PLUS 7 DNÍ pripravuje NOVÝ WEB. Vyskúšajte našu novú stránku

 

 

Test života

20. júna 2008, 06:00

Na Slovensku je vírusom HIV infikovaných možno až päťkrát viac ľudí, ako uvádzajú oficiálne štatistiky

„Kto to nezažije, nepochopí. Aj keď nemáte dôvod a podozrenie, vždy je tam nejaká pochybnosť a pýtate sa samého seba, čo urobíte, keď bude výsledok pozitívny,“ hovorí 28-ročný Vlado o pocite, keď sa šiel prvýkrát dať testovať na HIV. Testy absolvoval aj s priateľkou: „Bolo to pred štyrmi rokmi a šlo o zodpovednosť. Chceli sme prežívať zdravý sexuálny život bez ochrany. A keďže sme obaja mali predtým partnerov, šli sme spolu. Posilnilo nás to, ale nakoniec nám vzťah aj tak nevydržal. Po rozchode som až taký zodpovedný nebol a testy som absolvoval ešte niekoľkokrát. Vždy je to rovnaký horor!“

Neznáme číslo:

Ideálne je poznať zdravotný stav partnera ešte pred začatím spoločného sexuálneho života. HIV je vírus, ktorý napáda imunitný systém. AIDS je následne získaný syndróm, posledné štádium infekcie. Ak sa telo nedokáže brániť, skolí ho aj obyčajná chrípka. V súčasnosti už existuje vysokoúčinná liečba, ktorá potláča množenie vírusu a dáva imunitnému systému šancu na regeneráciu. Infekcia HIV je tak liečiteľnou, ale stále nevyliečiteľnou chorobou.
Prvé príznaky HIV pripomínajú chrípku alebo mononukleózu. Môžu sa objaviť hnačky, horúčky, bolesti svalov, hrdla, malátnosť. Veľa ľudí však žiadne príznaky nemá, a tak medzi infikovaním vírusom HIV a vypuknutím aidsu môže prejsť aj niekoľko rokov. Napríklad desať. U liečených pacientov nemusí aids vypuknúť vôbec. Vírus sa prenáša pohlavným stykom, krvou alebo z matky na dieťa. Testovať sa dá až vtedy, keď si telo vytvorí protilátky, teda asi tri mesiace po rizikovej udalosti.
„Ku koncu roka 2007 bolo na Slovensku infikovaných 224 osôb, z toho 99 cudzincov. Každoročne stúpa počet novodiagnostikovaných prípadov,“ hovorí RNDr. Danica Staneková, CSc., z Národného referenčného centra (NRC) pre prevenciu HIV/AIDS na Slovenskej zdravotníckej univerzite v Bratislave. Reálne počty môžu byť oveľa vyššie,
keďže zatiaľ nie je bežné, aby sa ľudia chodili testovať: „Predpokladá sa, že na Slovensku môže byť infikovaných približne 2- až 5-krát viac osôb, ako sú registrované čísla.“
Prvý prípad infekcie HIV sa na Slovensku objavil v roku 1985. Od nasledujúceho roku sa zaviedlo povinné testovanie darcov krvi vo vtedajšom Západoslovenskom kraji, ktoré sa v roku 1987 rozšírilo na celé Slovensko. Odvtedy u nás zomrelo na aids 32 ľudí.

Riziková skupina - každý:

Na Slovensku ročne urobia zhruba stotisíc skríningových vyšetrení, z toho okolo jeden a pol tisíca v NRC, kde je úlohou predovšetkým nadstavbová diagnostika, teda riešenie nejasných výsledkov z celého Slovenska.
„V prípade pozitívneho výsledku treba testy urobiť znova, až po potvrdení pozitivity ďalšieho odberu pacientovi oznámime konečný výsledok a poučíme ho, že nesmie infekciu šíriť ďalej. Jeho morálnou povinnosťou je oznámiť diagnózu svojmu sexuálnemu partnerovi. Zároveň pacientovi odporúčame, aby pri sexuálnom styku používal ochranu. V prípade potreby mu ponúkneme aj psychologickú pomoc a možnosť dispenzarizácie na niektorej z infekčných kliník. Toto pravidelné sledovanie jeho stavu slúži na to, aby sa vo vhodnom čase nasadila pacientovi liečba a predišlo sa rozvinutiu choroby aids,“ vysvetľuje RNDr. Danica Staneková, CSc.
„Treba si uvedomiť, že infekciu riskuje každý človek, ak má nechránený sexuálny styk s osobou, ktorej zdravotný stav nepozná. Na Slovensku si väčšina ľudí riziko infekcie HIV nepripúšťa aj preto, že sa ich bytostne nedotýka - v ich rodine, v práci, medzi kamarátmi. Pritom pacienti medzi nami žijú, pri bežnom styku nás však nemôžu nakaziť.“

Nápor na psychiku:

„Mala som kožné problémy a ani pri všetkých možných testoch nevedeli zistiť, čo je to. Nakoniec mi šli robiť testy na HIV. Úplne ma to vykoľajilo. Začala som rozmýšľať, čo sa mohlo stať, predstavovala som si, čo všetko by sa zmenilo, a nevedela som si predstaviť, ako by som reagovala na ,pozitívnu‘ správu. Asi by som sa dobrovoľne prihlásila na psychiat-riu,“ opisuje nečakanú situáciu dvadsaťštyriročná Katka, ktorej spôsobila nepríjemnosti práve vykoľajená psychika.
„Nepríjemné chvíle do oznámenia výsledku prežívajú hlavne jedinci, ktorí vidia potenciálnu hrozbu nákazy. V prípade potvrdenia vírusu sa mení ich životná situácia a limituje ďalší život. Preukázanie infekcie rovná sa správe o smrteľnom ochorení. Reakcia zdravého partnera závisí od okolností nakazenia. Inak sa zrejme postaví k problému partner hemofilika, ktorý sa nakazil vírusom z krvnej konzervy, inak partnerka muža, ktorý nákazu získal pri nevere,“ hovorí sexuologička MUDr. Dana Šedivá.
„Keď sa pacient dozvie pravdu o svojej pozitivite, môže sa uňho prejaviť úzkosť, depresia alebo rozvinúť psychotická epizóda. Viac sa pozoruje, všíma si telesné symptómy v očakávaní plného prepuknutia ochorenia, masívna úzkosť znižuje kvalitu života. V čase prepuknutia aidsu pacienti majú psychické poruchy, ktoré plynú jednak z ich ťaživej situácie, ale sú aj dôsledkom terapie, infekcií a onkologických chorôb, ktorými mnohí trpia.“
Práve strach z rapídnej zmeny kvality života a otázniky nad jeho dĺžkou zrážajú ľudskú psychiku na kolená. Preto je často potrebná odborná pomoc, aby sa človek zmieril so situáciou a pripravil sa na to, čo ho čaká. Dnes je jasné, že toto ochorenie neznamená okamžitú smrť, ale prijatie prísnej sebadisciplíny a vopred stanovených pravidiel.

Vyrovnať sa:

Pacienti s HIV prechádzajú podobnými fázami ako tí, ktorí sa vyrovnávajú s umieraním a so smrťou. „Bezprostredne po oznámení výsledku je pacient paralyzovaný, v šoku, často popiera ochorenie s tým, že „to nie je pravda, museli ste sa pomýliť“. Potom nasleduje fáza, keď sa hnevá na okolie, pýta sa - prečo práve ja? Ďalšia je fáza depresie a sebaobviňovania, po nej fáza prijatia, keď človek má silu bojovať, často sa z chorých stávajú aktivisti v boji proti HIV, zaujímajú sa o novinky a pokroky v liečbe. Na konci života sa môžu snažiť urovnať konflikty v rodine, rozlúčiť sa s priateľmi, ,zanechať za sebou poriadok‘, hovorí sexuologička MUDr. Dana Šedivá.   

Autor: IVICA WIRGHOVÁ
Poslať e-mailom

Plus7dní pre iPad
Myšlienka týždňa

„Ak by som si bol vedomý alebo by mi bolo dokázané, že som skutky, z ktorých som bol obvinený, spáchal, pri mojej povahe odídem sám.“
Predseda Národnej rady SR Andrej Danko ku kauze otvárania listov v parlamente

Hodnotenie: 4/5

Anketa

Úrad pre verejné obstarávanie poukázal na porušenie zákona zo strany ministra vnútra Roberta Kaliňáka, ktorý to však odmieta. Je to podľa vás výsmech občanom?

ÁNO 82%
NIE 18%
Celkový počet hlasujúcich: 1004
 
 

Plus 7 dní

Plus 7 dní
Denník PLUS7DNÍ Báječná žena Šarm EMMA
Pekné bývanie Zdravie Záhradkár Dobré jedlo Poľovníctvo a rybárstvo