PLUS 7 DNÍ pripravuje NOVÝ WEB. Vyskúšajte našu novú stránku

 

 

Pápežka Jana

07. novembra 2008, 06:00

Chýry o žene na Petrovom stolci

Znalec pápežských dejín Jan Vierusz Kowalski upozorňuje, že v prameňoch, z ktorých mnohí autori čerpajú, je veľa nepresností, nejasností, omylov. Ba ešte viac. Kowalski v knihe Encyklopédia pápežstva píše: „Všetky tieto pramene, obsahujúce zrnká pravdy, zodpovedajú vtedajšej literárnej praxi vylepšovať ich legendami a domnienkami autorov, ktorí svoju neznalosť dejín pápežstva často zakrývali zbožnou fikciou.“ Živná pôda, aby vznikali najfantastickejšie chýry. Aj taký, aký je o žene na Petrovom stolci.

Domnelý Ján:

Dievčatku, ktoré sa údajne narodilo v Mohuči ako plod lásky anglického kňaza a jeho milenky, dali meno Gilberta. Podľa iných prameňov Jutta. Podľa ďalších Anežka. A podľa ešte ďalších Theodora, Glancia, Jana... Vyrastala v kláštore vo Fulde, nemeckom meste, odkiaľ sa svätý Bonifác vyberal na svoje časté misijné cesty. Aj ona sa odtiaľ vybrala na svoju misiu.
Keď krásna Jana či Gilberta, Theodora, Glancia, Jutta Anežka, alebo ako ju nazveme, dospela, odišla v mužských šatách spolu s milencom Pirciom do Atén. Mužský prevlek si zvolila len preto, lebo žena nemala v hlbokom stredoveku nijakú nádej, že získa vzdelanie. V učených Aténach potom ako mladý muž čerpala učenosť. Študovala filozofiu a medicínu. Bola vraj nadaná, rýchlo zvládala vedomosti a získavala si uznanie.
Potom sa milenci vybrali do Ríma. Podľa inej verzie len Jana, lebo jej milenec medzičasom umrel. Aj tam si rýchlo získala uznanie, úctu a obdiv. Povolali ju prednášať na gréckej škole. Počúvať ju prichádzali zďaleka. Stala sa sekretárkou a notárkou kúrie. A pretože bola vzorom cnosti a zbožnosti, neskôr ju vymenovali za kardinála (kardinálku?).
Keď roku 855 umrel pápež Lev IV., zasadla Jana aj na Petrov stolec. „Pretože,“ ako píše istý benediktínsky mních v kronike z roku 1366, „v meste boli len samí hlupáci, z ktorých ani jeden nedosahoval jej vzdelanosť, bola zvolená za pápeža.“ A to údajne jednomyseľne.
Podľa iných prameňov bola vraj vdovou po pápežovi Levovi IV. Vošla do dejín ako Ján VIII. a vládla vyše dva a pol roka.

Pôrod na procesii:

Jednej noci sa Jánovi VIII. zjavil satan. Povedal mu: „Ó, pápež, ktorý máš byť Otcom všetkých ostatných Otcov, svojím pôrodom zjavíš, že si pápežkou a potom si tvoje telo i dušu vezmem k sebe a budeš mi robiť spoločnosť.“ V ktorúsi ďalšiu noc sa pápežke prisnil anjel a ten zmiernil predošlé proroctvo. Dal jej na výber medzi pozemskou hanbou a večným zatratením. Večnému zatrateniu sa možno vyhla, pozemskej hanbe nie.
Zbožná Jana sa vraj zamilovala ešte na štúdiách do jedného zo svojich učiteľov a tajne ho vzala so sebou do Ríma. Láska medzi nimi prekvitala. Ale mala aj svoje následky. Jana však tehotenstvo úspešne tajila pod širokým pontifikálnym rúchom. No keď sa raz zúčastnila na slávnostnej procesii Božieho tela, prišli pôrodné bolesti. Porodila v úzkej uličke medzi Kostolom svätého Klimenta a Koloseom.
Slávny taliansky stredoveký spisovateľ Giovanni Boccaccio uvádza, že rozhorčení kardináli ju hneď po pôrode dali uväzniť a o niekoľko rokov za mrežami zomrela. Dominikánsky mních Martin Opavský v Kronike pápežov a cisárov tvrdí, že Janu ukameňovali na mieste, kde porodila. Iné pramene jej pripisujú dôstojnejšiu smrť: naposledy vydýchla na mieste, kde porodila. Tam ju vraj aj pochovali. Podobný osud postihol i jej syna. Martin Opavský však zaznamenáva, že jej syn sa neskôr stal biskupom z Ostie. Verzií na výber.

Veriaci:

Prvá zmienka o pápežke Jane sa v kronikách objavuje takmer o dvesto rokov neskôr. S pribúdajúcimi desaťročiami a storočiami pribúdali aj podrobnosti. Približne od roku 1250 sústavne. V 13. storočí vztýčili v úzkej uličke medzi Kostolom svätého Klimenta a Koloseom sochu predstavujúcu ženu v ornáte s dieťaťom na rukách. Začiatkom 15. storočia umiestnili v katedrále v Siene busty všetkých pápežov, medzi nimi aj jej s nápisom: „Johannes VIII., femina ex Anglia.“
Majster Jan Hus vo svojich dielach niekoľko ráz spomína „pápežku Anežku“. V spise De ecclesia, napísanom v rokoch 1412 - 1413, tvrdí o pápežoch a kolégiu kardinálov, že aj oni sa dopúšťajú omylov ako v prípade, keď dopustili, aby žena zasadla na Petrov stolec: „Sú totiž takí poznamenaní pasívnym oklamaním a hriechom ako v dobe anglického pápeža Jána, ženy, ktorá sa volala Anežka.“
Od 15. storočia azda nebolo historika, ktorý by bol pochyboval o pápežke Jane. V 16. storočí spisovateľ Mario Equicola z Alvita tvrdil, že „Boh povzniesol Janu na pápežský stolec“. Vraj preto, aby ukázal, že muž a žena sú si rovní. Legenda o pápežke pretrvala v plnej sile až hlboko do 19. storočia.

Neveriaci:

V polovici 17. storočia teológ David Blondel dokazoval, že pápežka Jana nemohla jestvovať. Po prvé preto, že z obdobia, keď mala zasadnúť na svätopeterský stolec, nie sú o nej nijaké záznamy. Po druhé, keďže zoznam pápežov od druhého storočia je dobre zdokumentovaný, niet v ňom medziobdobie, v ktorom by mohla medzi dvoma pontifikátmi vládnuť žena pápežka.
David Blondel bol luteránsky teológ a on očisťoval katolícku cirkev od domnelej hanby. Proti legende o pápežke razantne vystúpil až koncom 19. storočia katolícky teológ a cirkevný historik Ignaz von Dölinger. Upozornil, akej ekvilibristiky sa dopúšťali tí, ktorí pápežku chceli vsunúť do chronologického poriadku. Dokazoval, že svojvoľne menili obdobie pontifikátu pápežov, a to až niekoľkých, aby sa našlo dva a pol roka pre pápežku. Dölinger píše: „Horlivosť, s akou sa do chronológie umiestňuje takpovediac za každú cenu a ktorá sa za týmto účelom neľaká ani tých najsvojvoľnejších zmien v letopočte, je naozaj veľmi nápadná.“
Legendu o pápežke Jane rozdrvili potom aj iní autori. Uviedli, že v období domnelej pápežky boli Atény bezvýznamnou dedinou s niekoľkými stovkami obyvateľov, že vtedy sa nijaké verejné prednášky ani procesie Božieho tela v Ríme ešte nekonali, že Janu by určite nepochovali na tom mieste, ktoré poškvrnila, ale by jej telo pohodili psom a vtákom a pozostatky spálili...
Nastalo obdobie, keď legende o pápežke už vraj nik z historikov neveril.

Skúška pohlavia:

Ale historikom predsa len všeličo vŕta v hlave. Napríklad, ako to bolo so stoličkou-trónom s otvorom v sedadle, na ktorú si sadali novozvolení pápeži, aby sa zistilo, či sa žezla naozaj ujíma muž.
Sedes stercoraria, ohmatávacia stolička, bol urážlivý výmysel. Teológ Felix Haemerlein ho roku 1490 opisuje takto: „Aby sa dokázala pápežova spôsobilosť, jeho genitálie ohmatá najmladší prítomný kňaz na dôkaz mužského pohlavia. Keď osoba, ktorá tak urobila, zistí, že je všetko v poriadku, vykríkne: Má vajcia! A všetci prítomní duchovní odpovedajú: Chvála Bohu! Potom radostne pristupujú k vysväteniu zvoleného pápeža.“
Ďalšia z verzií tvrdí, že túto funkciu vykonávala predstavená ženského kláštora. A aj zvolanie bolo iné: Habet! Habet! Habet! - čiže Má ho! Má ho! Má ho!
Na stoličku-trón sa údajne ako prvý musel posadiť Benedikt III., pápež, čo nasledoval po Jane. Iné údaje spomínajú, že ju prvý raz použili roku 1099 pri pápežovi Paschalovi II., posledný raz roku 1559 pri pápežovi Piovi IV. Teda slúžila 500 až 600 rokov.
Jeden exemplár sedes stercoraria dodnes uchovávajú vo vatikánskom depozite, druhý v Louvri. Cirkev tvrdí, že takéto overovanie pohlavia by bolo pre ňu ponižujúce. A podobné stoličky používali ešte v starovekom Ríme v kúpeľoch, aby otvorom mohla vytiecť voda. No ak je legenda o ohmatávacej stoličke pravdivá, znamená to, že dôvodom na to mohli byť obavy, aby na Petrov stolec znova nezasadla žena.

Autor: LADISLAV ŠVIHRAN
Poslať e-mailom

Plus7dní pre iPad
Myšlienka týždňa

„Ak by som si bol vedomý alebo by mi bolo dokázané, že som skutky, z ktorých som bol obvinený, spáchal, pri mojej povahe odídem sám.“
Predseda Národnej rady SR Andrej Danko ku kauze otvárania listov v parlamente

Hodnotenie: 4/5

Anketa

Úrad pre verejné obstarávanie poukázal na porušenie zákona zo strany ministra vnútra Roberta Kaliňáka, ktorý to však odmieta. Je to podľa vás výsmech občanom?

ÁNO 81%
NIE 19%
Celkový počet hlasujúcich: 921
 
 

Plus 7 dní

Plus 7 dní
Denník PLUS7DNÍ Báječná žena Šarm EMMA
Pekné bývanie Zdravie Záhradkár Dobré jedlo Poľovníctvo a rybárstvo