Maďarsko je na nohách. Po tom, ako premiér Orbán zrušil republiku a čelí politickému tlaku zo strany Európskej únie, do ulíc organizovane vyrukovali státisíce ľudí, aby všetkým demonštrovali podporu vodcovi národa. „Dosť bolo desaťročia trvajúceho útlaku, či už vojenského, alebo fi nančného! Práve preto dve tretiny národa vytrvajú pri Viktorovi Orbánovi. Ľud jasne vidí, že Maďarsko má konečne premiéra, ktorý bojuje za vlasť, za jej záujmy, ktorý chce pozdvihnúť maďarský národ. Táto demonštrácia nech slúži Európe, svetu aj každému Maďarovi dobrej vôle ako dôkaz, že keď je zle a vlasť je v ohrození, každý patriot dokáže so sebou stiahnuť nie jedného, nie piatich, nie desiatich, ale hoci aj sto ďalších ľudí,“ píšu nacionalistické noviny Magyar Hírlap. Tieto slová vystihujú nálady dnešného Maďarska. Európa s obavami sleduje vzostup nacionalizmu a davovej hystérie, ktorá rastie priamo úmerne tomu, ako sa krajina prepadá do fi nančnej mizérie.
Neslobodná krajina
„Z toho pochodu išla hrôza. Naozaj ich bolo hádam dvestotisíc. Nenormálna masa ľudí. Najhoršie na tom bolo, že medzi tými chudákmi, ktorých doviezli autobusy z vidieka, zo Sedmohradska, z Vojvodiny a južného Slovenska, kráčali aj blahobytne vyzerajúci a dobre oblečení obyvatelia Budapešti. Pripomína to Nemecko tridsiatych rokov,“ hovorí šesťdesiatnička Katarína Ledererová peknou slovenčinou, do ktorej sa občas primiešajú české výrazy. Na provládnej demonštrácii 21. januára sa bola zo zvedavosti pozrieť. Podľa maďarských vládnych zdrojov prišlo Orbána podporiť milión demonštrantov. Na stránke sociálnej siete venovanej „mierovému pochodu za Maďarsko“ si diskutéri uťahovali z účastníkov sprievodu, že išli ako dobytok na porážku. Na reakcie organizátorov, aby si porátali, koľko ľudí pochodovalo v uliciach, kontrovali posmešným: „Ovce rátam, iba keď nemôžem zaspať!“ Námezdní demonštranti dostali podľa niektorých medializovaných informácií peniaze za účasť a tí cezhraniční aj občerstvenie. Do sprievodu vraj pod hrozbou straty zamestnania museli nastúpiť aj zamestnanci viacerých podnikov. Mnohí z nich poriadne nevedeli, prečo v sprievode kráčajú, do hlavného mesta ich doviedla vidina príjemného výletu zadarmo. Demonštrácia bola profesionálne zorganizovaná a v mnohých črtách pripomínala na Slovensku známe mítingy z čias mečiarizmu. Nad hlavami sfanatizovaného davu demonštrantov sa vznášali maďarské vlajky, portréty milovaného vodcu a bojovné heslá. Nápisy ako Milujeme Viktora! či On za nás, my za neho! sa striedali s transparentmi proti Európskej únii či Medzinárodnému menovému fondu, ale aj mapami zobrazujúcimi hranice 64 žúp veľkého Uhorska. Demonštrácia sa veru v mnohom nelíšila od zhromaždení, ktoré organizovane prevolávali na slávu sovietskym vodcom, kubánskemu diktátorovi Fidelovi Castrovi či venezuelskému prezidentovi Hugovi Chávezovi. Prívrženci maďarského ministerského predsedu však v médiách ostro protestujú proti tvrdeniam, že stovky autobusov zvážajúcich vidiečanov do hlavného mesta niekto zaplatil.
Príde exodus?
Pani Ledererová sa narodila v Budapešti. Jej mama bola Slovenka z Trenčína, otec zasa bratislavský Maďar. Do školy chodila v Prahe a ostatných štyridsať rokov žije v Budapešti Vzdelaná dáma, ktorá bola korešpondentkou francúzskych médií, už toho zažila veľa, ale z dnešných udalostí v Maďarsku má strach. „Znásilnili ústavné práva, justíciu, snažia sa umlčať médiá. Medzi ľuďmi vládne neistota. Kto má peniaze, vyváža ich do zahraničia. Do Švajčiarska, Rakúska, ale aj do slovenských bánk. Nikto nevie, čo bude. A mladí ľudia, ktorí môžu, odchádzajú za hranice,“ krúti hlavou elegantná dáma. Rozčuľuje ju tvrdenie, že dve tretiny Maďarov podporujú vládny režim. „Nie je to pravda, ani zďaleka. V reáli ich nie je ani polovica.“ Rozprávame sa v hluku ďalšej demonštrácie, ktorá sa koná len deň po státisícovej demonštrácii pre Orbána. Na Batthyányho námestí v Budapešti sa zišlo asi dvadsaťtisíc odporcov Orbánovho režimu, aby vyjadrili podporu zrušenému opozičnému Klubu rádia a slobodným médiám. Stojíme v dave na okraji námestia, iba kúsok od budovy maďarského parlamentu. Okolo nás sa pokojne zhromažďujú účastníci protivládnej demonštrácie. Postupne sa zapĺňajú bulváre vedúce z námestia, ktorého centrálnym bodom je štylizovaná lampa s večným ohňom. Demonštranti nesú doma vyrobené nápisy Nám nikto nemusí platiť za demonštrovanie! či Viktor, prac sa! Zmizni aj so svojimi ministrami! alebo v tvare hákového kríža prerobené logo Orbánovej strany Fidesz. Rečníci na pódiu pripomínajú, ako Orbánova vláda zapchala médiám ústa. Stačilo iba ovládnuť radu pre vysielanie a dosadiť do nej svojich ľudí. Ozýva sa skandovanie davu, ktorý kričí Had sóljon! - čo voľne preložené znamená - Nech znie ďalej! Na mysli majú umlčanie Klubu rádia. Postupne sa pridáva zvuk rapkáčov a trúbok. Spoločníčky pani Ledererovej, distingvované dámy, spisovateľky či feministky, zrazu vyťahujú píšťalky a hlučným spôsobom dávajú najavo, čo si myslia o vládnej politike. Raz darmo, Maďari demonštrovať vedia - netreba ich dvakrát prehovárať, aby vyrazili do ulíc a povedali nahlas, čo si myslia.
Rádio ako nepriateľ
„Vzali im frekvenciu. Príliš nahlas hovorili o tom, čo sa v tejto krajine deje. Naše médiá sú dnes podobné alebo ešte horšie, ako boli tie u vás za Mečiara. Verejnoprávna televízia informuje o Orbánovi na novoročnom koncerte na počesť ústavy, ani slovom sa však nezmieni o niekoľkotisícovom dave, ktorý vonku pred divadlom protestuje. Aj ostatné médiá sa boja. Za neposlušnosť im hrozí strata príjmov z inzercie, čo znamená ekonomickú likvidáciu. Klubu rádia vzali frekvenciu. Oficiálne nie preto, že bol liberálny a opozičný. Vypísali na tú frekvenciu tender a ten vyhral niekto provládny. Takto sa to robí,“ prekrikuje sociologička Erika Törzsöková hučanie davu a rečníkov v reproduktoroch. Erika sa venuje menšinovej politike a znepokojuje ju, že terčom útokov nacionalistov sa stáva všetko, čo je liberálne, európske, židovské či menšinové. Desia ju verejné výzvy na ničenie nemaďarských kníh, ktoré predniesol spisovateľ Ádám Pozsonyi na stránkach Magyar Hírlap. V kultúrnej oblasti sa režim skutočne snaží. Za intendanta jednej z tradičných ustanovizní, Nového divadla, vymenovali nacionalistu a antisemitu Istvána Csurku. Vedením divadla zasa poverili Györgya Dörnera, spájaného s neofašistickou stranou Jobbik. Niektorí dramatici, medzi nimi aj rodák zo Slovenského Komlósa Pál Závada, na protest proti Csurkovmu vymenovaniu stiahli svoje hry z divadelného repertoáru. „Opäť sa k slovu dostáva nacionalizmus, vláda hlása tézy o jednote národa a láske k vlasti. Vraciame sa späť do devätnásteho storočia. To nie je dobré,“ trpko podotýka Erika.
Maďarská cesta
Pod rúškom boja za slobodu a národ sa skrývajú skutočné problémy, ktoré trápia Maďarsko. Orbánova vláda pri svojom nástupe pred rokom a pol deklarovala, že chce krajinu ekonomicky pozdvihnúť a zastaviť „výpredaj maďarských hodnôt“. „Orbánov kabinet dúfal, že pre krízu bude Európska únia zhovievavejšia k neštandardným nástrojom maďarskej hospodárskej politiky,“ myslí si publicista Tamás Mellár. Maďarská vláda vlani zoštátnila dôchodkové úspory obyvateľstva v sume tritisíc miliárd, teda tri bilióny forintov, prijala opatrenia, ktoré priniesli do kasy ďalších vyše dvoch tisíc miliárd. Napriek tomu sa jej nepodarilo znížiť štátny dlh. Vláda skoncentrovala moc do svojich rúk, parlament schválil kontroverzný mediálny zákon a zaviedol povinnú prácu pre príjemcov sociálnych dávok pod policajným dohľadom. Bezdomovectvo je trestné. Podľa novej ústavy sa z Maďarskej republiky stalo Maďarsko, čo v preklade znamená to isté, čo Uhorsko. Obmedzila sa nezávislosť súdov. „Je to absurdné, ak vláda vydá príkaz, že všetci sudcovia starší ako 62 rokov musia odísť do dôchodku. A na ich miesta vymenuje mladých, ani nie tridsaťročných ľudí bez akejkoľvek skúsenosti. Ale lojálnych. To je hanba,“ hnevá sa pani Ledererová. Vláda zasiahla aj do nezávislosti centrálnej banky. Čerešničkou na šľahačke ostáva, že si vládne strany objednali a zarezervovali prenájom všetkých významných verejných priestranstiev v hlavnom meste až do ďalších volieb v roku 2014. Hovorca Viktora Orbána Péter Szíjjártó na tom nevidí nič zlé, ide vraj iba o obyčajné plánovanie v predstihu. V praxi to však znamená, že opozícii vláda úplne znemožnila organizovať masové verejné mítingy. Ohrozené sú tak aj všetky nevládne verejné zhromaždenia, ktoré sa mali konať v deň štátneho sviatku 15. marca. „Krajina potrebuje radikálnu zmenu hospodárskej politiky, nie boj za národnú slobodu. Ak by si to však vláda priznala, znamenalo by to pre ňu stratu prestíže a voličskej podpory. A toto vládnuce strany nikdy nepripustia. Preto sa za každú cenu - a nie neúspešne - snažia „predať“ heslá o tom, že krajinu napadli špekulanti, že ich chcú zničiť zahraničné finančné kruhy, že diktát EÚ a MMF je neprijateľný,“ píše Mellár. Krajinou sa podľa neho dokonca šíri konšpiračná teória, že Orbánova vláda sa snaží cielene dostať krajinu do bankrotu, pretože tým by sa zbavila obrovského zahraničného dlhu. „Orbánovo Maďarsko vedome rezignovalo na liberálno-demokratický režim. Vidíme, že Budapešť sa s nefalšovaným záujmom pozerá na mestá Pozsony, Kassa a Temesvár a dnes už je diskusia o veľkom Uhorsku úplne štandardnou témou. Najhorší možný scenár je, že Maďarsko sa stane opovrhovaným vydedencom Európskej únie, vystúpi z únie a uzavrie sa. To bude katastrofický scenár aj pre jeho susedov,“ uzatvára slovenský sociológ Michal Vašečka.
