Čierne milióny

24. júl 2011, 06:00

Nelegálne obchody s obilím pripravujú štát o desiatky miliónov eur

Obchod s poľnohospodárskymi produktmi môže byť zlatá baňa. Obzvlášť vtedy, keď sa s obilím či olejninami obchoduje bez evidencie. Priekupník má celú reťaz firiem, cez ktoré si tovar presúva a vystavuje fiktívne doklady. Organizovaná partia si navzájom predáva tovar, cena postupne narastá a „vývozca“ na konci reťaze si uplatní odpočet dane z pridanej hodnoty. K exportu pritom mnohokrát ani nedôjde. Podľa hrubých odhadov členské štáty Európskej únie prichádzajú na podvodoch s DPH o desiatky miliárd eur ročne.

Problémový juh:

„Skúste poslať fotografa do istej dediny v okrese Dunajská Streda. Na konci sa týčia veľké silá na obilie, dennodenne tam čakajú desiatky maďarských kamiónov. Jeden deň obilie dovezú, na druhý deň ho iný kamión odvezie, aby sa tretí deň zase vrátilo, a tak dokola. Nie, nie je to najmodernejší štýl vetrania a sušenia obilia. Je to prepieranie, ale peňazí, a následné vymáhanie DPH od štátu,“ hovorí
náš zdroj.
Prezrádza aj konkrétne mená a firmy a popisuje schému, podľa ktorej by malo dochádzať k podvodom. „Majiteľ má niekoľko firiem u nás aj v Maďarsku, aby sa pšenica dala posúvať z jednej firmy do druhej. Potom si najme prepravcu, to sú tie kamióny s maďarskými evidenčnými číslami. Vyplácajú ich z kufríka rovno na ruku. Jeden deň príde kamión ku skladom, vysype pšenicu. Na druhý deň príde prázdny kamión, pšenicu naloží naspäť. Tovar je ten istý, majiteľ je ten istý, menia sa iba mená firiem na papieroch. Alebo kamión ani nečaká do ďalšieho dňa a tovar ani nezloží. Šofér iba odpichne auto na parkovisku vedľa samoobsluhy, aby si zdriemol,“ opisuje náš zdroj, ktorý si kvôli osobnej bezpečnosti želá zachovať anonymitu.
Je vraj verejným tajomstvom, ako bežia čierne obchody s agrokomoditami vo veľkých objemoch, ale nikoho z kompetentných úradov to nezaujíma.

Kolotoč plný peňazí:

Podvody s neodvádzaním daní či nadmernými odpočtami DPH nie sú nič nové. Len nedávno odhalili úrady megapodvod, v ktorom bol hlavnou postavou podnikateľ Mikuláš Vareha. Nadmernými odpočtami DPH mal pripraviť štát takmer o 30 miliónov eur. Fiktívne presuny rozličných druhov tovaru medzi svojimi firmami robil Vareha minimálne od roku 2007 do roku 2010 a štát mu na dani z pridanej hodnoty vrátil milióny eur.
O pochybných aktivitách Varehu vraj vedeli všetci, len nie kompetentné daňové úrady. Šikovný podnikateľ obchodoval s hnojom, s lykožrútmi a podobnými kuriozitami. Tovar ani neopúšťal sklady, iba menil majiteľa. Zmluvy uzatváral sám so sebou, peniaze sa presúvali z jedného kufríka do druhého.
Tento typ „obchodov“ má aj svoje pomenovanie - karuselový alebo kolotočový podvod. Jeho schéma je veľmi jednoduchá. Každý platiteľ dane z pridanej hodnoty vypĺňa v daňovom priznaní daň na vstupe a na výstupe. Ak daň na vstupe je vyššia ako daň na výstupe, vzniká nadmerný odpočet DPH. Firma tak má nárok na vrátenie dane pri vývoze tovaru do zahraničia. Podvodníci tento systém zneužijú, vyrobia fiktívne účtovné doklady, vznikne ilúzia, že firma má vysoký obrat a požiada o vrátenie peňazí.
Medzi predávajúceho a kupca sa ešte vloží reťaz niekoľkých firiem, aby sa skomplikovala prípadná daňová kontrola. Mnohokrát ide aj o fingovanú dodávku tovarov medzi členskými štátmi Európskej únie. Ak totiž firma dodáva tovar do iného štátu únie, ten je oslobodený od dane z pridanej hodnoty. Tovar sa však do iného štátu dodá iba na papieri. V skutočnosti sa predá v tuzemsku, avšak lacnejšie, bez 20-percentnej DPH. Ďalšou možnosťou je fiktívny vývoz tovaru a následné uplatnenie odpočtu DPH, ktorý sa zacvaká zo štátnej kasy.
Platenie daní sa obchádza aj vystavovaním falošných faktúr. Firmy si na to často najímajú takzvané biele kone - ľudí bez domova, ťažko vypátrateľných úradmi a ochotných za malú odmenu podpisovať účtovné doklady.
Niečo podobné sa s najväčšou pravdepodobnosťou deje aj v okrese Dunajská Streda. Firmy konkrétnych majiteľov neobchodujú podobne ako Vareha s hnojom a lykožrútmi, ale s obilím. Pri preverovaní priamo na mieste sa však z pochopiteľných príčin iba ťažko hľadali svedkovia, ktorí by boli ochotní vystúpiť z anonymity.

Podvedení farmári:

„Viem o podobných prípadoch, poznáme aj mená. V našej brandži sa to neutají. Zhruba až tretina firiem funguje podvodným spôsobom,“ povedal nám obchodník s obilím. Podľa neho ide o niekoľko konkrétnych osôb, ktoré majú firmy na Slovensku aj v Maďarsku. „V zahraničí nakúpia obilie bez DPH, mali by ho vyviezť z krajiny, ale oni to tak neurobia a predajú ho rovno tam. Napríklad slovenská firma kúpi v Maďarsku repku, zaplatí 530 eur za tonu. Nakúpi ju bez DPH, ktorá je v Maďarsku vo výške 25 percent. Nevyvezie ju však za hranice, ale obratom ju predá už aj s 25-
-percentnou daňou z pridanej hodnoty inému subjektu. Čistý zisk je 57 eur. Ak z toho na ruku vyplatí šoféra, ostane firme nejakých 47 eur v čistom. Na jednom kamióne tak dokáže zarobiť aj 1 175 eur. Ak denne prevezie len desať kamiónov, zrátajte si ten zisk. Mala by z toho zaplatiť daň, ale nezaplatí ju,“ opisuje obchodník vzorec na čierny biznis. Nechce byť menovaný, pretože v malom okrese by to nemuselo byť pre neho bezpečné.
„Problémom nie sú iba nevyplatené dane. Títo drobní priekupníci farmárovi za tovar často ani nezaplatia. Buď mu dajú dlhé lehoty splatnosti, alebo jednoducho vystavia zmenku. Farmári potom prídu o tovar aj o peniaze. Keď sa mi sťažujú, že im niekto nezaplatil, vravím im, aby išli na políciu. Inej pomoci niet,“ dodáva ďalší obchodník s obilím György Csörgő zo spoločnosti Russel. Jeho skúsenosti potvrdzuje aj predseda Združenia pestovateľov obilnín Jozef Urminský. Aj on odporúča farmárom, aby obchodovali iba so serióznymi firmami a iba na základe písomných zmlúv. O čiernom trhu s obilím a daňových podvodoch v tejto oblasti  však šéf združenia pestovateľov nepočul. „Všetka produkcia sa eviduje, daňové kontroly sú nastavené tak, aby sa nedalo klamať,“ tvrdí Ur-
minský.

Doplatia len poctiví:

Faktom však zostáva, že už pred niekoľkými rokmi daňové riaditeľstvo robilo veľké previerky obchodníkov s obilím a mnohé z nich boli opodstatnené. Na čierny trh s obilím upozorňovali samotní farmári. Podľa nich čierny obchod existuje vtedy, ak je dopyt vyšší ako ponuka. Priekupníci ponúkli farmárovi odkúpenie tovaru bez dokladov a vyviezli obilie za hranice. Takto ušetrili v tom čase až 19 percent z ceny, ktorú predstavovala DPH.
„Problémom je, že daňové úrady kontrolujú iba veľkých hráčov na trhu. Nás si vždy nájdu, sme štandardná veľká firma, máme oficiálne sídlo, pevné linky, faxy, zamestnancov, vedieme poctivé účtovníctvo. Aj preto máme pravidelné daňové kontroly. Podvodníci majú veľakrát iba poštovú schránku, číslo mobilu si menia každý týždeň. Takýchto ľudí si daniari nájdu len veľmi ťažko. Podobných podvodných firmičiek je v našom segmente na Slovensku niekoľko tisíc. Len podľa našich súkromných prieskumov môžu točiť objemy tovaru v hodnote niekoľko sto miliónov eur, úniky na daniach sú obrovské. Dane buď neplatia, alebo nepodávajú daňové priznania. Ak ide do tuhého, firmu predajú nejakým pologramotným Rómom,“ opisuje Csörgő situáciu na čiernom trhu s obilím.
Daňové úrady a policajti, minimálne v lokálnom meradle, musia podľa neho o čiernych obchodoch aspoň niečo tušiť. „Nemôžu nevedieť a nevidieť, čo sa deje. I keď, ani Varehu nevideli. Tie firmy ústne uzavrú zmluvy, peniaze si odovzdávajú v hotovosti. Aj u Varehu to daňové úrady štyri roky akceptovali, že uzavieral zmluvy medzi svojimi firmami, sám so sebou,“ hovorí Csörgő.

Polícia preveruje:

Otázky týždenníka PLUS 7 DNÍ, či preverujú daňové podvody v okrese Dunajská Streda, dostali aj policajti, aj daniari. Polícia nám najprv tvrdila, že fakturačné a daňové podvody sú už minulosťou. Napokon však priznala, že podozrivé firmy, o ktorých je reč, už v minulosti preverovali a ich konateľov vyšetrovateľ aj obvinil. Napriek obvineniu spomínaní konatelia naďalej pôsobia na trhu, akurát zmenili názvy firiem.
Postoj daňového riaditeľstva je rovnako prekvapivý. Na otázku, či preveruje firmy obchodujúce s obilím v okrese Dunajská Streda a či má štatistiku, koľko pochybení v danom okrese ich úradníci našli, sme dostali stručnú odpoveď, že všetky zistené údaje sú daňovým tajomstvom, a preto nám ich neposkytnú. Paradoxne, dnes sa už v systéme, ktorý daňový úrad má, dá veľmi ľahko zistiť, ktorý subjekt si uplatňuje nadmerné odpočty DPH. Nie je preto ťažké zastaviť vyplácanie a poslať na miesto kontrolu. Samozrejme, ak sa chce. Ak sa nechce, DPH sa vyplatí a štát nič nevidí - tak, ako to bolo v prípade Va-rehu.
„Najväčší problém je, že pre takéto podvodné firmy máme problémy aj my, čo robíme poctivo. Nás sústavne preverujú, každý druhý týždeň máme kontrolórov, na vyplatenie DPH musíme čakať dlhé mesiace a vyplatia nám ju až po uzavretí kontroly. Týchto malých podvodníkov nikto nekontroluje, pritom vieme, že veľakrát dostali vrátené DPH,“ dodáva Csörgő.    n
ANKA LUČAIOVÁ

Autor: ANKA LUČAIOVÁ
Poslať e-mailom
 
Plus7dní pre iPad
Myšlienka týždňa

„Už som dosť dlho v politike, aby mi zmäkol úplne mozog." Premiér Robert Fico o svojom dlhodobom pôsobení v službe verejnosti.

Hodnotenie: 4/5

Anketa

Považujete za normálne, že súd nedokázal viac ako rok doručiť zásielky premiérovi Ficovi v spore s Radičovou?

Áno, na Slovensku je to normálne 57%
Nie, je to absurdné 28%
Je mi to jedno 15%
Celkový počet hlasujúcich: 3630