Medzi vlkmi vládne prísna spoločenská hierarchia

Svorku vedie najsilnejší samec so svojou družkou a každý člen vie, kde je jeho miesto.

11. júla 2017 |

Kysucká vrchovina a Beskydy sú ideálne horopisné celky na výskyt vlka, podobne ako Liptov a severovýchod Slovenska. Vlk dravý (Canis lupus) je pôvodným druhom karpatskej fauny. V minulosti sa vyskytoval vo všetkých slovenských lesoch, v horských oblastiach a pohoriach, ale už koncom sedemdesiatych rokov 18. storočia u nás zastrelili posledného vlka. Na našom území sa objavil opäť až po prvej svetovej vojne, a to primigrovaním z Poľska a Ukrajiny. Po druhej svetovej vojne sa jeho stavy začali zvyšovať. V súčasnosti sa skutočný počet vlkov na Slovensku len odhaduje a pravdepodobne ich u nás nežije viac ako sedemsto.

Vlk je našou najmohutnejšou psovitou šelmou, ktorá sa farbou i stavbou tela veľmi podobá psovi – nemeckému ovčiakovi. Odlišuje sa však od neho niektorými znakmi. Má šikmo položené oči, širšiu a guľatejšiu hlavu, menšie uši a podstatne silnejší chrup – najmä trháky. Celkovo je štíhlejší a vyšší. Chvost drží zvisle, teda nie hore
ako pes.

U vlkov vládne prísna spoločenská hierarchia. Svorku vedie najsilnejší vlk so svojou družkou. Každá svorka má vlastné územie, ktoré si vymedzuje pachovými značkami alebo ohraničuje vytím. Pre cudzieho vlka je vytie dostatočne jasným upozornením, aby sa obsadenému teritóriu vyhol. Hlas svojich príbuzných vedia vlky rozoznať na kilometre ďaleko, každý je totiž špecifický, odlišuje sa zafarbením, tónom a výškou.

Časť vlkov zver prenasleduje, kým ju nevysilia, ostatné ju predbiehajú a potom napadnú spredu. V našich lesoch vlky prispievajú k prirodzenej selekcii divožijúcej raticovej, najmä jelenej zveri, lebo ulovia predovšetkým menej zdatnú, chorú alebo poranenú zver či neskúsené mladé jedince. Svorka v prenasledovanej čriede väčšinou rýchlo identifikuje slabšieho jedinca a usiluje sa ho taktickým manévrovaním od čriedy oddeliť.

Keď sa lov nedarí, svorka sa často prenasledovania vzdáva, aby šetrila energiu. Vlk vydrží bez potravy aj dva týždne, preto sa môže pokúšať loviť a duriť veľký počet zvierat, kým nakoniec nenájde také, ktoré je schopný usmrtiť. Je veľmi nesprávne, ak sa v literatúre opisuje ako zabijak. V prírode plní významnú asanačnú a selektívnu úlohu.

Podľa rozprávania poľovníkov, lesníkov i valachov prichádzajúcich do styku s touto šelmou, sú lovy vlkov ešte rôznorodejšie. V zásade môžeme rozlíšiť u vlkov spôsob lovu na: lov jedinca, rodičovského páru a vlčej svorky. Rozdiel je tiež medzi letným lovom a zimným lovom v hlbokom snehu.

Hlad vlkov je niekedy taký silný, že stratia plachosť. Dôkazom je príhoda z Novej Bystrice, keď bačovi pasúcemu ovce vlčí pár nenápadne, tak že to ani nepostrehol, odohnal dve ovce, ktoré roztrhal. Lesní robotníci pri prechádzaní zvážnicou spozorovali vlky, ako hodovali ani nie sto metrov od nich. „Jeden z vlkov sa pozeral priamo na nás“, rozprával mi lesník, „po chvíli si to oblúkom nasmeroval ešte bližšie, prezrel si nás a zmizol v lese.“ Nebojácnosť vlkov pri koristi, ktorým neprekážala ani prítomnosť ľudí, využil lesník, ktorý sa po dvoch hodinách v tichosti vrátil na miesto hodujúcich vlkov a jedného z nich ulovil.

Často k nám vlky primigrujú v početných svorkach spoza poľských hraníc a robia neúnosné škody na poľovnej zveri a hospodárskych zvieratách. Škody robia aj v rokoch, keď sa neúmerne premnožia. Primerané stavy veľkých šeliem musí usmerňovať človek, ktorý už pred stáročiami zasiahol do ich potravinového reťazca.

Svojou sústavnou činnosťou ovplyvňuje čoraz viac aj samotnú prírodu. Preto loviť vlka na Slovensku, aj keď s časom hájenia, má svoje opodstatnenie.

11. júla 2017 Autor: Jozef Ferenec

Galéria k článku