PLUS 7 DNÍ pripravuje NOVÝ WEB. Vyskúšajte našu novú stránku

 

 

Lietajúce potkany

27. júla 2007, 06:00

Pre špinu a choroby chcú mestá regulovať počty holubov, nevedia však, ako na to

Pre niekoho milé vtáčence, pre iného okrídlené potvory. Holuby dotvárajú kolorit miest aj historických centier najznámejších svetových metropol, zároveň ich však smradľavo špinia. Svojím trusom poškodzujú stavby a môžu prenášať choroby. V centre Bratislavy ich boli kedysi celé kŕdle. Teraz ich tam horko-ťažko objavíte. Voľakedy im deti a dôchodcovia hádzali omrvinky, momentálne za to môžu dostať pokutu. Väčšina slovenských miest je s holubmi na vojnovej nohe.

Ako na to?:
Zatiaľ čo zástupcovia magistrátu hlavného mesta Bratislava tvrdia, že s premnožením holubov problémy nemajú - práve naopak, vlani sa istý pán písomne sťažoval, že ich je málo -, v takej Banskej Bystrici sa s kŕdľami nepríjemných vtákov boria už dlhodobo. „Z Bratislavy sa veľa holubov vytratilo. Myslíme si, že to bolo pre zobytnenie podkroví v centre mesta, v ktorých mali predtým vtáky svoje teritóriá,“ hovorí Anna Calpašová z oddelenia životného prostredia bratislavského magistrátu. Peter Graus z oddelenia životného prostredia Mestského úradu v Banskej Bystrici zas priznáva, že u nich sú holuby premnožené a mesto si s nimi nevie rady. Peniaze na elimináciu ich počtu by boli, Banská Bystrica však stále nevie nájsť vhodný spôsob, ako na to. „Holub je vlastne lietajúci potkan. Aj so zástupcami ochrancov zvierat sme sa zhodli na tom, že je to škodca. Nechceme ho vyhladiť, iba držať jeho populáciu na určitej hladine.“
Holuby obťažujú Banskobystričanov už dlhodobo, ale hlavným podnetom na ich likvidáciu bolo vyhlásenie pseudomoru v novembri 2005. „Regionálna veterinárna správa vtedy vydala odporučenie znížiť počet holubov. Žiadali sme ju a aj ďalšie štátne organizácie o návod, akými prostriedkami to dosiahnuť, nikto nám však nevedel poradiť,“ vysvetľuje Peter Graus. „Svoje služby nám ponúkli akurát sokoliari, ktorí chceli loviť holuby pomocou sokolov alebo ich odchytávať, ale bolo to pre nás príliš drahé a zdalo sa nám to málo efektívne. Chceli sme teda použiť rovnaký systém, aký majú v Prahe - uspať holuby omamnou chloralózou a potom ich pozbierať a likvidovať, ale chloralóza nie je na Slovensku registrovaná.“ Pseudomor doteraz z Banskej Bystrice neodstránili. A navyše sa pridal strach z vtáčej chrípky.

Sila exkrementov:
Holuby majú tú smolu, že ich trus je nielenže nepríjemný, ale aj veľmi kyslý, takže rozrušuje murivá budov, sochy a drevené trámy. Aby pokryli svoju potrebu vápnika, vyzobávajú a žerú kúsky omietky. Okrem toho sú nositeľmi rôznych vírusov a chorôb, prenášajú napríklad ornitózu, vtáčiu tuberkulózu, kliešťovú encefalitídu, salmonelózu, chlamýdie, trichomonázu a toxoplazmózu. Cudzopasníky a roztoče sa usádzajú aj v ich hniezdach a rýchlo si hľadajú cestičky do ostatných častí domov. Napríklad taký kliešť holubí prežije v puklinách stien a pod trámami strešných krovov aj niekoľko rokov po tom, ako jeho hostiteľské hniezdo niekto odstránil, a pochutnáva si na krvi ľudských obyvateľov. Alergikom veľmi prekáža aj holubie perie. „Nezaznamenali sme však žiadny konkrétny prípad prenosu ochorenia z holuba na človeka,“ konštatuje Zina Košťanová z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Žiari nad Hronom. „Ak nie sú holuby hromadne nakazené, nemalo by hroziť žiadne nebezpečenstvo. Je však veľmi dôležité dodržiavať hygienu, nedotýkať sa holubieho trusu a nezdržiavať sa v lokalitách, kde ho je veľa, nepúšťať k holubom alergické deti a podobne.“ Rozoznať chorého holuba je často takmer nemožné, lebo stratu plachosti, čo je bežný sprievodný jav nakazených zvierat, u mestských holubov nemôžeme odhadnúť. Stratili ju už pred mnohými generáciami.

Potichu, s puškami:
To, že holubí trus je skutočne nebezpečný, dokazujú aj pravidlá, ktoré sa musia pri jeho odstraňovaní dodržiavať. „Čističi“ pracujú v špeciálnom odeve a s respirátormi, aby sa vírusy nedostali do ich tela.
Len čo si holuby určité miesto kolonizujú, nenechajú sa odtiaľ len tak vystrnadiť. Ak by ste ich odviezli na druhý koniec republiky, vrátia sa naspäť... Je jasné, prečo sú ich domestifikovaní príbuzní takí preborníci v hľadaní cesty domov po tom, ako ich majitelia kvôli všelijakým súťažiam vysadia stovky kilometrov od rodného holubníka.
Spôsobov, ako chrániť aspoň významné pamiatky a obytné domy pred sadaním holubov, sa už vymyslelo veľa. Ochranné siete, kovové bodce nalepené na rímsy, strechy a podobločnice, elektronické impulzné odpudzovače... Nič z toho však nie je stopercentne úspešné. Svoje o tom vedia v Nitre, kde sa seriózne rozhodli proti regimentom holubov bojovať. Pred tromi rokmi nainštalovali elektronické odpudzovače, ktoré reprodukovali zvuk dravcov. Po pár dňoch si na ne milé holuby zvykli a prestali sa ich báť. Na najvýznamnejšie historické budovy dala radnica namontovať plastové podložky s bodcami. Holuby ich však povytŕhali. Napriek tomu vlani Nitra uskutočnila úspešný projekt eliminácie počtu premnožených holubov. Špecializovaná firma odchytávala holuby na návnadu do klietok a potom ich v špeciálnych nádobách usmrtila oxidom uhličitým. „Je to rýchla a humánna smrť,“ tvrdí Jozef Stančík z odboru životného prostredia nitrianskeho magistrátu, ktorý celý projekt zabezpečuje. „Po skončení odchytov sme kŕmili zvyšné holuby prípravkami na sterilizáciu, aby sa ďalej nepremnožovali. Jeden hniezdiaci pár totiž odchová ročne tri až šesť mláďat.“ Jozef Stančík sa momentálne snaží o to, aby sa podobný projekt realizoval v Nitre aj tento rok, zatiaľ však ešte nevie, či na to budú peniaze a dostatočná podpora v radoch mestských poslancov. Nie každý je totiž ochotný otvorene sa za boj proti holubom postaviť. Sú mestá, ktoré nechcú mať problémy s ochranármi zvierat, tak radšej riešia holubie problémy potichu. Neoficiálne sa napríklad vie, že istý starosta usporiadal vo svojej obci poľovačku na holuby. Zákon síce nepovoľuje holuby strieľať, nenašiel sa však nikto, kto by proti jeho konaniu protestoval. Ľudia vraj boli radi, že je holubov o trochu menej.

Obľúbené miestečko:
V Banskej Bystrici práve pripravujú rekonštrukciu priechodu v časti Sásová. Mesto bude stáť niekoľko stotisíc korún. Na tomto holubmi mimoriadne vyhľadávanom mieste sa potkany s krídlami už roky liahli, žili aj umierali. A, samozrejme, aj veľa špinili. „Priechod kompletne zrekonštruujeme a zakryjeme tak, aby sa tam holuby viac nedostali. Budú môcť maximálne sedieť na okolitých barakoch a kukať na svoje obľúbené miesto,“ dúfa Peter Graus. Zakrývanie sieťami vychádza tiež pekne draho. Jedna strecha alebo fasáda stojí sto- až päťstotisíc korún, ochrana budovy Národného divadla stojí napríklad až pol milióna. Siete sú veľmi nenápadné, kým človek o nich nevie, ani si ich nevšimne, a na budove vydržia roky. Na miesta, kam sa nedostanú ľudia ani iné zvieratá, sa môžu ako zábrana proti holubom umiestniť drôty s elektrickými výbojmi, ale tie sú drahé a hrozí riziko, že sa k nim predsa len dostane nejaký človek a ublížia mu. Takže tento spôsob ochrany sa veľmi nevyužíva. V bratislavskej firme Chemix D práve skúšajú nový typ náterov, na ktoré holuby nemôžu dosadnúť, pretože sa im na nich šmýkajú nohy. V minulosti už nátery ako zábranu proti holubom používali, ale počasím sa veľmi rýchlo znehodnotili a neboli účinné.

Lovci holubov:
Odchytom holubov a čistením toho, čo po sebe zanechali, sa na Slovensku zaoberá zopár firiem. Dôležité je, aby to prebehlo humánne. Teda žiadne strieľanie z pušiek ani nič podobné.
V Škole v prírode pod Sitnom v Banskej Štiavnici vyučujú profesionálni lesníci aj sokoliarstvo či pedagogiku. Prečo sa okrem hier s deťmi začali zaoberať aj „holubou“ otázkou? „Vieme, že pre mestá a ľudí, ktorým sa na povale usídlili holuby, je to obrovský problém. Holuby sú v mestách premnožené a nejde o chránené živočíchy,“ hovorí riaditeľ školy Pavel Michal. Holuby plašia sokolmi alebo odchytávajú do klietok na chutnú návnadu a vozia veterinárovi, aby ich utratil. Sokoliari teda navštevujú mestá, ktoré si objednajú ich služby, a púšťajú tam svoje dravce. Tie napádajú holuby, ktoré sa začnú cítiť ohrozené a radšej sa vysťahujú. Takýto spôsob ochrany pred dotieravými vtákmi, ktorý využívajú napríklad mestá v južnom Taliansku, však treba robiť permanentne, aby sa nevrátili. Pri odchyte sú zamestnanci školy schopní za jeden cyklus zlikvidovať tristo až štyristo jedincov. „Prichádzame do kontaktu s ochrancami prírody z rôznych mimovládnych organizácií, ktorí sú proti likvidácii holubov,“ odpovedá Pavel Michal na citlivú otázku. „Zvykli sme si však na to, že ľudia, ktorí nemajú predstavu o tom, čo je lesníctvo a sokoliarstvo, sa na Slovensku stavajú do cesty vzdelaným a uznávaným lesníkom. A nie je to len v prípade holubov.“

Tony trusu:
Riaditeľ Chemixu D,  predseda cechu deratizátorov Zdeno Jaško, tiež plánoval ponúknuť mestu Bratislava odchyt a likvidáciu holubov. „Nenašiel sa však veterinár, ktorý by bol ochotný holuby usmrcovať. Všetci sa báli do toho ísť, kým regionálna veterinárna správa nevydá upozornenie, že hrozí epidémia,“ tvrdí. Firma inštaluje zábrany proti sadaniu holubov a čistí povaly a podkrovia. To vyzerá dosť komplikovane. Živé holuby treba najprv vyplašiť von a zabrániť ich návratu. Po operených nájomníkoch zostáva obyčajne veľký neporiadok, silné vrstvy trusu a telá ich mŕtvych príbuzných. Zamestnanci firmy v špeciálnych oblekoch a s respirátormi ako z nejakého futuristického filmu najprv všetko priamo na mieste vydezinfikujú a dekontaminujú, vyzametajú do igelitových vriec a tie odvezú do spaľovne. Vraj je toho vždy minimálne za jeden väčší kontajner. Potom priestor vyčistia, opäť vydezinfikujú a urobia aj dezinsekciu proti hmyzu a červom, ktoré sa v holubích obydliach usídlili. Celé čistenie stojí podľa veľkosti povaly päťdesiat- až stotisíc korún a trvá dva až štyri dni. Nesmie sa vykonávať v teplom počasí, lebo by to mohlo zmeniť vlastnosti chemických dezinfekčných prostriedkov.
Útechou po týchto zlých správach môže byť majiteľom podkroví to, že ak sa do priestoru holuby opäť nenasťahujú, je už navždy vyčistené a vydezinfikované. Len treba dávať pozor na všetkých susedov, ktorí radi vtáky kŕmia. Zdeno Jaško má skúsenosti s milými babičkami, ktoré po dôkladnom vyčistení chodili na povalu činžiaka kŕmiť svojich kamarátov a nechávali im otvorené okienko. A o pár mesiacov to tam vyzeralo rovnako ako kedysi.    
JANA ČAVOJSKÁ

Poslať e-mailom

Plus7dní pre iPad
Myšlienka týždňa

„Ak by som si bol vedomý alebo by mi bolo dokázané, že som skutky, z ktorých som bol obvinený, spáchal, pri mojej povahe odídem sám.“
Predseda Národnej rady SR Andrej Danko ku kauze otvárania listov v parlamente

Hodnotenie: 4/5

Anketa

Úrad pre verejné obstarávanie poukázal na porušenie zákona zo strany ministra vnútra Roberta Kaliňáka, ktorý to však odmieta. Je to podľa vás výsmech občanom?

ÁNO 81%
NIE 19%
Celkový počet hlasujúcich: 1647
 
 

Plus 7 dní

Plus 7 dní
Denník PLUS7DNÍ Báječná žena Šarm EMMA
Pekné bývanie Zdravie Záhradkár Dobré jedlo Poľovníctvo a rybárstvo

 

Lietajúce potkany