Hra farieb

Pstruh potočný je charakteristickou rybou našich podhorských a horských...

27. februára 2010 |

Pstruh potočný je charakteristickou rybou našich podhorských a horských tokov. Laikovi sa na prvý pohľad môže zdať farebne uniformný, ale v rôznych podmienkach sa jeho vzhľad mení.

Porovnaním väčšej vzorky pstruhov z viacerých tokov, respektíve z rôznych povodí, zistíme, že sú farebne dosť odlišné. Všimli si to už naši predkovia. V polovici 19. storočia sa popredný český zoológ Dr. Antonín Frič pokúsil o klasifikáciu tohto salmonida na základe jeho vzťahu k prostrediu. Ešte začiatkom 20. storočia v diele České ryby označil pstruha „lesného“ alebo „skalného“ ako Salmo fario a pstruha „podhorského“ ako Salmo alpinus. Okrem týchto dvoch „odrôd“ považoval za samostatné „odrody“ aj pstruha „rybničného“ z nížinných tokov a pstruha „jazerného“. Praktické pokusy pri vysadzovaní pstruhov z rôznych lokalít však ukázali, že z biologického hľadiska toto triedenie nemá opodstatnenie, pretože v odlišných podmienkach sa vzhľad rýb zmenil. Samozrejme, nie okamžite po vysadení, ale až v ďalších generáciách, keď ich potomstvo získalo iný tvar tela i iné sfarbenie.

Pstružie „kmene“

Aj keď v priebehu 20. storočia ichtyológovia dokázali, že napriek veľkej fenotypovej variabilite predstavuje pstruh Salmo trutta jediný druh s tromi formami (morfami), a v rámci potočnej formy (Salmo trutta morpha fario) už vôbec nie je správne rozlišovať ďalšie systematické kategórie, ešte aj po 2. svetovej vojne významný československý ichtyológ Václav Dyk z praktického hľadiska rozlišoval dva „kmene“ pstruha, a to „kmeň horských pstruhov“ a „kmeň pstruhov mimohorských“. Posúďte sami, do akej miery mal tento vynikajúci vedec i praktik pravdu, respektíve, či sa dnes stretávame v našich potokoch a riekach už len s jednotne zmixovaným pstruhom, produktom našich pstružích fariem. Pre pstruhy prvého kmeňa je napríklad typické, že si nápadne dlho uchovávajú mladistvé priečne pruhy. Ich sfarbenie je často tmavé, s malým množstvom červených alebo červeno­-oranžových bodiek, ale v tokoch so svetlými kameňmi nachádza­me, naopak, ryby striebristolesklé, s farebnými bodkami obklopenými veľkými svetlými dvorcami. V horských lúčnych potokoch s piesčitým dnom zase prevládajú zlatožlto sfarbené pstruhy s ohnivočervenými škvrnami a bielym bruchom. Dyk hodnotil aj mäso pstruhov z tohto kmeňa ako výnimočne chutné. Podľa jeho skúseností bolo úplne biele, šťavnaté, s malým obsahom tuku, voňavé a veľmi chutné, kým mäso pstruhov z druhého kmeňa bolo podľa neho obyčajne žltobiele až svetloružové, po uvarení pevnejšie a všeobecne oveľa mastnejšie, teda z hľadiska výživnosti hodnotnejšie. Tieto pstruhy, obývajúce väčšie rieky, majú obyčajne zelenožlté telo, v chrbtovej časti tmavoolivové, na bokoch býva ozdobené početnými červenými škvrnami, ktoré môžu byť na chrbte hrdzavočervené. Inokedy, napríklad v tokoch veľmi zarastených vegetáciou, nachádzame exempláre, ktorým takmer chýbajú čierne škvrny a červené sú zastúpené len ojedinele na bočnej čiare. Vo všeobecnosti pri starších rybách ustupujú červené škvrny pred veľkými čiernymi škvrnami, ktoré pokrývajú žiab­rové viečko a partie za hlavou, ale aj chrbtovú časť tela. Celkovo má telo pstružích kmeťov medený, niekedy hnedomodrý odtieň, zatiaľ čo mladšie ryby sú zelenkasté.

Jazerná forma

Pretože sa občas do našich vôd, predovšetkým niektorých údolných nádrží, vysadzuje aj jazerná forma pstruha potočného (Salmo trutta morpha lacustris), respektíve sa tu mohla vyvinúť spontánne, treba sa zmieniť aj o sfarbení tejto formy, ktorá u nás v minulosti nenachádzala vhodné podmienky. Jazerný pstruh je podstatne menej pestrý než „potočák“. Obyčajne má modrosivý až zelenkastý chrbát, strieb­risté boky a striebrobiele brucho. Čierne škvrny pretiahnutého až hranatého tvaru zdobia boky tela, hlavy i žiabrové viečka. Keď pri jazernom pstruhovi nájdeme ojedinelé červené škvrnky, svedčí to o tom, že táto forma vznikla len nedávno z potočnej formy a zachovala si ešte niektoré znaky predka obývajúceho potoky a rieky.

Morská forma

Pstruh potočný morskej formy (Salmo trutta morpha trutta) patrí k vymiznutým prvkom našej ichtyofauny. Táto ryba, veľkosťou i sfarbením podobná lososovi atlantickému (Salmo salar), migrovala z Baltského mora do Dunajca a Pop­radu ešte v prvej polovici minulého storočia, no dnes ju radíme medzi vymiznuté druhy ichtyofauny (RE – Regionally Extinct) pre územie Slovenskej republiky. Aj starších údajov o nej máme dosť málo, pretože rybári pstruha morského príliš nerozlišovali od jeho príbuzného. Striebristým sfarbením tela, ktoré je posiate čiernymi škvrnkami, sa totiž na lososa veľmi podobá. Na rozdiel od lososa však má čierne škvrnky nielen na bokoch tela, ale aj na nepárových plutvách. Mlaď tejto formy sa prakticky nelíši od malých pstrúžikov „potočákov“.

Galimatiáš

Čo povedať na záver? Farebná variabilita pstruha potočného súvisí predovšetkým s tým, že ide o vývojovo mladý, neustálený druh, ktorý sa z pôvodného predka rozrôznil v dôsledku zaľadnenia na tri formy. Na variabilite sa podieľajú aj rôzne prírodné podmienky, v ktorých žijú jednotlivé formy (morfy) i populácie, a v posledných desaťročiach aj človek prenášajúci ryby z jedného povodia do druhého. Pretože lokálne populácie sa dokázali najlepšie prispôsobiť daným podmienkam, mali by sme často nelogické transfery násad pstruha potočného obmedziť na minimum.

 

27. februára 2010 Autor: RNDr. Jozef Májsky
VIDEO Poľovníctvo a rybárstvo


Už máte nové číslo? objednať predplatné
 
Hra farieb
RNDr. Jozef Májsky