PLUS 7 DNÍ pripravuje NOVÝ WEB. Vyskúšajte našu novú stránku

 

 

Novoročná oblievačka a holohlavé mníšky: Aké prekvapenia vás čakajú v Mjanmarsku?

09. marca 2014, 06:00

Nový rok prichádza do Mjanmarska na jar a budhisti ho oslavujú oblievačkou. Mužov, čo priveľa pijú, pošlú zatiaľ do kláštora.

Počas vodného  festivalu: Len ťažko  vyviaznete suchí na  ceste mestom.

Počas vodného festivalu: Len ťažko vyviaznete suchí na ceste mestom. Foto: MAGDALÉNA VACULČIAKOVÁ

Podobne ako u nás na Veľkú noc, v Mjanmarsku sa na jar s príchodom budhistického nového roka všetci zbláznia a bez milosti sa oblievajú vodou. Počas niekoľkých dní schytáte hocikde na ulici spŕšku a nesmiete sa hnevať.

Očista?

Spočiatku si na mňa ako na turistku miestne deti netrúfli. Vo chvíli, keď sa jedna skupinka odvážila a vyliala na mňa vodu, ďalšie sa neváhali pridať. Marec a apríl sú tu najteplejšie mesiace v roku, teplomer ukazuje okolo 35 stupňov. Troška vody môže byť osviežujúca.

Počas vodného festivalu sa však deti i dospelí v uliciach oblievajú vedrami, či dokonca hadicami. O „troške“ teda nemôže byť reč. Navyše, vodu vyťahujú z miestnych kanálov a potokov. V nich končia zvyšky jedla, plastové tašky i mydlo, ktorým sa obyvatelia mestečka umývajú. Tradícia vodného festivalu prišla do Mjammarska z Indie.

Voda má slúžiť ako očistný element. Vzhľadom na úroveň miestnej hygieny a kvality vodných zdrojov je však pravdepodobnejšie, že ide najmä o zábavu. Šoféri motoriek sú úplne mokrí, starenka, čo predáva famózne čínske parené buchty s kuracím mäsom, celý týždeň oddychuje.

Úradné hodiny nemajú ani na pošte a v štátnych kanceláriách. Obchodníci pracujú, ak sa im chce. Deti sa z oblievania radujú a obete vodného útoku to rešpektujú - často úplne bez emócií.

Útek do hôr

Pred šialenými oslavami utekám z veľkých miest pri mori do hôr v Šanskom štáte - do mestečka Hsipaw. Autobus vlastní súkromná spoločnosť, takže je klimatizovaný a pohodlný. Zážitok z kľukatých ciest stúpajúcich do nebies umocňuje mjanmarský romantický film o mladom zamilovanom páre. Osviežujú ho - ako inak - prvky karaoke.

Stúpame po úzkych cestách. Tŕpnem, aby nám neprestali fungovať brzdy. Odovzdaná osudu sa kochám pohľadmi na údolia, na jahodové polia, kde-tu stoja vojenské základne. Prázdne pozemky patria vláde, ktorá sa dnes už vyhlasuje za civilnú, nie vojenskú, akou bola celé desaťročia až do doplňujúcich volieb do parlamentu v roku 2012.

Na políčkach pri zväčša drevených domčekoch pestujú Šanovia zeleninu a ovocie, pod vodou rastie ryža. V priebehu šesťhodinovej cesty sa presúvame od paliem k ihličnanom, do nedotknutej prírody i k čiernym potrubiam tiahnucim sa krajinou.

Všade vás skontrolujú

Šanský štát je jedným zo siedmich etnických štátov na mape Mjanmarskej zväzovej republiky. Patrí medzi tie, čo celé roky doslova bojujú o federatívne fungovanie štátu, v ktorom by mali všetky etnické skupiny rovnaké postavenie. Autonómiu od centrálnej vlády sľuboval ešte generál Aun San, ktorý pre Mjanmarsko získal nezávislosť od Británie.

Po prevrate v roku 1962 však bolo jasné, že federácia nevznikne. Krvavé konflikty medzi miestnymi oslobodeneckými skupinami a mjanmarskou armádou sú v niektorých oblastiach štátu na dennom poriadku. Rovnako aj Šanovia utekajúci zo svojich domovov do Thajska či Malajzie.

Mjanmarská vláda si chce udržať vplyv nad oblasťou, pretože je veľmi bohatá na nerastné suroviny a drahé kamene. Zemný plyn prúdi čiernymi potrubiami do Číny. Centrálna vláda predáva pozemky v Šanskom štáte zahraničným vládam a spoločnostiam - po voľbách v roku 2012 ešte väčšmi ako predtým. Vtedy s Mjanmarskom, kde panoval vojenský režim, okrem Číny nikto neobchodoval. Rovnako ako v ostatných častiach Mjanmarska, i tu sa môže turista zdržiavať len vo vybraných mestách.

Z bezpečnostných dôvodov vás do niektorých častí autobus neodvezie. A vlastne by ste sa tam ani nemali kde ubytovať. Hotely tam nie sú a miestni by pravdepodobne mali strach prenocovať vás. Navyše, mjanmarská vláda poctivo zbiera informácie o pohybe každého cudzinca, takže pasom sa preukazujete na každom mieste, kde nocujete - hoci aj v štátnom autobuse.

Učiteľ bez žiakov

V Hsipaw sa takmer všetci turisti zdržiavajú v obrovskom hosteli, ktorý vlastní Mr. Charles. Podľa neho sa aj volá. Turecké záchody i sprcha sú na dvore. Teplá voda tečie výhradne medzi šiestou a ôsmou hodinou, keď zamestnanci zakúria drevom pod kotlom. Horská romantika - pre turistu.

Realita miestnych je o niečo bolestnejšia, hoci na uliciach to nespoznáte. Šanovia sa na vás usmievajú na každom kroku. Niekedy preto, že vám nerozumejú, keď si objednávate jedlo, inokedy preto, že vidia, ako na nich mierite fotoaparátom. Usmieva sa aj miestny vedúci pobočky Národnej ligy za demokraciu (NLD), hlavnej opozičnej strany v krajine.

„Môžem nahliadnuť?“ pýtam sa ho. „Samozrejme, poďte ďalej,“ pozve ma dovnútra svojho domu, ktorý slúži aj ako kancelária. U Den Zaw má asi šesťdesiat rokov. Jeho manželka mi hneď prinesie na stôl melón a opakovane mi ho ponúka. Členov NLD sú v malom meste len desiatky a snažia sa mobilizovať okolité dediny, aby mala strana v ďalších voľbách plnú podporu.

„Ešte pred voľbami v roku 2012 by ste tu nemohli sedieť, pravidelne sem chodila armáda a kontrolovala nás,“ spomína U Den Zaw. „Dnes je to iné. V Šane sa bojuje, ale už budeme mať slobodu,“ vyjadruje nádej na zmenu.

Povolaním je učiteľ. Aktuálne však bez žiakov, pretože je členom opozičnej strany. Vychádzam po dvoch kúskoch melóna a pár zaujímavých vetách, ktoré U Den Zaw zvládol v angličtine, späť na hlavnú ulicu. Život tu plynie, akoby nič z toho, čo starý pán spomínal, nebolo.

U holohlavých mníšok

Aj v tomto zapadnutom mestečku je umenie vyhnúť sa vodnej spŕške. Radšej vchádzam do budhistického kláštora pre dievčatá. Prihovára sa mi Nar Dar Yi, ktorá si chce precvičiť angličtinu. Ukazuje mi zákutia kláštora, po ktorom behajú desiatky holohlavých dievčatiek v ružových mníšskych habitoch. Keďže holohlaví sú mnísi aj mníšky, rozlíšite ich často len podľa farby oblečenia.

Muži sú prevažne vo vínovej. Nar ma vedie do zákulisia kláštora a podáva mi na ochutnanie strapec hrozna. V jedálni sa dievčatá chystajú na skorý obed o jedenástej. Vstávajú totiž každý deň o štvrtej ráno, aby sa modlili. V kuchyni umývajú ďalšie malé mníšky obrovské nádoby, v ktorých sa varil obed.

Nar je tu už tri roky, venuje sa budhistickému učeniu. Rodičia žijú v Hsipaw, majú svoj vlastný obchod. Stretávajú sa trikrát v týždni. V ďalšej budove spáva všetkých 120 dievčat. Teraz tu žehlia oblečenie ťažkými železnými žehličkami. Na stenách visia obrazy zaslúžilých mníšok, starý nábytok dodáva miestu koloniálnu atmosféru.

Uvarili mi kávu. Nar stojí až do chvíle, kým jej staršie mníšky navrhnú, aby si sadla. „Sme tu ako veľká rodina,“ vraví. Je čas obeda. Pomodlia sa. Staršie žiačky sedia na stoličkách, mladšie na zemi. Pochutnávajú si na svojej ryži. A ja sa vydávam hľadať ďalšie suché uličky.

Výlet za melónmi

Najväčší pokoj panuje medzi ryžovými poľami za mestečkom. Mapu dostávam iba nakreslenú a zísť z trasy nie je žiadny problém. Aspoň vidím, ako žijú vidiečania, ktorí tvoria v Mjanmarsku väčšinu populácie. Cez ryžové políčka vedie cesta k vodopádu popri budhistickom cintoríne. Hneď nad ním je miesto s honosnými čínskymi hrobmi.

Vystúpim na kopec a ocitám sa na smetisku plnom múch. Krajinou podo mnou sa opäť vlnia čierne potrubia. V diaľke vidieť cieľ mojej cesty. Chlapec pred bambusovým domčekom okopáva záhradku. Pred ďalším obydlím sú stovky naskladaných papierových škatúľ s čínskymi znakmi.

Na rozľahlom poli za domom do nich balia asi desiati Šanovia melóny. Na vývoz do Číny. Ešte ma len zbadajú, už mi utekajú oproti s kusiskom červeného melóna. Nedá sa odmietnuť. Keď sa o to snažím, šéf mi rukami-nohami naznačuje, že keď nebudem jesť melón, nebudem mať silu. A usmievajú sa nad tým, ako mi chutí.

Život miestnych farmárov je podobne jednoduchý ako ten, ktorý viedli naši prastarí rodičia. Vymýšľajú, ako potiahnuť do domu elektrinu, ktorú vyrábajú vďaka pohonu vodou. Poslušná manželka zväzuje cibuľu, kým manžel v chládku drieme. Mladý muž orezáva z banánovej palmy listy a ukladá ich do stohov, aby mali na balenie.

Asi päťročný chlapček vlečie za sebou byvola na povraze. Dovedie ho k potoku, kde ho omyje vodou, a zase ho ťahá späť. Pri potoku stretávam aj staršiu paniu, ktorá má obrovskú misu a v tej prehadzuje kamienky - akoby hľadala zlato, kým ho objavia Číňania...

Najľudnatejšia krajina sveta využila fakt, že demokratické štáty uvalili na vojenský režim embargo, a obchodovala s Mjanmarskom, ako sa len dalo. „Číňania k nám však vyvážajú len potraviny, ktoré sú plné chémie,“ vraví mladík Sai Wan o tom, čo znamená spolupráca s Čínou pre bežných obyvateľov.

Vidieť západ slnka inde

Sai Wana stretávam v budhistickom meditačnom centre. Je čas obeda a miestni mnísi mi hneď naložia ryžu a pár kúskov čohosi, čo nedokážem ani podľa chuti identifikovať. Ich angličtina pritom nestačí na to, aby mi vysvetlili, čo servírujú. Isté je, že v Mjanmarsku vás nakŕmia všade, aj keby nemali z čoho...

Mníchov je v centre akosi priveľa. „To preto, že je vodný festival. Vtedy pijú muži veľa alkoholu, a tak ich rodiny posielajú na pár dní do kláštora, kde je alkohol zakázaný, aby sa nestávali dopravné nehody,“ vysvetľuje Sai Wan. „Mníchom sa na pár dní môže stať každý, kto verí v Budhu, dharmu a karmu,“ dodáva.

Sai Wan je študent univerzity v bývalom kráľovskom meste Mandalay. Angličtinu ovláda výborne, pretože v nej absolvuje všetky prednášky. Jeho otec je policajt a mama žena v domácnosti.

„Keby pracovala, nemal by kto uvariť ryžu,“ hovorí vážnym tónom. A začína snívať o tom, že by chcel tiež cestovať... Niekam do Singapuru. „Vidieť západ slnka inde než v Mjanmarsku,“ zamyslí sa.

Autor: Plus 7 Dní/MAGDALÉNA VACULČIAKOVÁ
Poslať e-mailom

Plus7dní pre iPad
Myšlienka týždňa

„Ak by som si bol vedomý alebo by mi bolo dokázané, že som skutky, z ktorých som bol obvinený, spáchal, pri mojej povahe odídem sám.“
Predseda Národnej rady SR Andrej Danko ku kauze otvárania listov v parlamente

Hodnotenie: 4/5

Anketa

Úrad pre verejné obstarávanie poukázal na porušenie zákona zo strany ministra vnútra Roberta Kaliňáka, ktorý to však odmieta. Je to podľa vás výsmech občanom?

ÁNO 82%
NIE 18%
Celkový počet hlasujúcich: 928
 
 

Plus 7 dní

Plus 7 dní
Denník PLUS7DNÍ Báječná žena Šarm EMMA
Pekné bývanie Zdravie Záhradkár Dobré jedlo Poľovníctvo a rybárstvo