Malý pes s veľkým srdcom

Anglický kokeršpaniel je veselý, športový, dobre vyvážený a kompaktný...

28. septembra 2010 |

Anglický kokeršpaniel je veselý, športový, dobre vyvážený a kompaktný poľovný pes. Je prítulný a prekypuje energiou.

V tomto predstaviteľovi španielov zhliadneme elegantného, sebavedomého, hrdého priateľa, ktorý sa ladne pohybuje vo výstavnom kruhu, ale zároveň neúnavne pracuje v revíri. Takto sa o anglickom kokeršpanielovi rozhovorí Ing. Pavol Seres, poľovník a člen Cocerspaniel club-u pri Slovenskom poľovníckom zväze. Vyzdvihne i jeho veselú povahu, ktorá sa prejavuje neustálym pohybom chvosta, čo je typický výraz snaživosti. Obzvlášť pri práci na stope zveri a nebojácny je i v húštinách. Neprekážajú mu dážď ani sneh. „Aj keď niektorí ľudia tvrdia, že tieto psy sa ťažko cvičia, lebo koker má svoju ,hlavu‘, nie je to celkom pravda. Všetko závisí od prístupu človeka k zvieraťu. Podmienka však je, aby pes pochádzal z uznaného chovu,“ upozorňuje Ing. Iveta Uhrová, podpredsedníčka Cocerspaniel club-u. Výnimkou môžu byť jedince bez preukazu pôvodu, v ktorých sú skrížené iné plemená. Mladé anglické kokeršpaniele sú veľmi hravé, čo sa využíva pri výcviku. Pre loptičku alebo ma­škrtu urobia čokoľvek. „Keď som chodila so svojím psom na výcvik, len čo som do rúk vzala loptičku, už vedel, kam mierime. Veľmi sa tešil, pri aportovaní sa ma očami stále pýtal: Čo, čo mám ešte spraviť?“

Ochotne pracujú

Plemeno patrí do ôsmej skupiny Medzinárodnej kynologickej federácie FCI. Potrebuje dostatok pohybu, pozornosti, dlhé prechádzky, náročná je aj údržba srsti. Hoci „kokre“ v súčasnosti chovajú väčšinou nepoľovníci, tieto psy v sebe nezaprú lovcov. Ich hlavná prednosť je vynikajúci čuch, záujem pracovať a nižšia stavba tela. Hodia sa najmä na sliedenie a donášanie malej zveri, ale neboja sa dohľadať ani postreleného diviaka, srnčiu či jeleniu zver. Voda je ich živel. Niektorým jedincom však môže chýbať hlasitosť. „V revíri je príjemné, ak pes hlási. Človek potom vie, kde sa nachádza aká stopa, lebo každý druh zveri oznamuje iným tónom a hrúbkou hlasu. Okrem toho poľovník vie aj o každom pohybe svojho pomocníka,“ hovorí P. Seres. Napríklad v severských krajinách od nich nevyžadujú hlasitosť, tú je potrebné prejaviť u nás na všetkých typoch skúšok a donedávna bola aj podmienkou chovnosti.

Lovecká náruživosť

„Keď som bol malý chlapec, bývali sme v Leviciach, v paneláku. Otec, vášnivý poľovník, si hľadal psa, ktorý by spĺňal jeho požiadavky. Napokon si vybral anglického kokeršpaniela. Neskôr tvrdil, že je to malý pes s veľkým poľovným srdcom!“ spomína P. Seres. Keďže sám chová dvoch psov tohto plemena, Dicka a Joshuu, s otcovými slovami môže len súhlasiť. O staršom dodáva, že sa v ňom skrýva mimoriadne veľa loveckej vášne a energie. „Keby ste videli Dicka na nedávnych všestranných skúš­kach, napriek tridsaťstupňovej horúčave ho zaujímalo každé cvaknutie zbrane, každý výstrel kolegov, všade chcel byť, všetko chcel vidieť! Zdalo sa, že je nezmoriteľný, ale nakoniec to dva dni dospával.“ V minulosti poľovníci väčšmi využívali anglického kokeršpaniela na malú zver – na králiky, jarabice a prepelice. Kým králik váži v priemere 1,5 až 2,5 kilogramu, sedemkilový zajac je už pre kokra ťažké sústo. Napriek tomu v revíri neraz prekvapí. „Keď som sa vybral s kolegom na lov diviakov, na môjho psa pozerali ako na malé čudo. Poľovníci sa pýtali, vraj čo robí anglický kokeršpaniel medzi veľkými duričmi!? Zostali však prekvapení, ako odvážne pracuje. Nezľakne sa žiadnej zveri.“ Raz medzi vianočnými sviatkami poľovali na diviaky. Dick sa nebál postaviť zoči-voči ani dvestokilovému diviakovi. Vtedy mal približne osemnásť mesiacov a spoločnosť mu robil iba šesťmesačný Joshua. Pri nadhánke dostal diviaka z lesa na lúku, kde zver ulovili. „Dick si overil, či diviak skonal, a potom sa vrátil do kríkov za mladším ,súrodencom‘, aby ho priviedol k úlovku. Chcel sa pochváliť! Nechal Joshuu oňuchať diviaka, potom šteňa odohnal a zostal pri koristi sedieť ako pán,“ spomína P. Seres. Anglické kokeršpaniele absolvujú skúšky malých plemien, a to skúšky vlôh, jesenné skúšky, lesné skúšky, farbiarske skúšky, špeciál­ne skúšky z vodnej práce, skúšky duričov a farbiarske skúšky duričov. Vrcholom sú však všestranné skúšky. „Olympiádou sliedičov je Memoriál Mileny Štěrbovej v Čes­kej republike. Pes P. Seresa má spolu desať skúšok a v tomto roku s ním chce absolvovať aj spomenutý memoriál.

Ach, tá srsť!

Tak ako každé plemeno, aj anglický kokeršpaniel má i slabšie stránky. Rátať treba napríklad s každodenným vyčesávaním srsti. A keď sa do nej zachytia bodliaky, minúty údržby sa môžu premeniť na celé hodiny. V zime sa zase na srsť a ušnice prilepí sneh alebo ľad, ktorý cinká ako zvončeky. Riešením môže byť radikálny strih, ale kto chce psa vystavovať, radšej vezme do rúk hrebeň a kefu. Pozornosť majiteľa si vyžaduje aj hmotnosť zvieraťa, ktorú treba doslova strážiť. Kokeršpanielovi totiž chutí takmer stále a takmer všetko. A vďaka neodolateľnému pohľadu je priam majster v „lámaní“ pevnej vôle majiteľa.

Aktívny klub

Cocerspaniel club vznikol na Slovensku v roku 2008. V súčasnosti má približne 70 členov, aj zo zahraničia, najmä z Čes­kej republiky a Rakúska. Každoročne organizujú klubovú a špeciálnu výstavu. Spolupracujú s Klubom chovateľov poľovných sliedičov pri organizovaní poľovných skúšok, v kontakte sú aj s Klubom chovateľov loveckých sliedičov v Českej republike a Európskou asociáciou chovateľov španielov ESA. Kontakty chcú nadviazať tiež s českým Cocker Club-om CZ, ktorý nedávno vznikol pre plemeno anglický kokeršpaniel.
Mnohí členovia, hoci nie sú poľovníci, absolvujú so psíkmi aj poľovné skúšky. Psy môžu chovať v dvoch líniách. Keď sa uchovňuje jedinec bez poľovných skúšok, po dovŕšení 12 mesiacov musí absolvovať aspoň tri výstavy, z toho jedna má byť klubová s ocenením psa výborný a sučky veľmi dobrá. Pri budúcom štvornohom „poľovníkovi“ stačí, keď sa po dovŕšení roku zúčastní jednej výstavy, pričom obe pohlavia získajú ocenenie veľmi dobrý, a keď úspešne absolvuje akúkoľvek poľovnú skúšku v prvej až tretej cene. „Stále platí, že anglický kokeršpaniel je poľovne upotrebiteľné plemeno a na získanie titulu Interšampión okrem udelenia dvoch CACIB-ov musí úspešne absolvovať i ľubovoľnú poľovnú skúšku, na ktorej sa udeľuje čakateľstvo na národného šampióna z výkonu CACT,“ pripomína I. Uhrová.

28. septembra 2010 Autor: Mária Inštitorisová