Dostal som psa za fľašku

Vychýrený diviačiar bol sťa polievacie auto.

11. septembra 2018 |

Bolo to už dávnejšie, keď som v jedno popoludnie prišiel na návštevu k priateľovi poľovníkovi do neďalekej obce. Išlo o známeho kynologického odborníka. Počas rozhovoru som videl vzadu na dvore v neveľkom koterci ležiaceho slovenského kopova. Keď som sa majiteľa spýtal, čo je to za psíka, odpovedal mi, že ho má len krátko, ale údajne je to vychýrený diviačiar, a keďže má psov veľa, môžem si ho pokojne odniesť. Namiesto peňazí si za to odo mňa vypýtal len fľašku alkoholu. Bolo mi to dosť čudné, ale nechal som sa nahovoriť.

„Ten pes má takú silu, že nosí prasce v papuli," dodal ešte hrdo chovateľ.

Naozaj, už na prvý pohľad bolo vidno, že ide o mimoriadne zdatného psa v strednom veku s hlavou veľkou ako rotvajler. Tak som sa zaň poďakoval, a už sa milý Bročko, tak sa pes volal, viezol v aute vedľa mňa až do tretieho okresu smerom na juh. Keď som s ním vystúpil pri kamarátovi Jarovi, na jeho dvore veselo zavrtel chvostom (asi sa mu budúci majiteľ veľmi zapáčil) a súčasne niekoľkokrát výdatne pokropil múr jeho domu. Napokon toto neustále kropenie múrov a stromov sa neskôr ukázalo ako jeho najväčšia „prednosť“. Po niekoľkých týždňoch vzájomného privykania nastal deň, keď sa Jaro s Paľom podujali milého diviačiara vyskúšať v neďalekom diviačom oplôtku. Už z diaľky všetkých vítal asi stodvadsaťkilový diviak, ktorému hrdo vyčnievali asi desaťcentimetrové kly. Jaro vošiel s Bročkom smelo dovnútra a vtedy sa to začalo. Bročko sa rýchlo poobzeral po najbližších stromoch a hneď ich začal jeden po druhom výdatne kropiť. Jaro sa však nevzdával a začal do diviaka hlasno dorážať. Diviak prekvapený Jarovou náruživosťou ho začal pokladať za hlavného narušiteľa svojho teritória a psa si úplne prestal všímať. Veď ani nemal prečo. Bročko stále kropil a kropil okolité pníky. O chvíľu sa začala skutočná naháňačka. Diviak vyrazil proti Jarovi, ktorý sa musel ukrývať za stromami, pričom stále volal na Bročka. Volanie však bolo zbytočné a nebyť duchaprítomnosti kamaráta Paľa, ktorý rýchlo otvoril bránu, nevedno, ako by to bolo dopadlo. Jaro si poutieral pot a nahnevane povedal:

„Keby som mal so sebou pušku, zastrelím najskôr diviaka a potom psa!"

Časom sa na túto príhodu zabudlo a Bročko vyrazil so svojím pánom na prvú spoločnú poľovačku na diviaky. Len čo honci vypustili psy, nastala ďalšia dramatická situácia. Bročko sa s očami podliatymi krvou okamžite pustil najprv do Paľovho psa a neskôr aj do ostatných psov v pohone. Diviaky ho vôbec nezaujímali. Psy sa naľakali a bežali k svojim pánom. Tí ich museli rýchlo ratovať tak, že ich zdvihli nad hlavu a držali dovtedy, kým Jaro milého Bročka neuviazal na hrubý remeň. Tým pretiekla posledná kvapka Jarovej trpezlivosti. Viac sme o „diviačiarovi“ Bročkovi, ktorý „nosí prasce v papuli“, nepočuli. Až neskôr sa Jaro priznal, že ho daroval kamarátovi na samotu. Verím, že tam Bročko dodnes spokojne zavlažuje pníky.

Spracoval: pef

11. septembra 2018 Autor: Július Eliáš
VIDEO Poľovníctvo a rybárstvo


 
 
Dostal som psa za fľašku
Július Eliáš