Na prvý pohľad

Stav srsti a kože poskytuje veterinárovi základný obraz o zdraví...

04. apríla 2010 |

Stav srsti a kože poskytuje veterinárovi základný obraz o zdraví a kondícii psa.

Špecialistka pre východnú Európu


MVDr. Lucia Panáková, Dipl. ECVD (1978) študovala na Veterinárnej a farmaceutickej univerzite v Brne. Po troch rokoch rezidentúry veterinárnej dermatológie, ktorú absolvovala na klinike Dr. J. Kocha v nemeckom Birkenfelde, úspešne zložila skúšky medzinárodných špecialistov v odbore veterinárnej dermatológie (European College of Veterinary Dermatology, ECVD).
Spolu s doktorom Janom Rybníčkom, ktorý pôsobí na veterinárnej klinike v Brne, sú jediní dermatologickí špecialisti s uvedeným certifikátom pre východnú Európu. V Nemecku sa sedem rokov venovala najmä štvornohým pacientom s ochoreniami kože. V súčasnosti pracuje na veterinárnej klinike v Prahe a na veterinárnej poliklinike v Bratislave.
Je majiteľka dvoch írskych teriérov. Psík ju v posledných dvoch rokoch sprevádza po celej Európe, kde žije a pracuje. Sučka zostáva väčšinou doma. A ako slúži zdravie štvornohým miláčikom pani doktorky? „Sučka je mierny alergik. Dva- až trikrát do roka trpí miernym kvasinkovým zápalom vonkajšieho ucha a asi dva razy v roku si hryzie labky, čo je tiež jeden z klasických alergických symptómov. Psík je v poriadku a verím, že nebude mať podobné problémy,“ prezrádza sympatická veterinárka.

Poľovné plemená sú pomerne odolné a dobre prispôsobené na pobyt v revíri. Napriek starostlivosti a preventívnym opatreniam však niekedy potrebujú pomoc veterinára. O svoje skúsenosti s najčastejšími kožnými ochoreniami štvornohých pomocníkov sa s nami podelila MVDr. Lucia Panáková, Dipl. ECVD. „Mám rada okolo seba čulých zdravých psov s lesklou srsťou a kožou, ktorá je svetlá, bez lupín či abnormálneho pachu. Väčšina klientov však za mnou prichádza, keď už má ich psík nejaký problém,“ hovorí špecialistka. Často to bývajú kožné zmeny alebo svrbenie v rôznych oblastiach tela, prípadne neúnosný zápach. Farba kože sa môže zmeniť dočervena alebo dočierna, môže byť mastná až mazľavá, na jej povrchu vznikajú chrasty, pľuzgiere, vredy či novotvary. Choré jedince majú srsť matnú, mastnú alebo im jednoducho vypadáva. Dermatologickí pacienti sú tiež jedince so zápalmi zvukovodov, z ktorých vyteká zapáchajúci hnisavý alebo hnedý a mazľavý sekrét. „Kožné ochorenia postihujú ktorékoľvek miesto na koži od nosa až po špičku chvosta, avšak často vídam práve tie s problémami či svrbením v medziprstí, zriedkavejšie s ochoreniami pazúrov či vankúšikov labiek.“

Červená znamená zápal

Ak má zviera červenú kožu, ide zväčša o zápalový proces. Ten môže mať množstvo príčin, od častých alergických ochorení cez bakteriálne, kvasinkové či parazitárne infekcie až po zriedkavejšie plesňové infekcie. „Od schopností veterinárneho lekára potom závisí, či na základe klinickej symptomatológie, lokalizácie a laboratórnych vyšetrení, teda zoškrabov z kože, cytológie, eventuálne kultivácie plesní, správne stanoví diagnózu,“ upresňuje L. Panáková. Čosi iné znamená červenkasté až červenohnedé sfarbenie srsti, napríklad vo vnútorných kútikoch očí, medzi prstami, v medzinoží, v okolí vulvy, predkožky alebo konečníka. Spôsobujú ho rozličné substancie v slinách a slzách. „Bežný dôvod takéhoto sfarbenia je to, že pes sa líže v uvedených oblastiach. Za červeným sfarbením srsti sa tiež môže skrývať zápal chlpových folikulov, aký sa niekedy objavuje pri dalmatíncoch či iných bielych krátkosrstých psoch.“

Štvornohí alergici

Z poľovných plemien vo svojej praxi vídava s alergiami najmä labradory, zlaté retrievery, Jack Russel teriéry a Parson Russel teriéry, v relatívne menšom počte bígle a jazvečíky. Majitelia sa neraz sťažujú, že ich psa svrbí oblasť medzi prstami, medzinožia, podpažie, okolie očí, pyskov a konečníka. Časté sú tiež zápaly zvukovodov. Zvieratá majú kožu na postihnutých miestach sfarbenú dočervena, neskôr pri chronickom stave dočierna a býva tiež zhrubnutá. Ak zhrubne napríklad v oblasti konečníka, análne žľazy sa prestanú vyprázdňovať. Najčastejšie alergické ochorenie podľa L. Panákovej je atopická dermatitída, keď psy prehnane reagujú na alergény z prostredia, ktoré pri zdravých jedincoch nevyvolávajú žiadne ťažkosti. Menej častá býva alergia na potravinové alergény. Prvotný symptóm je podľa nej svrbenie, takzvaný pruritus, ktoré vedie k vzniku sekundárnych bakteriálnych a kvasinkových infekcií.

Znížená funkcia štítnej žľazy

Labradory a zlaté retrievery majú výraznejšie predispozície aj na zníženie funkcie štítnej žľazy. Odborne nazývaná hypotyreóza sa prejavuje obojstranným vypadávaním srsti, bez príznakov svrbenia. „Hovoríme o bilaterálnej symetrickej alopécii. Tieto zvieratá môžu tiež trpieť hlbokými bakteriálnymi infekciami kože, ktoré už spôsobujú bolesť, a majú hnisavo-krvavý sekrét,“ uvádza doktorka. A keďže spomenutý zdravotný prob­lém má na svedomí endokrinná žľaza, psy bývajú navyše apatické, ospalé, slabé, s nešťastným výrazom v tvári a rýchlo priberajú na hmotnosti. Veterinárni lekári v našich podmienkach, žiaľ, toto ochorenie často nesprávne diagnostikujú, lebo podľa L. Panákovej sa spoliehajú len na jediný krvný parameter, a to na hladinu hormónu tyroxínu v krvi.

Nadmerná funkcia nadobličiek

Staršie psy, najmä jazvečíky a labradory, zvykne trápiť tiež vysoká produkcia kortizolu, hormónu nadobličiek. Ide o takzvaný hyperkorticizmus alebo Cushingov syndróm. „Títo pacienti opäť trpia sekundárnymi bakteriálnymi alebo plesňovými infekciami, respektíve demodikózou, teda parazitárnym ochorením, ktoré inak postihuje mladé psy. Okrem symetricky vypadanej srsti pozorujeme v niektorých prípadoch stvrdnuté miesta v koži, ktoré vznikajú ukladaním vápnika,“ opisuje prejavy ochorenia L. Panáková. Charakteristický príznak podľa nej je aj zväčšené až obrovské brucho, extrémny smäd a hlad. Cushingov syndróm sa diagnostikuje na základe klinického vyšetrenia, skúmania krvi a moču, screeningových krvných testov, prípadne ultrasonografickou prehliadkou brušnej dutiny so zameraním na znázornenie nadobličiek.

Nazálna parakeratóza labradorských retrieverov

Pod týmto zložitým názvom sa skrýva novoopísané, ale vzhľadom na popularitu plemena pomerne rozšírené, geneticky podmienené ochorenie nosa lab­radorov. Prejavuje sa už pri mladých psoch popraskaným nosom, na ktorom sú hrubé tvrdé šupiny alebo krvácajúce ranky. „Odchovávať potomstvo od takýchto zvierat je rozhodne nevhodné,“ zdôrazňuje veterinárka.

Infekčné plesňové ochorenia

Riziká pre človeka

Viaceré kožné ochorenia sa prenášajú zo psa aj na človeka. K vážnym parazitárnym nákazám patrí najmä sarkoptový svrab. Jeho pôvodcom je roztoč Sarcoptes scabies, varieta canis. Naše poľovné psy sa zväčša infikujú pri vyháňaní líšok z brlohov a pri love kún. Choroba sa rýchlo rozšíri v chove. Začína sa výrazným svrbením vonkajších okrajov ušníc, lakťov a sponkových kĺbov, občas aj v oblasti bedier a celého brucha. Sprievodný znak je sčervenanie kože, ktorá neskôr zapácha. Postihnuté, ako aj všetky kontaktné zvieratá treba liečiť prípravkami na báze avermektínu. Inak sa svrab rozšíri po celom tele a dochádza k vypadávaniu srsti a urputnému svrbeniu. „Ochorenie sa prenáša na ľudí pri kontakte s nakazenými jedincami. Ak však zvládneme svrab pri všetkých postihnutých psoch v chove, človek sa v priebehu troch až štyroch týždňov spontánne vylieči,“ hovorí Dr. Lucia Panáková.
Najmä pre ľudí s oslabenou imunitou je nebezpečná tiež dermatofytóza. Dermatofyty sú infekčné plesne, ktoré postihujú kožu, srsť, chlpy a pazúry. Podľa L. Panákovej sa prenášajú spórami, ktoré v našich podmienkach prežívajú roky. Poľovné psy sa pri hrabaní a rýpaní nosom v zemi môžu infikovať zárodkami Microsporum gypseum. Z vonkajších parazitov sa zo psa na človeka prenášajú predovšetkým blchy a roztoče.

Dermatofytózy sú relatívne zriedkavý problém, komplikujú však život najmä teriérom. Odborníci dosiaľ nezistili, aký imunitný defekt psíkov ich vyvoláva. „Z poľovných plemien som videla postihnuté Jack Russel teriéry a foxteriéry. Predovšetkým na končatinách a na hlave mali svrbiace až krvácajúce bezsrsté ložiská s chrastami. Tieto infekcie pri psoch spôsobuje najmä pôvodca Trichofyton mentagrophyte, prípadne aj Microsporum gypseum či Microsporum canis,“ hovorí L. Panáková. Diagnóza sa podľa nej stanovuje pomocou kultivácie plesní, trichoskopiou, respektíve dermatohisto- patologickým vyšetrením. Upozorňuje, že toto ochorenie je nebezpečné aj pre človeka. Základom úspešnej terapie je skorá diagnostika.

Zriedka, ale predsa

Dobrá správa podľa dermatologičky je, že v populácii stavačov sa málokedy objavia závažné kožné nákazy. Liečila však weimarské stavače s ochoreniami alergického pôvodu, ale tiež so zriedkavou eozinofilnou furunkulózou. Cudzie pojmy zahŕňajú najmä tvorbu kožných a podkožných hrbolčekov, ktoré môžu výrazne svrbieť a bývajú lokalizované na nose a ušniciach. V takýchto prípadoch odporúča čo najskôr vyhľadať odbornú pomoc.

Prevencia

Liečba kože patrí vždy do rúk odborníka. Majiteľ by sa mal zamerať najmä na prevenciu. „Pri výbere nového psíka si overíme, či sa v chove nevyskytujú kožné ochorenia. Dobre si pozrieme matku, respektíve otca, či vyzerajú zdravo. Ak nám majiteľ ponúka šteňa s tým, že má svrbenie a dostáva lieky, vtedy by som do kúpy nešla,“ zdôrazňuje L. Panáková. Chovateľom radí, aby nechovali potomstvo od alergikov ani od zvierat, ktoré prekonali generalizovanú formu demodikózy alebo trpia iným závažným kožným ochorením. Brloháre odporúča raz do mesiaca preventívne ošetriť proti parazitom takzvanými spot-on preparátmi na báze avermektínu. Pri plemenách s dlhými ušnicami treba už pri prvom potriasaní hlavou vyhľadať veterinára, ktorý skontroluje, či nie je vo zvukovode prítomné cudzie teleso a v prípade potreby zabráni vzniku chronického ochorenia uší. Pri alergikoch, ktorí napríklad prinášajú kačice z vody, predchádzame výskytu kvasinkových ochorení pomocou výplachov zvukovodov špeciálnymi prípravkami.

04. apríla 2010 Autor: Mária Inštitorisová
VIDEO Poľovníctvo a rybárstvo


Už máte nové číslo? objednať predplatné
Hernia
Najčítanejšie
Ako ich sušiť
Najčítanejšie
 
Na prvý pohľad
Mária Inštitorisová