Gatesov muž

01. apríl 2010, 06:00

Školský systém sa v Európe nezmenil od Márie Terézie, tvrdí prezident Microsoftu pre Európu

Školský systém sa v Európe nezmenil od Márie Terézie, tvrdí prezident Microsoftu pre Európu
Pochádza z Českej republiky a pre Microsoft pracuje už sedemnásť rokov. Vo firemnej hierarchii je mužom číslo jeden pre Európu. Voči starému kontinentu je veľmi kritický. Tvrdí, že Európa je príliš uzavretá, ubíja podnikavosť a chuť riskovať, čo ju odsúva v konkurencieschopnosti za USA a postupne aj za Áziu. V rozhovore tiež prezrádza, aké je to pracovať pre Billa Gatesa a či je dobré byť na facebooku. S JANOM MÜHLFEITOM (48) sa zhovárala EVA MIHOČKOVÁ.

Raz ste sa vyjadrili, že pre Billa Gatesa by ste pracovali aj za stravné lístky. Prečo?
On je predovšetkým veľká inšpirácia. Poznám veľa bohatých a schopných ľudí, ale nepoznám nikoho, kto by sa do takej miery angažoval v dobročinnosti ako on. Jeho nadácia, ktorá financuje výskum vakcíny proti HIV, školstvo a ďalšie oblasti, má väčší rozpočet ako OSN. Teraz dostal ďalších 35 miliárd dolárov od Warrena Buffetta, to je proste úžasné. Bill Gates je pre mňa človek, ktorý zarobil veľa peňazí, ale zároveň pochopil, aké problémy má svet a snaží sa pomôcť ich riešiť. Je to bezpochyby jeden z najúspešnejších ľudí na svete, ale až jeho nadácia ho urobila šťastným. A napokon, dnes už by som si aj mohol dovoliť pracovať pre neho len za stravné lístky.

Ľudia si však hovoria - ľahko sa mu robí charita pri jeho bohatstve získanom vďaka monopolnému impériu...
Pozrite sa, existuje mnoho superbohatých ľudí v porovnateľnej situácii, a predsa nič podobné nerobia. A čo sa týka toho monopolu - to je jeden pohľad na vec. Druhý je, že je to najpopulárnejší softvér na svete. Už v roku 1975, keď bol počítač veľký ako celá miestnosť, prišiel Bill Gates s myšlienkou „počítača na každý stôl“. Vtedy ho všetci považovali za blázna, ale on tomu veril. Na základe toho, čo vytvoril, vyvíjali svoje aplikácie ďalší výrobcovia. Keď dnes Microsoft zarobí v Európe jedno euro, tak naši partneri zarobia osem eur. To je dôvod nášho silného postavenia na trhu. Náš softvér je jednoducho populárny.

Európska komisia to však vníma inak. Minulý rok sa skončil desaťročný spor, v ktorom vás Brusel obviňoval z narúšania hospodárskej súťaže. Do akej miery vám to poškodilo imidž?

Samozrejme, že to malo vplyv na náš imidž v Európe. Som veľmi rád, že sme sa napokon s komisiou dohodli. Treba si uvedomiť, že za desať rokov sa IT trh podstatne zmenil, pribudol Google, sociálne siete a ďalší aktéri, čo zmenilo situáciu.

Microsoft však v tom spore napokon ustúpil.

Dohodli sme sa, ako musíme upraviť naše vyhľadávače, aby všetkým užívateľom Windowsu ponúkali aj konkurenčné produkty. Bol to z našej strany ústretový krok. Chceli sme mať s Bruselom dobré vzťahy.

Nebola to skôr obava, že by ste neuspeli v súdnom spore?
Jednoducho sme sa dívali do budúcnosti a chceli sme spor s Európskou komisiou konečne uzavrieť.

Neznechutilo vám to pôsobenie na európskom trhu?
Určite nie. Také veci sa dejú. Verím, že Microsoft sa musí naučiť lepšie chápať Európu a naopak.
V roku 2009 sa Microsoft stal najlepším zamestnávateľom v Európe. Počula som, že o svojich ľudí sa tak staráte, že si môžu na pracovisko priviesť aj psov. Je to pravda?
Áno. Raz som mal jedného zamestnanca, ktorý nosil náušnicu. Jeden novinár sa ma spýtal, či mi to neprekáža. Ale ja tvrdím, nech si ju dá pokojne aj do nosa, dôležité je, aby dobre pracoval. V tomto smere sme veľmi tolerantní. Svojich ľudí si však vyberáme mimoriadne starostlivo. Ak máme o nejakom kandidátovi čo i len päťpercentné pochybnosti, tak ho nezoberieme. Ľudia sú naša jediná dlhodobá konkurenčná výhoda. Všetko ostatné vám konkurencia môže skopírovať - stratégie, výrobky, programy. Zamestnanci sú to najdôležitejšie bohatstvo každej firmy.

Aké konkrétne výhody majú ešte vaši ľudia?

Situácia sa dosť zmenila. Keď som pred desiatimi rokmi prijímal nových ľudí, zaujímali sa najmä o plat, bonusy, zamestnanecké akcie... ale dnes to už poskytujú všetky veľké firmy. Mladá generácia sa pýta, čo im dáme viac. Napríklad špeciálne programy pre matky, aby sa mohli čím skôr vrátiť do práce. Keď som pôsobil v Nemecku, mal som jednu kolegyňu, ktorá mala syna v jasliach a bežne za ním odchádzala aj dva-trikrát počas pracovného času. Je predsa jedno, kedy ľudia pracujú, dôležité je, aby plnili úlohy. A tie nové požiadavky idú ešte ďalej. Včera som robil pohovor v Bruseli a jeden uchádzač sa ma spýtal, ako môže prácou pre Microsoft zmeniť svet k lepšiemu. To je predsa úžasné!

V rokoch 2000 - 2005 bol región strednej a východnej Európy vyhlásený za najlepší na svete v kritériách produktivity a rastu. Je to už minulosť?
Tieto ekonomiky sú veľmi otvorené a proexportne orientované. Preto je logické, že ich hospodárska kríza veľmi silno zasiahla a bude im trvať dlhšie ako ostatným krajinám, kým sa z toho dostanú. 

Aký je potenciál tohto regiónu?
Pred piatimi-siedmimi rokmi to bol miláčik investorov, ale to sa mení a centrum záujmu sa presúva do Ázie. Vy ste prilákali veľa zahraničných automobiliek, ale ak sa k tým fabrikám nepridá aj veda a výskum, tak veľmi rýchlo odídu ďalej na východ. Za šesť mesiacov môžete v Pakistane vyškoliť pracovníkov, ktorí budú schopní montovať Audi Q7. Lacná pracovná sila nikdy nebola dlhodobá konkurenčná výhoda. Preto musíte investovať do ľudí, a to nielen v systéme bežného školstva, ale aj v celoživotnom vzdelávaní.

Ako z tohto hľadiska hodnotíte Slovensko?
Ak sa na to pozrieme z hľadiska štartovacej pozície, tak Slovensko urobilo oveľa väčší posun ako Česko. Je to ako v športe - musíte bežať rýchlejšie ako včera, ale ak chcete uspieť, tak musíte bežať ešte aj rýchlejšie ako ostatní. V tomto smere Česi zaostávajú. Slovensko urobilo skvelé reformy, ale to tiež nie je dosť. Ako supervýkonná, ale stále len obyčajná montážna automobilová linka dlhodobo nevydržíte. Uvedomte si, že pri výrobe auta sú najvyššie náklady na softvér. Tam treba hľadať kľúč k úspechu.

Je slovenskou výhodou aj euro?
Absolútne! Česká republika stratila poslednú investíciu Volkswagenu práve preto, lebo nie je v eurozóne.

Takže kde sú najväčšie slovenské rezervy?

Investície do vzdelávania a inovácií. To musí byť absolútna mantra. Tak to funguje trebárs v Kórei, ktorá sa technologicky veľmi vyšvihla. Napríklad Samsung ešte pred desiatimi rokmi nič neznamenal a dnes som aj ja osobne vymenil televízor práve za túto značku. Slovensko tento nedostatok nepocíti hneď, ale až o päť-šesť rokov. Nejde pritom len o klasické školstvo, ale aj o celoživotné vzdelávanie dospelých.

Je toto zaostávanie vo vzdelávaní spôsobené nedostatkom peňazí?
Nie. Problémom je, že chýba strategické vládnutie. Na rozvoj krajiny sa treba dívať dlhodobo a vytýčiť si nejakú víziu. Peňazí je dosť, len sa pozrite, koľko sem prúdi prostriedkov z eurofondov. Je však nutné, aby ich vláda rozumne využívala práve na rozvoj vzdelávania a inovácií. Tak to spravili Fíni začiatkom deväťdesiatych rokov, keď sa im prepadla ekonomika a mali pätnásťpercentnú nezamestnanosť. Radikálne obmedzili výdavky zo štátneho rozpočtu v mnohých oblastiach a výrazne posilnili financovanie školstva. Dnes patria medzi najkonkurencieschopnejšie krajiny na svete.

Mal by vedu a výskum financovať viac štát alebo biznis?

Ak budú mať firmy dobré podmienky na vedecký výskum, teda predovšetkým kvalitných, vysokoškolsky vzdelaných ľudí, tak to určite robiť budú. Napríklad v Kanade má 44 percent obyvateľov vysokoškolský diplom. Je to výsledok šikovnej imigračnej politiky. Nejde totiž len o to, aby ste vychovali svoje vlastné domáce talenty, ale aby ste ešte aj prilákali to najlepšie zo sveta! Zároveň sa tak rieši problém starnutia populácie. Samozrejme, to si vyžaduje otvorenú a tolerantnú spoločnosť.

Hovorí sa však, že štát a biznis by si mali podeliť financovanie výskumu v pomere jedna ku dvom, takže kritika patrí aj do radov podnikateľov.
To je rôznorodé. Určite je najlepší model PPP projekty, teda spolupráca štátneho a súkromného sektora. A zasa je dobrým príkladom Fínsko. Tam napríklad v parlamente funguje výbor pre budúcnosť, ktorý definuje najdôležitejšie výzvy a ciele rozvoja krajiny v horizonte desiatich rokov.

Na Slovensku by nám to skôr pripomínalo plánovanie päťročnice.

A to je práve chyba! Strategické plánovanie je veľmi dôležité. Pozrite sa, ako to funguje v tomto regióne - niekto vyhrá voľby, potom sa rok zorientováva, jeden rok vládne a ďalšie dva roky sa pripravuje na volebnú kampaň. Potom ťažko môžete očakávať, že vláda bude myslieť v horizonte dlhšom ako štyri roky. Navyše tu väčšinou riešime svoje lokálne problémy a nikto nie je schopný vidieť ďalej a rozmýšľať v európskom alebo svetovom kontexte.

Čím to je, že Spojené štáty sú dlhodobo jednotkou vo svetových rebríčkoch inovatívnosti?
Dôvodom je predovšetkým prepojenie univerzít a podnikov, čo v Európe veľmi chýba. Americké školy sú centrom nových nápadov, progresu a bohatstva. Polovica študentov je pritom zo zahraničia, zatiaľ čo v Európe je to len 2,6 percenta. Dostať šikovných zahraničných študentov na európske univerzity je stále veľký problém a starý kontinent si tak sám škodí. Navyše tunajšie univerzity sú veľmi teoretické, nepodporujú kreatívnosť a podnikavosť. Veď tu sa podstata školského systému nezmenila od Márie Terézie!

To súvisí s tým, že najproduktívnejšie krajiny sú zároveň kultúrne a nábožensky najtolerantnejšie?
Presne tak. Existuje štúdia, že inovácie sú závislé od troch T - talent domáci i zahraničný, technológie a tolerancia spoločnosti. Typický príklad je Silicon Valley v Kalifornii. Tam sa miešajú ľudia z celého sveta, rôzne kultúry a náboženstvá a všetci spolu vytvárajú intelektuálne ihrisko, ktoré produkuje najlepšie technológie na svete. Toto v Európe chýba.

Možno je to aj otázka európskej mentality.

Samozrejme, v Európe sú úspešní ľudia podozriví a všetci im závidia. V Amerike sú uznávaní a fungujú ako dobrý vzor. Ale je to aj o vyrovnávaní sa s neúspechom. Keď v USA zbankrotujete, je to zlé, ale môžete sa otriasť a podnikať ďalej. Ak sa vám to stane napríklad v Nemecku, tak sedem rokov nesmiete začať nový biznis. To je hrozné! Veď väčšina úspešných podnikateľov pri svojom prvom biznise zbankrotovala. Európa je proste uzavretá a nepodporuje v ľuďoch odvahu trochu riskovať. Jedinou výnimkou je opäť Škandinávia.

Nesúvisí to potom aj s protestantskou etikou, ktorá spája Škandináviu a USA?
Max Weber už v roku 1905 napísal knihu, kde tvrdí, že protestantská etika vedie k väčšej konkurencieschopnosti ako v prípade katolíckych krajín. Skutočne to platí až dodnes.

Hovorí sa tiež, že priemerný americký tínedžer má sen založiť si vlastnú úspešnú firmu ako Bill Gates a priemerný európsky tínedžer sníva o tom, že sa raz zamestná na dobrom mieste. Je to tak?

Alebo ešte lepšie - nastúpi do štátnej správy a získa definitívu! Toto je dobrá ilustrácia najväčšieho európskeho problému - chýbajúca podnikavosť a chuť riskovať.

Prečo vo svetovom rebríčku univerzít sú iba dve európske?
Pretože v Európe je tendencia socialisticky rozdeľovať prostriedky pre každú školu rovnako. To je chyba. Excelentné univerzity, ktoré majú dobré výsledky, by mali dostať oveľa viac peňazí ako tie priemerné. Tento princíp už chce začať zavádzať Nemecko. A potom, ako som už hovoril, chýba prepojenie na biznis a schopnosť pretaviť výsledky svojho výskumu do praxe.

Ste na facebooku?
Bol som tam asi dva týždne. Keďže som však otvorene povedal, kto som, tak väčšina ľudí ma zahlcovala ponukami na reklamu a rôznu spoluprácu, takže som to musel zrušiť. Som však presvedčený, že sociálne siete sú užasný fenomén a úplne menia spoločnosť.

Patrí im budúcnosť?
Bezpochyby. Veď aj Barack Obama môže ďakovať za svoje zvolenie do značnej miery internetu. Dokázal tak mobilizovať ľudí, ktorí by inak voliť nešli. Až 86 percent prostriedkov na kampaň získal práve cez internet. Pozorujem, ako úžasne ovplyvňuje facebook moju dcéru. Má tam mnoho kamarátov z celého sveta, ktorých nikdy nevidela, ale dokážu sa spolu nielen zabávať, ale trebárs aj riešiť matematické úlohy do školy.

Nie je facebook nebezpečný z hľadiska možného zneužitia osobných informácií?

To riziko tam je. Je jasné, že keď tam píšete, čo robíte, na čo myslíte, dávate tam svoje fotky, tak vlastne vytvárate elektronickú kópiu vášho života, ku ktorej sa môže dostať množstvo ľudí. Poznám jednu učiteľku, ktorá je veľmi seriózna a prísna. V diskusii na facebooku sa jej jeden kamarát spýtal, či pôjde večer von a ona odpísala, že nemôže, pretože jej je strašne zle, keďže sa deň predtým príšerne opila. Samozrejme, že to čítali jej žiaci a ona sa potom v triede cítila ešte horšie ako po tej opici. Treba byť veľmi opatrný a zvažovať, kde, komu a čo človek o sebe napíše.

Takže je to dobrá vec, ale treba to vedieť používať.

Samozrejme. Je tu však ešte jedna záležitosť, ktorá ma trochu trápi. Mladí ľudia začínajú mať problém sústrediť sa na jednu vec. Sú zvyknutí v jednej chvíli riešiť viacero vecí - skáču medzi ôsmimi internetovými stránkami, chatujú a do toho ešte pozerajú televíziu. To potom môže byť problém pri čítaní knihy, učení a neskôr v povolaní.

Kde budú internetové technológie o desať rokov?

To, čo bude o päť rokov, vieme celkom presne. Ale čo bude o desať rokov, to skoro nikto nevie. Ja si však dovolím predpokladať zopár vecí. Napríklad nebude problém liečiť Alzheimerovu chorobu tak, že vám vložia do mozgu mikročip a vytvoria vám záložnú pamäť. Ale aj v praktickom živote sa veľa zmení - napríklad, keď si zadám do počítača, že zajtra idem na návštevu do Bratislavy a stretnem sa s týmito ľuďmi, tak ma program dokonale pripraví na cestu a všetko za mňa zariadi. Softvér bude navyše schopný vyhodnotiť aj náladu človeka a prispôsobiť sa mu.

Poslať e-mailom
 
Plus7dní pre iPad
Myšlienka týždňa

„Považujem za nezmyselné napätie a sankcie, ktoré sa z jednej, druhej či tretej strany šíria cez Európu smerom k Ruskej federácii.“ Premiér Robert Fico o sanckiách únie proti Rusku, za ktoré v Bruseli zahlasoval člen jeho vlády, minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák.

Hodnotenie: 4/5

Anketa

Považujete za normálne, že súd nedokázal viac ako rok doručiť zásielky premiérovi Ficovi v spore s Radičovou?

Áno, na Slovensku je to normálne 58%
Nie, je to absurdné 27%
Je mi to jedno 15%
Celkový počet hlasujúcich: 2093