Lietajúci šrot?

03. október 2011, 06:00

Slovenské letectvo bojuje s bojaschopnosťou svojich stíhačiek

Slovenský vzdušný priestor majú teoreticky chrániť armádne stíhačky MiG-29. V roku 2002 sme mali vo výzbroji dvadsaťštyri týchto ruských lietadiel, dnes ich ostala polovica. Ministerstvo obrany chcelo v septembri preskúšať ich bojaschopnosť, a tak všetky lietadlá dostali príkaz vzlietnuť.
„Pri skúškach, ktoré nariadil minister Ľubomír Galko, z dvanástich stíhačiek bolo schopných vzlietnuť iba osem. Po nejakom čase ich vydržalo vo vzduchu iba šesť a z nich boli po pristátí naďalej schopné letu iba tri kusy. Ak to pritiahneme za vlasy, na to, aby jedno lietadlo mohlo letieť, musia sa naň prehodiť hadičky z iného,“ povedal nám dôveryhodný zdroj z prostredia obrany.


Nefunkčnosť za milióny:

Slovensko získalo MiG-y ešte z deblokácií ruského dlhu. V tomto prípade sa žiada pripomenúť príslovie - darovanému koňovi na zuby nepozeraj. So stíhačkami totiž boli problémy od začiatku a pretrvávajú dodnes. Prevádzkovanie a opravy sme zabezpečovali prostredníctvom abonentskej zmluvy s výrobcom lietadiel, ruskou spoločnosťou RSK MiG. Jej platnosť sa končí práve teraz v októbri a ministerstvo rieši či, ako, za koľko ju predĺžiť a odkiaľ na to vziať peniaze.
„Počas celého obdobia platnosti abonentskej zmluvy od roku 2006 až doteraz sa stíhacie letectvo stretávalo s vážnymi problémami a nikdy nebolo v stave udržať všetky svoje lietadlá bojaschopné. Za toto obdobie zaplatila Slovenská republika ruskej strane 78 miliónov amerických dolárov. Celkové náklady s DPH a daňou zo zisku predstavovali 107 miliónov dolárov. Pokračovanie v tomto abonentskom systéme znamená zostať v závislosti od ruskej techniky,“ konštatuje náš zdroj.
Údaje, ktoré sa nám podarilo získať, mu dávajú za pravdu. Na opravy a udržiavanie jedinej stíhačky sa vynaložilo približne 1,3 milióna eur ročne.
„Sú to, až na nejaké dva kusy, lietadlá, ktoré nie sú schopné vzlietnuť. Piloti na nich ročne iba s ťažkosťami môžu nalietať predpísaný počet letových hodín, čo sa môže negatívne odraziť na ich pripravenosti a praxi. Lietadiel máme dvanásť, aj keby boli všetky funkčné, je to minimálny počet kusov, ktorý Slovensko musí mať, aby dokázalo efektívne chrániť svoj vzdušný priestor. Väčšina je nefunkčná, keď vzlietnu, polovica musí do opravy. Nie je predsa možné, aby lietadlo doslova po niekoľkých hodinách letu išlo do opravy,“ krúti hlavou náš informátor.
Navyše, ruský servis vraj pristupuje k nahláseným požiadavkám na opravu mimoriadne laxne. „Rusi zariaďujú opravy pomocou subdodávateľov. Predstavte si, že motor odošleme na opravu, oni ho posunú do nejakej ‚garážovej‘ firmy. Keď sa nám vracali motory z opráv, bolo šťastie, ak prišli aspoň v rovnakom stave, ako sme ich tam odoslali. Potom sa nedivme, že prevádzkyschopnosť MiG-ov rapídne klesá, v roku 2009 bola iba štyridsaťpercentná,“ dodáva náš zdroj.


Nevýhodná zmluva:

Spomenutá abonentská zmluva je tŕňom v oku viacerých odborníkov na ministerstve i v armáde. Podľa jednej analýzy je zmluva v súčasnej podobe v neprospech objednávateľa. „Aj keď nie je žiadne lietadlo schopné vzlietnuť, dodávateľ má zisky. Ďalším problémom sú termíny na dodanie náhradných dielcov, ale aj ich nedostatok v skladoch. Záver znie: zmluva je výhodná iba jednostranne a väčší úžitok z nej má dodávateľ ako odberateľ. Vinu na tom, ako zmluva vyzerá, nesie slovenská strana, keď predchádzajúce vedenia rezortu podpísali zmluvu výhodnú iba pre Rusov,“ konštatuje náš zdroj.
Pokračovať v abonentskom systéme znamená ďalšiu závislosť od ruskej techniky. Sú aj iné možnosti, ale kým majú MiG-y technickú životnosť, niekto bude musieť zabezpečovať ich servis. Práve v týchto dňoch vrcholia prípravy novej zmluvy na ďalších päť rokov. „Vyjednávači z ministerstva obrany to nemajú jednoduché. Ruská strana má svoje predstavy o cene aj obsahu zmluvy, na druhej strane sú reálne možnosti slovenskej strany. Aktuálna ponuka Rusov je 128,7 milióna amerických dolárov. Tento finančný objem je za hranicou možností ministerstva obrany,“ hovorí informácia, ktorú náš týždenník dostal z dôveryhodného zdroja. Podľa neho existujú snahy, aby na zmluve zarobila aj slovenská firma Willing, a. s., za ktorou stojí mocný slovenský obchodník so zbraňami Miroslav Výboh. Napokon, táto firma už niekoľko rokov zastupuje na Slovensku spomínaný ruský podnik RSK MiG.


Platiť za to, čo lieta:

Ministerstvo obrany sa nevyjadrilo k našim informáciám o tom, s akou sumou sa ráta na abonentskú zmluvu, priznalo však, že zdroje má obmedzené. „Ministerstvo obrany rokuje výhradne s výrobcom RSK MiG bez akýchkoľvek sprostredkovateľov. Túto požiadavku sme tlmočili ruskej strane hneď na začiatku a tá s ňou súhlasila. Uskutočnili sa rokovania s prezidentom Spojenej leteckej korporácie Ruska Michailom Pogosjanom a ďalej s generálnym riaditeľom RSK MiG a jeho námestníkmi. Sme rozhodnutí počas rokovaní dosiahnuť čo najlepšiu cenu a najmä novú kvalitu kontraktu podľa zásady - platíme iba za to, čo lieta,“ uviedol hovorca ministerstva Ivan Rudolf.
Vyjednávania sa zrejme nezaobídu bez kurióznych situácií. „Groteskné je, že kým predstavitelia ministerstva hľadajú kompromis na pokračovanie abonentského systému, donedávna hlavný vyjednávač za rezort Jiří Pavlík si ako súkromná osoba užíval pohostinstvo ruskej strany,“ uvádza informácia, ktorou náš týždenník disponuje. Ministerstvo nám potvrdilo, že štátny úradník Pavlík naozaj navštívil veľtrh zbrojárskej techniky MAKS 2011 v Moskve, v čase konania veľtrhu však nebol zamestnancom ministerstva obrany s oprávnením vstupovať do rokovaní a čerpal dovolenku.


Smer západ?:

Nadzvukové letectvo je najdrahšou položkou našej armády. Zároveň je však aj symbolom suverenity štátu. „Existujú viaceré možnosti, ako pôjdeme ďalej. Zostať pri prevádzkovaní MiG-ov je politicky pohodlné, ich prevádzka je však neefektívna, drahá, dodávatelia sú nespoľahliví. Deblokácia MiG-ov bola danajským darom politicky aj ekonomicky. Okrem toho, tento dar sa stal a dodnes ostal zdrojom príjmov a tomu zodpovedajúcemu vplyvu sprostredkovateľov na Slovensku,“ dodáva šéf brannobezpečnostného výboru parlamentu a exminister obrany Martin Fedor z SDKÚ.

Autor: ANKA LUČAIOVÁ
Poslať e-mailom
 
Plus7dní pre iPad
Myšlienka týždňa

„Mladšia generácia dostane väčší priestor na oboznámenie sa s našimi dejinami.“ Minister obrany Martin Glváč takto vysvetlil, prečo chce vrátiť bratislavskému Prístavnému mostu jeho meno z čias komunizmu - Most hrdinov Dukly.

Hodnotenie: 4/5

Anketa

Považujete za normálne, že súd nedokázal viac ako rok doručiť zásielky premiérovi Ficovi v spore s Radičovou?

Áno, na Slovensku je to normálne 56%
Nie, je to absurdné 28%
Je mi to jedno 15%
Celkový počet hlasujúcich: 4730