PLUS 7 DNÍ pripravuje NOVÝ WEB. Vyskúšajte našu novú stránku

 

 

Prehovoril!

24. apríla 2009, 06:00

Niekdajší šéf prezídia FNM Gavorník potvrdil slová predsedu HZDS, že za privatizáciou Nafty Gbely stál Ivan Gašparovič. Bez Mečiarovho súhlasu to však nebolo možné, dodáva

Za tretej Mečiarovej vlády bol prezidentom prezídia Fondu národného majetku. Práve vtedy prebehla aj škandalózna privatizácia Nafty Gbely. Patrí teda k tým, ktorí môžu rozhodnúť spor dvoch rivalov, Vladimíra Mečiara a Ivana Gašparoviča, či prezident naozaj stál za predajom tohto podniku. S argumentom, že nechce byť kyjakom v rukách šéfa HZDS, sa rozhodol prehovoriť až po prezidentských voľbách. Spolu s ďalšími členmi vedenia FNM bol stíhaný za predaj štátnych podnikov pod cenu. Aj vďaka zmene trestných kódexov je však dnes čistý ako ľalia. O Gašparovičovom podiele na privatizácii Nafty a metódach privatizácie za Mečiara sa so ŠTEFANOM GAVORNÍKOM (61) zhováral ROLAND KYŠKA.

Keď sme sa dohodovali o rozhovore o Nafte Gbely, dali ste si podmienku, že až po voľbách. Prečo?
Nemám ambície, aby som sa zaplietol do boja pred prezidentskými voľbami. Možno by boli dopadli inak. I keď neviem, či by som pána prezidenta poškodil do tej miery, že by ho nezvolili. Ale mohlo sa to stať. Nechcem rozhádať politickú scénu, to mi nestojí za to.

Znamená to, že Vladimír Mečiar mal pravdu, keď tvrdil, že za privatizáciou Nafty Gbely stál Ivan Gašparovič a urobil to poza jeho chrbát?
Tak spolovice.

A ktorá polovica bola pravdivá?
Že tlak od Gašparoviča bol.

Ako to teda bolo s privatizáciou Nafty Gbely?
My ako Združenie robotníkov Slovenska sme boli proti. Ľupták ma zavolal a povedal mi: „Bol som u starého, povedal mi: Janko, bude to zlé, ale čo mám robiť, keď to ten Ivan chce?! Povedzte Gavorníkovi, nech to pustí!“ Povedal som: „Predseda, veď ty si proti tomu!“ Ľupták ma však presvedčil, nech to pustím. Hneď som odpovedal, že za to hlasovať nebudem, lebo to má hodnotu tri miliardy a tá cena bude malá, ešte som nevedel aká. No poznal som, ako to chodí. Na rokovaní v Novom Meste nad Váhom na prezídiu u jedného z členov, Milana Cagalu, sme materiály ešte ani nemali k dispozícii. Museli nám ich doviezť. Predtým, než som to zaradil, som na tému Gbiel telefonoval s Gašparovičom. Ako je Boh nado mnou! Keď bude hovoriť, že aj ja som blázon, nielen Mečiar, tak poviem aj doplňujúce informácie.

Gašparovič vám volal kvôli Nafte?
Ja som ho volal.

Bolo to po rozhovore s Ľuptákom?
Áno, opýtal som sa ho, ktorý je to Ivan. Lebo aj Lexa je Ivan. A už k tomu nič viac nateraz nepoviem. Nenechám na sebe to, že som to s Gašparovičom ukul, to nie je pravda! To s ním ukul Mečiar. Bez Mečiara nemohol ísť trojmiliardový majetok von. Bez neho nemohol ísť miliónový majetok von!

Hovorilo sa, že spolu s Gašparovičom by za privatizáciou mala stáť Anna Nagyová.
O Nagyovej som nikdy nepočul, a to by som ako prezident mal. Nagyová si až tak nerozumela s Gašparovičom. Ona si skôr rozumela s Lexom. A ten si nerozumel s Gašparovičom. Ale to už je o inom.

Vedelo sa, kto je za Druhou obchodnou, ktorá akcie Nafty Gbely získala?
Samozrejme, že sa vedelo, že je za tým Poór. A vedelo sa, že to pre niekoho robí. Veď to bol ten Ivan, to bol on!

Mečiar tvrdí, že existuje list, v ktorom vám Vladimír Poór písal:
„S Mečiarom nerokuj, to je blázon. Rokuj len s Gašparovičom a drž sa Gašparoviča, s tým sa dá na všetkom dohodnúť.“
Neviem o takom liste. Mečiar tvrdí, že ho má k dispozícii Ján Ľupták. Neviem, prečo by ho mal on a prečo ho nemám ja. V tom sa Mečiar mýli a on je taký, že svojim klamstvám aj uverí. Poznám ho ako staré gate. V mnohom som si ho vážil. Mohol byť niekde na penzii, vážený a bohatý. Dnes je len bohatý.

Z čoho je bohatý?
K tomu by som sa nerád vyjadroval.

Nie je možné, že ten list dostal len Ľupták?
Poór bol vo Fonde národného majetku pečený-varený. Mňa videl, kedy chcel. Nebol by mi písal listy. On je príliš jednoduchý človek na to, aby poslal list prezidentovi prezídia fondu, kde by písal, že nerokuj s Mečiarom, lebo je blázon.

Čo znamená, že bol pečenývarený?
Kedysi som povedal, že sú takí, ktorí by sprivatizovali aj slepé črevo. To je o Poórovi. On privatizoval do aleluja, lebo bol Mečiarov libling. To je to, čo Mečiar dnes nechce priznať. Poór odskočil od HZDS a dnes sa hovorí, že sponzoruje smerákov, neviem, či áno, ale skôr by som tomu veril. Ak dnes Mečiar vyčíta, že ho Poór preskočil, to je závisť, ktorú nevie prekonať. Kedysi som Mečiarovi povedal: „Vy ste veľký človek, ale nemáte nos na ľudí!“ Nerád to počuje, ale taká je pravda. Za tým si stojím. Poór bol jeho miláčik.

Znamená to, že Poór k vám mal kedykoľvek prístup?
Keď sa ohlásil. Bol to koaličný partner, šéf krajského predstavenstva HZDS, trnavský šéf HZDS a ja som bol podpredseda ZRS. Takže som ho prijal. To aby ste si nepredstavovali, že Poór si kdesi pískol a ja som vyletel.

Naznačil vám niekedy Mečiar, aby ste sa k nemu nejako výnimočne správali?
To nie, takto nie. Viete si predstaviť, že keby nebol mal podporu Mečiara, že by sprivatizoval čo i len toľko špiny, čo za necht vojde? Oni sa mnohí tvária, že to nebola politická privatizácia. Ale to bola politická privatizácia! To budem hovoriť až do smrti. My sme každú stredu po osemnástej hodine sedeli ako koaličná rada a rozhodovali o privatizácii.

Bez Mečiarovho požehnania teda neprešlo nič?
Vo výkonnom výbore, na základe ktorého návrhov sme mohli konať, sme nemali ako Združenie robotníkov nikoho. Tam bolo deväť členov HZDS a dvaja zo SNS. My sme mali len dvoch ľudí v prezídiu, SNS jedného a HZDS šiestich. Tam bolo rozhodnuté. Keď Mufty, tak sme ho volali, povedal - hlasovalo sa, ako povedal. Veď nevynášam na svetlo nič nové. Tam bola stranícka poslušnosť. Ani ja, keď Ľupták povedal, toto nezaradíš, som nezaradil. A ako prezident som mal právomoc určovať program.

Toto právo ste napokon pri Nafte Gbely nevyužili.
Dokonca som počas tohto bodu programu neviedol prezídium. Jeden jediný raz. Odišiel som na ten bod. Predtým som zvýšil cenu o sto miliónov, lebo som si myslel, že to neprejde. Návrh bol na 400 miliónov, napokon sme to predali za päťsto. Povedal som si, na tom sa nezúčastním, za to nebudem hlasovať. Dnes hovorím, že by sa vyšetrovanie privatizácie Nafty malo obnoviť. Bolo by totiž okrem iného zaujímavé, prečo bol jeden z aktérov privatizácie Nafty Gbely v roku 2000 v zahraničí, keď nemal cestovné doklady.

Tvrdíte, že by sa malo obnoviť vyšetrovanie kvôli Gašparovičovi?
Nie. On neporušil zákon, že bol za privatizáciou. Je smutné, že sa k tomu neprizná ako chlap. Dokonca by mohol zjemniť svoju účasť. Tieň podozrenia by na ňom ostal, ale mohol sa opekniť.

Tak prečo?
Asi pred pol rokom Ivan Mikloš v parlamente povedal čosi, nad čím mi ostal stáť rozum. Verím, že to vie dokázať, lebo pokiaľ to bola pravda, tak to skutočne bola krádež storočia. Povedal, že krátko po privatizácii 45,9 percenta akcií Nafty Gbely, ktoré mali hodnotu okolo troch miliárd korún, sa našla na dividendách na kapitálových účtoch miliarda 75 miliónov korún. Viete, čo to znamená? Že on dostal 575 miliónov korún zadarmo. Nie že sprivatizoval Naftu za 500 miliónov, on tej pol miliardy zaplatil z toho, čo tam našiel! To musel niekto vedieť. Neviem, či aj niekto z prezídia. Až po dvanástich rokoch po privatizácii som sa to dozvedel. Peniaze nemohli byť predmetom privatizácie. Ak toto je pravda, tak to bolo svinstvo veľkého zrna. To s nami niekto riadne vykýval. Za týchto okolností by som to nikdy nepredložil do prezídia. Ak má Mikloš k tomu dokumenty, treba začať znovu vyšetrovať.
Povedali ste, že Poór by sprivatizoval aj slepé črevo. V čom všetkom mal prsty?
Biotika Ľupča, ŽOS v Trnave, Izomat Nová Baňa, Slovakofarma Hlohovec a ďalšie. Do Zdroja sa plietol, do Drogérie, do Tatraskla v Trnave tiež. Tých podnikov je minimálne dvadsať. Keby som to ja chcel pre niekoho, tak by sa ma Mečiar opýtal, či založili fond pre mňa. A založili sme FNM pre Poóra?

Ako prebiehali privatizačné rokovania koalície?
Klasické koaličné rady sme mali v pondelok, privatizačné v stredu. So železnou pravidelnosťou sa začínali o šiestej podvečer. Ak Mečiar dnes napáda Gašparoviča, že riadil privatizáciu, tak je to inak. Všetci, čo sme tam sedeli, sme lobovali za tých, čo za nami chodili. To robil aj Gašparovič. Aj on sa do debát zapájal. Bol zoznam, čo kde komu ide. K niečomu bola, k niečomu nebola diskusia, lebo to bolo jasné. Takto bol Gašparovič aj za privatizáciou.

Zapájal sa dnešný prezident často?
Gašparovič hovoril skoro ku všetkému, ale nemal tam nejakú zvláštnu rolu. Ak niečo potreboval, tak to zrejme povedal už predtým Mečiarovi. Mne to osobitne nemusel hovoriť. My sme boli výkonný orgán, my sme hlasovali tak, keď Mečiar povedal. A keď Slota, Delinga ani Ľupták neboli proti. Raz musel cúvnuť jeden, raz druhý.

Loboval Gašparovič aj za iné projekty?
Napríklad za sklárne v Poltári. To je logické, veď je odtiaľ. Keďže to boli zamestnanecké akcie, nebol s privatizáciou problém. To nebolo riadenie privatizácie. Ale ako v prípade Nafty presvedčil Mečiara, neviem, pri tom som nebol. To boli ich rozhovory. Mne to takto povedal Ľupták.

Mečiar tiež tvrdí, že Gašparovič mal jedno percento akcií Východoslovenských železiarní. Viete o tom?
Neviem. Boli sme na sedení, ktoré bolo špeciálne k VSŽ. Sedel tam Gašparovič, nebohý Rezeš a, samozrejme, premiér Mečiar. Oni už čosi predali prv, bolo treba predať zvyšok rezešovcom, Mečiar mal taký záujem. Sedel som oproti Gašparovičovi a keď Mečiar povedal, aby sme to dali za dvestopäťdesiat korún za akciu, on mi mlčky ukazoval a žmurkal na mňa, aby sme to dali za päťsto. To by vylučovalo, že tam má záujmy. Ja som trval na päťstovke, ale napokon ma učapicovali, že som ľavičiar a že sú to zamestnanci, tak bolo dvestopäťdesiat.

Boli na vás vyvíjané podobné tlaky ako v prípade Nafty Gbely?
Raz. Keď som päť mesiacov odmietal podpísať privatizáciu piešťanských kúpeľov. Vtedajší predseda Najvyššieho kontrolného úradu Štefan Balejík nás upozornil, že má dôvodné podozrenie, že bývalý manažment kúpeľov tam urobil nejaké úniky za 76 miliónov. Potom prišlo z Prezídia Policajného zboru, že sa to nepreukázalo, tak som to podpísal.

Od koho boli tie tlaky? Od Mečiara?
No, samozrejme. Ten mi to dokonca aj verejne vyčítal.  

Autor: ROLAND KYŠKA
Poslať e-mailom

Plus7dní pre iPad
Myšlienka týždňa

„Ak by som si bol vedomý alebo by mi bolo dokázané, že som skutky, z ktorých som bol obvinený, spáchal, pri mojej povahe odídem sám.“
Predseda Národnej rady SR Andrej Danko ku kauze otvárania listov v parlamente

Hodnotenie: 4/5

Anketa

Úrad pre verejné obstarávanie poukázal na porušenie zákona zo strany ministra vnútra Roberta Kaliňáka, ktorý to však odmieta. Je to podľa vás výsmech občanom?

ÁNO 81%
NIE 19%
Celkový počet hlasujúcich: 1427
 
 

Plus 7 dní

Plus 7 dní
Denník PLUS7DNÍ Báječná žena Šarm EMMA
Pekné bývanie Zdravie Záhradkár Dobré jedlo Poľovníctvo a rybárstvo

 

Prehovoril!
ROLAND KYŠKA