Na dravce do Fínska

Naši rybári už dávnejšie objavili čaro morských rybačiek v škandinávskych...

12. mája 2010 |

Naši rybári už dávnejšie objavili čaro morských rybačiek v škandinávskych krajinách, najmä v Nórsku. Do Fínska však zatiaľ zo Slovenska smerujú len nemnohí „fajnšmekri“, ktorí sa tam zväčša špecializujú na lov sladkovodných šťúk, zubáčov a ostriežov.

Skúsený rybár, svetobežník Zdeněk Edelmann z Prahy organizuje výpravy za rybami po celom svete. Vo Fínsku sa rozhodol pre rybársku základňu s pohodlným ubytovaním a komfortným servisom v dvoch súkromných revíroch na Ålandských ostrovoch. Menší z rozľahlých revírov s brakickými vodami má rozlohu 15, väčší 50 štvorcových kilometrov. Za týždenné povolenie v jednom revíri treba na mieste zaplatiť poplatok asi 20 eur. Nerybárom, manželkám, priateľkám a ostatným dovolenkárom, ktorí ocenia bohaté hubárske revíry, poskytujú organizátori zľavy. Sušička húb preto dopĺňa nejednu rybársku batožinu.

Preferuje gumy

Pri love šťúk vo Fínsku v jesennom období rybári používajú najmä povrchové nástrahy. Ryby sa tlačia do tep­lejších plytčín, najčastejšie sa zdržiavajú asi v polmetrovej hĺbke. Okrem lovu na štandard­né prívlačové nástrahy sú účinné strímery, imitácie myši a neraz aj suché mušky. Zdeněk Edelman priznáva, že ich viazanie prenecháva špecialistom. „Na viazanie nemám čas, ale ani oči,“ vysvet­lil. Jeho oľúbený viazač mušiek je Tomáš Vítek z Brna. Keď Zdeněk Edelmann nemuškári, najčastejšie používa pri prívlači gumený sortiment. Nerád so sebou berie do terénu veľa nástrah. „Nosím si však k vode fixku. Občas ňou zvýrazním oko na nástrahe, lebo to zaberá,“ hovorí. Šťukárske stratégie sú vo Fínsku napriek niektorým odlišnostiam rovnaké ako u nás. Účastníkom rybárskych výprav odporúča vhodné náčinie i podrobné vybavenie na pobyt na severe Európy. Prívlačiari vo fínskych brakických vodách najčastejšie lovia šťuky, ostrieže a zubáče z člnov. Medzi muškármi sa nájdu aj vyznávači lovu z belly boatu. Niektorí sú úspešní s mokrými nástrahami, iní suchými muš­kami. Na love šťúk a ostriežov na Ålandských ostrovoch odporúča sprievodca používať prívlačový 2,75-centimetrový prút s prípustnou 20- až 30-gramovou záťažou. „Či lovím doma, alebo na iných vodách, prišiel som na to, že nejestvujú žiadne tajné recepty na úspech. Buď sa ryby derú z vody von, alebo ani za svet neberú,“ uvažuje rybár o jednoduchých pravdách.

Gigantické vody

Zdeněk Edelmann je napriek pomerne mladému veku pamätník na začiatky lovu šťúk na Ålandských ostrovoch: „Sú to gigantické vodné plochy s výskytom trofejných úlovkov,“ pochvaľuje si unikátne súkromné revíry Zdeněk Edelmann. Minimálna miera privlastnených šťúk pred pätnástimi rokmi bola 43 centimetrov. Rybári si vraj dovtedy brali z vody, čo len chceli. Postupne sa ochrana podstatne zlepšila. Dnes je povolená dĺžka privlastnených úlovkov len v rozmedzí od 60 do 85 centimetrov. Ostatné ryby putujú späť do vody. Jednotlivé súkromné revíry sa odlišujú v počte povolených prisvojených úlovkov. Spočiatku si rybári mohli denne privlastniť až tri ryby, dnes si už možno ponechať spravidla jednu šťuku denne. Nepopulárne obmedzenie prináša efekt. „Zatiaľ sa mi síce nepodarilo uloviť šťuku nad vysnívaných 110 centimetrov, ale naši klienti sa neraz tešili z parád­nych úlovkov. Najväčšie exempláre merali až 118, ba 126 centimetrov,“ bilancuje Zdeněk Edelmann. Atraktivita súkromných revírov na Ålandských ostrovoch veľmi vzrástla, no v poslednom období tam rozličné nešváry prinášajú najmä niektorí solventní rybári, najmä noví majitelia fínskych nehnuteľností zo susedného Ruska.

Devastácia revírov

Vo vnútrozemí je súkromné vlastníctvo rybárskych revírov skôr výnimka, ide len o krátke úseky, priechody medzi jazerami, pereje, v ktorých sa koncentrujú lososovité ryby, najmä pstruhy, lipne, sivone. Väčšinu rybárskych revírov vo Fínsku tvoria štátne vody. „Obávam sa, že ak je niečo štátne, nesprávame sa k tomu vždy ako prezieraví hospodári, ktorí svoje bohatstvo zveľaďujú,“ komentuje Z. Edelmann niektoré fínske reálie. „Fíni s ich mentalitou nie sú typickí Škandinávci, ktorí majú prirodzenú úctu k autoritám a záko- nom,“ poznamenáva na vysvetlenie. Všimol si, že k drancovaniu štátnych revírov prispievajú miestne zlozvyky, rybársky folklór i stravovacie tradície Severanov. Sladkovodné druhy rýb sa vo Fínsku naďalej legálne lovia aj sieťami. Ceny povoleniek sú veľmi nízke. Zdeněk Edelman sa domnieva, že bez dôsled- nejšej ochrany rýb sa tieto vody časom vyrybnia, zdevastujú. Rybie populácie trpia najmä v menej úživných revíroch. Fínsku prírodu zo zotrvačnosti mnohí domorodci aj turisti stále vnímajú len ako pohodlný zdroj rýb, energie, surovín. Lenže dávno to nie je pravda. Všetko so všetkým súvisí. Preto dlhodobo nevzrastá ani počet lososov tiahnucich do riek. Vidieť, že v krajine sa síce venujú zarybňovaniu a investujú do odvetvia, ale dobré lososie rieky sú vyhradené len pre miestnych rybárov. „Reklamy na lososy zahraničným turistom i víkendovým rybárom klamú a často im ponúkajú iba lov nasadených, umelo vykŕmených duhákov,“ krúti nespokojne hlavou Zdeněk Edelmann.

Na dierkach

Rybársky tlak sa výrazne stupňuje najmä v ľudnatej južnej časti Fínska. Oplatí sa preto putovať za rybami severnejšie. „Myslím si, že rybie obsádky po hlavnej letnej sezóne veľmi prerieďuje najmä masový zimný lov na dierkach,“ uvažuje náš hostiteľ. Lovné miesta si rybári spravidla pripravia ešte pred zamrznutím hladiny. Na dno nahádžu zaťažené popílené kroviny, konáre, polená. Ryby, zväčša ostrieže, si tak lovci stiahnu priamo pod dierku. Rybie úkryty sa pre ostrieže menia na pasce. „Väčšina fínskych jazier s piesčitým dnom nepredstavuje veľmi úživné revíry. Ryby sú tam zraniteľné, ich populácie sú ohrozené. Každodenná rybárska kultúra vo Fínsku vykazuje neraz znaky susednej ruskej živelnosti a nedbajstva,“ hovorí z mosta do prosta znalec miestnych pomerov.

Zlomok záujemcov

Špecializovaná rybárska cestovná kancelária Zdeňka Edelmanna ročne v rôznych kútoch sveta uspokojí vyše dvetisíc klientov. Menej preferované fínske súkromné revíry každoročne navštevuje počas augusta a septembra asi tristo šťukárov z Česka a Slovenska, ktorí mieria najmä na príjemné Ålandské ostrovy. V našom rozhovore otvorene priznal, že tieto destinácie osobitne nepropaguje. Mnohí zážitkoví lovci už o nich vedia a lovcom rýb, pre ktorých sú prioritou kvantá zamrazených rybích filiet privezených z dovolenky, tento druh rybolovu neodporúča. Na to je oveľa vhodnejší morský rybolov v malebnom Nórsku a krajinársky zaujímavom Švédsku.

Mimikry

Dodnes je rybárska mapa Fínska akoby ukrytá pod informačnou pokrievkou. Aj Zdeněk Edelmann chce Fínsko uchrániť pred nadmerným turistickým drancovaním. „Nepatrím medzi rybárov, ktorých ego rastie s rekordnými úlovkami na ich konte. Pripadá mi to ako úchylka,“ šomre pri pohľade na klasické predvádzanie niektorých rybárov. Medzi záujemcov o rekreačný lov šťúk, ostriežov, zubáčov vo Fínsku sa preto snaží získať len ozajstných rybárskych džentlmenov. Nerozhoduje, či sa stretne so skupinou zelenáčov, alebo s ostrieľanými harcovníkmi. „Len pri pohľade na mäsiarov pri vode vždy prežívam sklamanie. Neznášam porušovanie rybárskych predpisov ani etických noriem. Najviac ma unavuje, že naďalej stretávam v revíroch ľudí, ktorí nemajú úctu k prírode ani k ostatným rybárom,“ uzatvára Zdeněk Edelmann.

12. mája 2010 Autor: Igor Turanec
VIDEO Poľovníctvo a rybárstvo


Už máte nové číslo? objednať predplatné
 
Na dravce do Fínska
Igor Turanec