Nie je kuna ako kuna, rozoznáte ich?

Na Slovensku žijú dva druhy kún. Kuna lesná a kuna skalná. Sú si navzájom...

25. novembra 2018 |

Na Slovensku žijú dva druhy kún. Kuna lesná (Martes martes) a kuna skalná (Martes foina). Sú si navzájom veľmi podobné, existuje však veľa znakov, podľa ktorých sa dá rozpoznať, o ktorý druh ide.

Oba druhy sú na pohľad rovnako veľké a objektívne zistiť priemerné hmotnosti je mimoriadne náročné. Je to spôsobené tým, že živú hmotnosť značne ovplyvňuje predovšetkým vek, kvalita životného prostredia, teda jeho úživnosť pre daný druh, i pohlavie. Nároky na prostredie majú oba druhy rozličné, a tak nemožno rovnako hodnotiť kvalitu prostredia v areáloch so spoločným výskytom. Pri kune skalnej sa zaznamenané hmotnosti pohybovali v rozpätí 0,5 až 2 kilogramy a pri kune lesnej 0,8 až 2,5 kilogramu. Podobne dĺžka tela (bez chvosta) sa pohybuje v rozpätí 43 až 55 centimetrov pri kune skalnej, resp. 40 až 55 centimetrov pri kune lesnej. Dĺžka chvosta je tiež približne rovnaká. Môžeme konštatovať, že živá hmotnosť a rovnako ani dĺžka tela nie sú relevantným diagnostickým znakom na určovanie druhovej príslušnosti našich kún.

Sfarbenie

Farebný výraz kožušiny oboch druhov je značne rozdielny, preto ho možno považovať za jeden zo spoľahlivých znakov na určenie druhovej príslušnosti. Pri kune skalnej je farebný výraz zimnej i letnej kožušiny rovnaký. Letná srsť je pri lesnej kune výrazne svet­lejšia, bledohnedá v porovnaní s čokoládovou zimnou kožušinou. Vari najznámejším rozlišovacím znakom je farba a tvar náprsenky. Lesná kuna má škvrnu na hrdle zlatožltú a siaha jej po hruď. Pri kune skalnej je hrdlová škvrna jasne biela a rozvetvuje sa jej až na predné končatiny. Rozdiely sú i vo sfarbení nosa. Pokiaľ kuna lesná má nos tmavohnedý až čierny, nos kuny skalnej je ružovo sfarbený.

Kuna skalná                                                                                  Kuna lesná

Štruktúra a dĺžka srsti

Viditeľné sú i rozdiely v štruktúre kožušinovej kožky. Hustota podsady je pri oboch druhoch rovnaká, no krycie chlpy sú hustejšie pri kune lesnej. Pri kune skalnej sú krycie chlpy podstatne redšie, čím výrazne presvitá belavá podsada. Hovoríme o otvorenej kožušine. Krycie chlpy lesnej kuny sú tenšie, čo robí jej kožušinu v porovnaní s kunou skalnou jemnejšiu. Starí kožušníci dokonca vraj vedia rozoznať kožky oboch kún dotykom srsti na lícach. Dĺžka hnedosivej podsady pri kune lesnej dosahuje v prirodzenom stave (prirodzene zvlnená) dĺžku približne 2,5 centimetra. Jej pesíky sú dlhé 4 až 4,5 centimetra. Pri kune skalnej je dĺžka podsady približne 2 centimetre a krycie chlpy dosahujú 4,5 až 5,5 centimetra. Rozdiely v sfarbení i dĺžke oboch druhov chlpov sú výraznejšie, čo umocňuje spomínaný charakter otvorenej kožušiny.

Reprodukcia

Oba druhy sa pária v lete. Kuna skalná má hlavné obdobie ruje na prelome júla a augusta, kuna lesná sa pári už od júna až do augusta. Pri oboch druhoch sa počas gravidity vyskytuje tzv. latentné štádium. Počas zimného obdobia sa zárodok nevyvíja, ale začína sa vyvíjať vo februári, keď sa zahniezďuje – implantuje v maternici.

Trochu genetiky

Genetika oboch druhov je doposiaľ málo preskúmaná. Podľa Nesa a kol. (1989) je počet chromozómov pri oboch druhoch zhodný (2n = 38). S týmto tvrdením sa stotožňujú i výskumy dokazujúce monofiletický pôvod kún. Z voľnej prírody zatiaľ ne­exis­tujú dôkazy o ulovení medzidruhových krížencov. Základnou prekážkou medzidruhového kríženia vo voľnosti je ich druhovo špecifický pach.

Morfologické – tvarové odlišnosti

Pri hodnotení exteriéru živých zvierat sú badateľné rozdiely v tvare a vo veľkosti hlavy. Hlava lesnej kuny je v tvárovej časti pretiahnutá. Ušnice majú takmer trojuholníkový tvar. Hlava kuny skalnej sa javí kratšia a širšia a tým masívnejšia, ušnice sú polkruhovité a na báze širšie. Významný rozlišovací znak nájdeme na labkách kún. Chodidlá kuny lesnej sú na hrudníkových i panvových končatinách husto porastené srsťou. Táto srsť dosahuje takú hustotu a dĺžku, že nášľapné vankúšiky i brušká prstov sú úplne schované v tomto osrstení. Na labke kuny lesnej teda nevidíme na chodidlách ani brušká prstov, ani nášľapné vankúšiky. Osrstenie na labkách kuny skalnej je podstatne kratšie a brušká prstov i nášľapné vankúšiky nie sú ukryté v srsti a sú zreteľne viditeľné i v hustej zimnej srsti. V mäkkom snehu či hline sú v stope viditeľne odtlačené.

Kraniometrické znaky

Kraniometria, skúmanie lebiek meraním, slúži na stanovenie druhovej príslušnosti pri všetkých stavovcoch. Podobne i pri oboch našich druhoch kún sa nachádzajú odlišnosti v utváraní lebky, no ich individuálne rozlišovanie môže byť značne ťažké. Pri celkovom pohľade sa lebka kuny lesnej zdá užšia, štíhlejšia, čo spôsobuje viditeľne pretiahnutejšia a užšia tvárová časť a tvar mozgovne. Takisto pri pohľade na spodnú stranu lebky, ľavá a pravá časť sánky vytvára ostrejší uhol. Priemerné hodnoty celkovej šírky i celkovej dĺžky lebky sú približne rovnaké, závisia predovšetkým od veku jedincov, podobne i hodnoty indexu lebky (pomer celkovej dĺžky a šírky lebky). Preto tieto miery nemožno považovať za spoľahlivý znak na rozlíšenie druhovej príslušnosti. Na vonkajšej strane sánky sa nachádzajú tzv. bradové otvory (foramina mentalia). Ich vzájomná vzdialenosť sa pokladá za jeden z najspoľahlivejších určujúcich znakov. Pri kune lesnej je vzdialenosť týchto otvorov priemerne 6,9 milimetra (5,2 až 9,1 mm), pri kune skalnej 2,43 milimetra (1,4 až 3,3 mm).

Pozrime sa im na zúbky

Oba druhy majú rovnaký vzorec chrupu (3141/3142). Medzidruhové rozdiely sa uvádzajú pri posledných zuboch v hornej čeľusti. Na vonkajšej strane stoličky lesnej kuny je zub konvexne zaoblený, pri kune skalnej sa na stoličke nachádza nápadná zvislá ryha. Tvar zubov je však i v rámci druhu premenlivý, a tak na bezpečné určovanie druhu podľa tohto znaku treba určité skúsenosti.

Príbuzní

Kuna skalná                                                         Kuna lesná

Kuna lesná je stenoekný lesný druh, to znamená, že má úzky rozsah tolerancie k jednému alebo k viacerým ekologickým faktorom. Vyhovujú jej všetky typy lesov od lužných až po vysokohorské smrečiny. Žije nočným životom a cez deň oddychuje v opustených vtáčích hniezdach alebo v bútľavých stromoch, kde si príležitostne ukrýva aj potravu do zásoby. Je štíhlejšia ako jej nevlastná sestra kuna skalná, a preto jej pohyby sú pružnejšie a šikovnejšie. Veľmi dobre loví v korunách stromov. Kuna skalná pôsobí zavalitejším dojmom a pohybuje sa zdanlivo pomalšie. Vyhovuje jej skalnatý terén, a preto jej areál môže siahať aj nad hranicu lesa. Častejšie ju však môžeme stretnúť v opustených lomoch, v blízkosti ľudských sídlisk, v starých stavbách a pod. Oproti kune lesnej táto s obľubou vychádza na lov aj počas dňa.
Potravinové nároky oboch kún sú odhliadnuc od toho, že kuna skalná loví viac v kurínoch, králikárňach a holubníkoch, rovnaké. Obľúbenou korisťou oboch sú malé cicavce, najmä hraboše, myšy, piskory, plchy, vtáky, ale aj nižšie stavovce ako sú plazy. Ich obľúbenou potravou sú vajcia a sladké plody. A ešte jeden druh. Veverice. Za nimi dokáže kuna v zime opustiť bezpečné miesto brloha a vtedy ju môže poľovník – stopár ľahko uloviť. Biológia oboch druhov sa nelíši. Pohlavne dospievajú v druhom až treťom roku. Počas ich života, ktorý trvá približne 12 rokov, žijú samotársky. Samčeky a samičky sú spolu len počas párenia v letnom období. Vtedy sa ozývajú pri ľúbostných hrách typickým prskavým škrekotom a pišťaním. Samica je gravidná 9 mesiacov. Sedem mesiacov trvá skrytá, takzvaná predĺžená brezivosť a až potom sa zárodok implantuje – uhniezdi v maternici a okamžite sa vyvíja. Samičky rodia v apríli až máji 2 až 6 slepých mláďat, o ktoré sa starajú obaja rodičia. Osamostatňujú sa na jeseň, keď ich vodí len matka. Z chorôb ich trápi prašivina, besnota, vonkajšie parazity a rôzne typy helmintóz. Napriek tomu, že sú to šelmy a predátory, pri troche nepozornosti sa samy stávajú korisťou jastrabov, výrov, orlov a líšok.
TIBOR BENČIČ
25. novembra 2018 Autor: Ing. Peter Šmehýl

Galéria k článku

VIDEO Poľovníctvo a rybárstvo


Už máte nové číslo? objednať predplatné
 
Nie je kuna ako kuna, rozoznáte ich?
Ing. Peter Šmehýl