PLUS 7 DNÍ pripravuje NOVÝ WEB. Vyskúšajte našu novú stránku

 

 

Domy na stromoch

25. júna 2010, 06:00

V Kostarike vzniká unikátny projekt. Vymyslel a stavia ho Slovák

Smeje sa, že z celej jeho rodiny je taký iba on - dobrodruh, ktorý dlho neobsedí na jednom mieste a miluje šialené výzvy. „Bratov cestovanie vôbec neláka, ani rodičov. Sotva som ich presvedčil, aby so mnou išli na výlet,“ vraví Peter Garčár, štyridsaťročný svetobežník z Tešedíkova neďaleko Šale.
Pred sedemnástimi rokmi začal cestovať po svete a odvtedy ho to drží. Na Slovensko chodí zriedka - raz za rok, za dva. Za rodičmi, bratmi, kamarátmi. „A k zubárovi,“ vraví so smiechom. „V Kostarike to nie je bohviečo,“ tvrdí autor unikátneho projektu stromodomov, ktorý začal realizovať v novom domove v Strednej Amerike.

Tulák:

Peter študoval na stavebnej fakulte v Košiciach, špecializáciu oceľové konštrukcie. „Niekde tam vznikla myšlienka stromodomov. Chcel som využiť to, čo som sa naučil, a začleniť do toho všetky svoje záujmy: že rád cestujem, mám rád prírodu a rád leziem. Voľakedy som liezol po skalách, ale mal som úraz na prste a potom to už bolo trošku ťažké. Tak som skaly vymenil za stromy, to je omnoho jednoduchšie,“ hovorí.
Keď dokončil vysokú, to bolo v roku 1993, zobral ruksak a začal cestovať. „Vybral som sa do Nemecka, do Francúzska, do Anglicka... Všade som spo-znal ľudí, vďaka ktorým som sa zasa dostal inam. Priatelia ma pozvali do Austrálie a na Nový Zéland - po ceste som sa zastavil v Thajsku a všelikde inde. Je to dlhý cestovateľský príbeh,“ vraví Peter. Zostal niekde dlhšie? „Na čas som sa usadil v USA. Robil som pre organizáciu, s ktorou sme stavali nemocnice a školy pre komunity v treťom svete. Skvelé bolo, že som stále robil v staviteľstve a zbieral skúsenosti.“

Vila v pralese:

Do Kostariky sa dostal náhodou. Medzi kamarátmi mal povesť človeka, ktorý sa ochotne podujme na tie najbláznivejšie výzvy. Preto keď ho známa z Atlanty oslovila s ponukou, či by jej priateľom nevybudoval vilu v Kostarike - mienili tam stráviť dôchodok -, neváhal. „Nikto im to nevedel postaviť, lebo to bolo v dažďovom pralese, s ťažkou dostupnosťou, nepriaznivým prostredím... Ale mne sa to páčilo, lákalo ma to, tak som sa na to podujal. Strávil som tam rok a bola to úžasná robota. Postavil som im dom, o akom snívali,“ hovorí Peter.
Keď skončil, odsťahoval sa do Austrálie, kde medzičasom získal občianstvo. Ale ako vraví, vždy sa chcel vrátiť do Kos-tariky, „lebo zo všetkých miest, kde som bol, to bolo najbližšie môjmu srdcu. Na svete je veľmi málo miest, kde dažďový prales vchádza do koralových útesov, do mora, a Kostarika presne toto má. Je tam množstvo vtáctva, hmyzu,“ rozplýva sa. „Je to jeden z najkrajších dažďových pralesov a pritom veľmi ľahko prístupných.“

Koniec sveta:

Sen sa mu splnil pred troma rokmi. Usadil sa na južnej strane Kostariky, na pobreží Karibiku, hneď pri panamskej hranici, v dedine Manzanillo. „Je tam iba päťdesiat-tri domov. Odtiaľ sa už nikam nedá ísť, to je koniec sveta. Tam sa aj muchy otáčajú!“
Aby bola idyla dokonalá, urobil ešte čosi. Od priateľky kúpil časť dažďového pralesa... Presne dvadsaťjeden hektárov.
„Stálo ma to asi jednu stotinu sumy, akú by som za rovnaký pozemok zaplatil v Ivanke pri Dunaji, voľakde pri kravíne. A to sa nedá porovnať, lebo toto je ako raj na zemi,“ hovorí Peter. A jedným dychom vysvet-ľuje, že prales si nekúpil preto, aby tam postavil dom, ale preto, aby ho nekúpil niekto iný. „A nezničil. Lebo ľudia by to rozparcelovali, urobili nejakú prístupovú cestu, postavili si dom a ten krehký ekosystém by porušili. Ja som to chcel zachovať. S priateľkou tam máme malý zrub. Je to v strede džungle, ale keďže je to na kopci, máme výhľad na oceán.“ Romantika ako šľak.

Dva roky práce:

V oblasti funguje výskumné centrum, ktoré združuje takmer päťdesiat univerzít z celého sveta. Už tridsať rokov študujú dažďový prales. „Ale keďže sa nevedia dostať do vrchnej vrstvy, kde to všetko žije, dodnes to robia tak, že rozložia pod strom plachtu, nasadia tam dymovnice s omamujúcim prostriedkom a keď živočíchy spadnú dolu, študujú ich. Mŕtve. Vravel som si - načo som stavbár, keď im neviem pomôcť? V 21. storočí by sme mali robiť dačo lepšie, než študovať mŕtve chrobáky!“
Dva roky pracoval Peter Garčár na projekte dokonalého stromodomu, ktorý by dokázal koexistovať s prírodou bez toho, aby jej uškodil. Dva roky hľadal optimálne riešenie, návrhy obmieňal, vylepšoval. In-špirovali ho i kmene z Papuy-Novej Guiney, ktoré čosi podobné budujú po stáročia. „Videl som to na fotkách. Žasol som. Oni s primitívnymi nástrojmi to dokážu a my, ktorí lietame na Mesiac, nevieme postaviť niečo lepšie?!“
Keď bol projekt stromodomu hotový, bolo treba nájsť vhodné stromy. „Požiadal som o pomoc susedov Indiánov z kmeňa Naso teribe. To sú veľmi milí malí ľudkovia,“ vraví Peter Garčár. S nimi potom chodil po lese a oni mu radili: tento strom je dobrý, tento je zlý.
Dvojizbový byt na strome: Napokon vybrali dvanásť stromov. Vyliezli na ne, pomerali ich a - začali stavať. Poskladať prvý stromodom trvalo Petrovi a jeho indiánskemu pomocníkovi Orlandovi osem dní. Oni dvaja viseli na strome, dolu boli pomocníci, ktorí im po lanách posielali jednotlivé súčasti. Totiž, ako vraví Peter, „je to ako lego - časti sú očíslované a ty ich len zapájaš. Preto sa to dá urobiť veľmi rýchlo. A aj rýchlo rozložiť a preniesť inam.“ Zdôrazňuje, že jeho dom sa hodí na všetky stromy, je univerzálny. Môže byť zavesený v rôznych výš-kach, pričom dizajn netreba prerobiť.
A ako vlastne Petrov stromodom vyzerá? Pozostáva z dvoch podlaží. Na vrchnom, ktoré má dvanásť štvorcových metrov, sú umiestnené spálne. Dolu je - zavesené na tenučkých oceľových lanách - observatórium s rozlohou štyridsaťosem štvorcových metrov. „Dokopy je to šesťdesiat štvorcových metrov, čo je dobrý dvojizbový byt. Ale vo výške dvadsaťpäť metrov nad zemou.“

Bez klinca:

Peter vraví, že ide o prvú stavbu v histórii, ktorá nie je postavená zospodu, ale zhora. Držia ju špeciálne nylonové laná, ktoré unesú štyri tony. Tie sa obtočia okolo kmeňa - hore má priemer 3,2 metra, ale podľa Petra sa stromodom dá použiť na hocijaký strom až do priemeru 4,8 metra -, kde je zavesená obruč. Z nej vedú osem- a desaťmilimetrové oceľové laná na uchytenie spálne. Odtiaľ sa zvesia zase ďalšie laná a tam za zavesí observatórium.
Celá konštrukcia váži iba 2,2 tony. Nejde do nej ani jeden klinec či šrauba, a tak sa strom nepoškodzuje. „Všetko je to zavesené iba na lanách, a aby sa to nekývalo, používame nárazníky. Tie majú gumenú vložku, ktorá sa prispôsobí, keď bude strom rásť.“
Všetko je stopercentne stabilné a bezpečné. A netreba sa obávať ani vetrov. Oblasť je mimo hurikánovej zóny a dom je dimenzovaný aj na silnejšie fúkanie.

Ako sci-fi:

Zatiaľ stromodom, ktorý vybudoval pred desiatimi mesiacmi, slúži najmä biológom. Peter by však chcel, aby doň mohli prísť aj obyčajní ľudia a naučili sa nebáť dažďového pralesa. Predtým ho však chce doviesť do dokonalosti.
„Na podlahe by bolo plexi-sklo, aby bolo vidno dolu. Zatiaľ je tam len taká sieťovina, po ktorej sa dá chodiť,“ vraví. „Na strechu chcem umiestniť solárne panely, odkiaľ sa bude získavať energia pre počítače, na osvetlenie či na nabitie baterky, ktorá rozhýbe výťah, čo ľudí vytiahne hore, takže nebude treba liezť ako teraz. V špeciálnych nádržiach sa bude zbierať dažďová voda, ktorá bude fungovať ako sprcha. A budú tam aj špeciálne toalety, ktoré netreba splachovať, čistia sa len raz za pol roka. Idea je, že by tam boli štyri stromodomy, ktoré by boli prepojené oceľovými lanami, jednoduchou sedačkovou lanovkou, a dalo by sa prevážať z jedného do druhého. Z týchto stromov by boli ešte také maličké mostíky na stromy, čo sú naokolo. Bola by to taká stromodedinka v korunách,“ rozvádza svoj sen.

Chýbajú peniaze:

Aj keď to vyzerá ako sci-fi, všetko plánované vybavenie už podľa Petra exis-tuje - len naň treba peniaze. Konštrukcia bez zariadenia vyšla asi na 15-tisíc dolárov. Najdrahšie je vybavenie - solárne panely, sprcha a záchod... Summa summarum stojí stromodom 50-60-tisíc dolárov. Nie je to horibilná suma, ale predsa. Peter otvorene priznáva, že „je to prílš veľký projekt pre jedného človeka s malými vreckami. Investorov nehľadám, ale keby bol niekto, kto by sa chcel pridať, nebránil by som sa“.
Na otázku, či by projekt ponúkol ako exkluzívne bývanie pre boháčov, však odmietavo zavrtí hlavou. „Chcel by som, aby si to mohol dovoliť každý. Je veľmi veľa ľudí, ktorí sú aktívni a radi by sa niečo na dovolenke naučili. Napríklad by pomáhali biológom pri výskume,“ rozmýšľa nahlas.
Mimochodom, objavili už jeho priatelia vedci vďaka stromodomu niečo zaujímavé? „Našli tam žabku, ktorá má byť vymretá, nikto ju nevidel od roku 1982. Už ju odpísali, ale ona sa len presťahovala. Je to úžasná novina.“

Raj:

Svoj projekt nazval Peter Garčár TreeHouse Raj. Keď sa pýtame, či to má byť slovenčina, zasmeje sa. „Áno. Ako študent som často chodieval do Slovenského raja a veľmi som si ho zamiloval. Toto miesto mi ho od prvej chvíle pripomína. Len je to tu stokrát živšie,“ vraví a dodáva: „Nikto tomu nerozumie. Angličania to väčšinou čítajú ako ráš, myslia si, že to má niečo s Indiou.“
O tom, že je jeho TreeHouse Raj jedinečný, svedčí aj skutočnosť, že o stavbe prvého stromodomu nakrútila francúzsko--nemecká televízia Arte hodinový dokument. „Keď som o tom na začiatku rozprával, veľa ľudí si myslelo, že som padol z višne. Teraz, keď už stromodom stojí - a mnohí ho videli aj na Arte -, každú chvíľu mi ktosi búcha na dvere: ,Vy ste ten Peter? Chceme to vidieť!‘ Znamená to, že to má budúcnosť.“
A jeho budúcnosť? „Stromodomy ma bavia, chcem v nich pokračovať. Ak to bude fungovať - a vidím, že funguje -, chcem ich postaviť na viacerých miestach. V Austrálii na Fraser Island, to je najväčší pieskový ostrov, na Madagas-kare... Môj stromodom sa dá postaviť kdekoľvek. Dôležité je iba to, aby ľudia pochopili jeho význam.“   

Autor: MARTINA SKÚPA
Poslať e-mailom

Plus7dní pre iPad
Myšlienka týždňa

„Ak by som si bol vedomý alebo by mi bolo dokázané, že som skutky, z ktorých som bol obvinený, spáchal, pri mojej povahe odídem sám.“
Predseda Národnej rady SR Andrej Danko ku kauze otvárania listov v parlamente

Hodnotenie: 4/5

Anketa

Úrad pre verejné obstarávanie poukázal na porušenie zákona zo strany ministra vnútra Roberta Kaliňáka, ktorý to však odmieta. Je to podľa vás výsmech občanom?

ÁNO 81%
NIE 19%
Celkový počet hlasujúcich: 1597
 
 

Plus 7 dní

Plus 7 dní
Denník PLUS7DNÍ Báječná žena Šarm EMMA
Pekné bývanie Zdravie Záhradkár Dobré jedlo Poľovníctvo a rybárstvo

 

Domy na stromoch
MARTINA SKÚPA