „Som v pracovnom čase, nemám čas sa s vami rozprávať.“

Kde sa Martinák a s ním aj ostatní uchádzači o zamestnanie mohli dozvedieť o tom, že BBRSC má voľné pracovné miesta, a akými schopnosťami presvedčil zamestnávateľa o tom, že spomedzi všetkých ostatných záujemcov je práve on vhodný na pozíciu kontrolóra, sme sa teda opýtali generálneho riaditeľa Banskobystrickej regionálnej správy ciest Róberta Vágvölgyiho.

Generálny riaditeľ odpovedal písomne, lebo jeho vyjadrenie musel najprv schváliť tlačový odbor Úradu Banskobystrického samosprávneho kraja. Napísal nám: „Do času zriadenia úseku vnútornej kontroly neboli na generálnom riaditeľstve BBRSC žiadne voľné pracovné miesta, preto ani nebol dôvod oznamovať počet voľných pracovných miest..."

"V čase zriadenia úseku vnútornej kontroly sa pán Martinák uchádzal o možnosť pracovať v prospech Banskobystrického samosprávneho kraja. Nakoľko na BBRSC vznikol nový úsek, prejavil záujem o pracovnú pozíciu referenta. V tom čase neboli žiadni iní uchádzači...“

Podľa generálneho riaditeľa Martináka prijali ako každého iného pracovníka na základe vstupného pohovoru a po predložení požadovaných dokladov vrátane aktuálneho výpisu z registra trestov. V ňom žiadny záznam nemal. Výpis z registra priestupkov, prípadne vyjadrenie z miesta bydliska na BBRSC nepožadujú.

Čiže všetko je v poriadku. Ako sa asi cíti pod kontrolou notorického nevychovanca niekoľko stoviek zamestnancov nie súkromnej firmy, ale spoločnosti patriacej samosprávnemu kraju, zjavne nikoho netrápi. Obzvlášť nie župana Kotlebu, s ktorým Martinák hrdo pózuje na spoločnej fotografii vyvesenej na jeho facebookovej stránke.

Autor: Plus 7 Dní/Ľudmila Lacková
Poslať e-mailom

Plus7dní pre iPad
Myšlienka týždňa

„Keď zbadajú Andreja Danka v obleku za tritisíc eur s vreckovkou vo vrecúšku a so zopätými rukami, hneď ich zohreje pri srdci, aký je to len slušný pán politik.“

Igor Matovič, podľa ktorého nezáleží na oblečení politika, ale na jeho činoch, takto reagoval na etický kódex navrhovaný Andrejom Dankom.

 

Hodnotenie: 4/5

 

Anketa

Veríte prieskumu agentúry Focus, podľa ktorej Smeru klesajú preferencie?

ÁNO 43%
NIE 57%
Celkový počet hlasujúcich: 626
 
 

Plus 7 dní

Plus 7 dní
Denník PLUS7DNÍ Báječná žena Šarm EMMA
Pekné bývanie Zdravie Záhradkár Dobré jedlo Poľovníctvo a rybárstvo