Kam letia divé husi

S príchodom zimy sa zraky poľovníkov častejšie upriamujú na oblohu. Na dennom...

06. januára 2011 |

S príchodom zimy sa zraky poľovníkov častejšie upriamujú na oblohu. Na dennom programe sú prelety divých husí, ktoré sprevádza charakteristický gagot ozývajúci sa zďaleka.

Počas migrácie na zimné stanovištia sa husi vyskytujú prakticky na celom území Slovenska. Na ťahu letia príliš vysoko a my môžeme obdivovať len jednotlivé formácie a počet jedincov. Husi si veľmi starostlivo vyberajú stanovištia, kde nocujú a odpočívajú, preto je len zopár lokalít, kde sa dá na ne poľovať. Takéto miesta sú u nás na nížinách, v oblasti tokov veľkých riek, ako sú Dunaj a Morava. Najviac im vyhovuje, keď sa v blízkosti nachádzajú polia ozimín a zberanej kukurice. Podľa niektorých pozorovateľov husi, ktoré odpočívajú na Dunaji a Morave, zalietavajú na pašu aj štyridsať kilometrov, a to nielen na blízky Žitný ostrov a Záhorskú nížinu, ale aj na rozľahlé roviny do Maďarska.

Zimné stanovištia

Literatúra uvádza, že niekoľkotisícové kŕdle husí, ktoré sa pred zimou u nás sústreďujú v spomínaných lokalitách, odlietajú na juh Európy, niektoré až na severné pobrežie Afriky. Iné zimujú v oblasti východného Stredomoria a Čierneho mora. Je to najmä európska populácia husi divej (Anser anser), ktorá u nás v obmedzenom počte aj hniezdi a každoročne vyvádza mladé. Hus je monogamné zviera a partnerský vzťah je taký pevný, že po strate jedného z druhov si zviera už rodinu zväčša nezakladá. U nás zimujúce husi pochádzajú zo Škandinávie, z východného pobrežia Grón­ska, Islandu, z euroázijských tundier až po severné územie Ruska. Jednotlivé druhy divých husí sa u nás prelínajú a na vodných plochách nie je vzácnosť vidieť okrem spomínanej husi divej hus bieločelú (Anser albifrons) a hus poľnú (Anser fabalis), nazývanú aj siatinná. Na tieto druhy naša legislatíva povoľuje lov. Okrem toho sa počas migrácie na našom území objavuje hus piskľavá (malá) (Anser erythropus), hus krátkozobá (Anser brachyrhynchus) a veľmi sporadicky aj niekoľko druhov vzácnych bernikiel. Všetky tieto husi sú zákonom chránené.

Vodcovia kŕdľa

Vedieť rozpoznať jednotlivé druhy husí počas letu je takmer nemožné. Možno iba hus piskľavá (malá) je o poznanie menšia ako ostané druhy. Letiaci kŕdeľ, ktorý môže pozostávať aj z niekoľkých stoviek jedincov, vedie viacero starých, silných a skúsených gunárov. Tie sa striedajú pri lete na špici, lebo tam je najväčší odpor vzduchu. Keď kŕdeľ zosadá na vodu alebo na pas­tviny, gunár sa vždy presvedčí, či nehrozí nebezpečenstvo. Spolieha sa na hlasové prejavy husí, ktoré už zosadli, a v prípade nebezpečenstva prinúti kŕdeľ letieť ďalej. Na stanovištia sa husi vracajú v najlepšom prípade až potme. Väčšinou si však nájdu iné, bezpečnejšie miesto. Hus je veľmi ostražitá. Veľké kŕdle sa podriaďujú na zhromaždiskách a na zimoviskách autorite starých gunárov. Veľmi zaujímavé je spúšťanie sa na vodu. Pri zosadaní vôbec nekrúžia, ale krajné gunáre akoby dali signál, a potom sa striedavo z jednej i druhej strany kŕdľa spúšťajú na vodu a za nimi nasleduje celý voj. Akoby padalo lístie zo stromu. Keď kŕdeľ odpočíva, jedna hus je vždy na stráži. Väčšinou to býva práve starý gunár.

Početnosť a odstrel

Lov husí má na Slovensku oproti minulosti, keď sa lovilo aj niekoľko tisíc kusov, klesajúcu tendenciu a v posledných rokoch sa ustálil na čísle okolo päťsto kusov. Poľovačka na husi je pre mnohých poľovníkov stále atraktívna. Je určite veľa takých, ktorí by si radi vyšli na večernú alebo rannú postriežku a ulovili niektorú z tých niekoľko desaťtisíc jedincov, ktoré u nás zimujú. Podľa Miloša Horvátha, poľovníka z podunajského revíru pri Čunove, je zaujímavejšia večerná postriežka na husi vracajúce sa z paše. Mal to šťastie, že na husi ho brával ešte jeho otec: „Ten už vedel, že ak husi prelietavali nad dedinou, bolo treba ísť k vode,“ spomína na poľovnícke začiatky a dodáva: „Kedysi sa u nás husi objavovali už skôr ako v decembri. Vtedy sme lov kombinovali aj s poľovačkou na kačice.“

Pravidlá lovu

V šesťdesiatych rokoch prevládli podľa M. Horvátha v ich združení polia, niečo zaberal lužný les a hlavný tok Dunaja s ramenami. Viac sa chodilo na husi na polia. Bolo treba dobre sa zamaskovať, urobiť si záštitu. Ak poľovník v tých časoch nejakú tú hus ulovil, bola to skôr rarita. Po vybudovaní gabčíkovského vodného diela podľa M. Horvátha vidno na vode viac rozličných druhov vtáctva, ale husí akoby ubudlo. „Je to určite aj tým, že v tŕstí, kde hľadajú svoje útočisko, nemajú dostatok pokoja. Naši priatelia z Balatonu hovoria, že sa tam v poslednom období objavujú v zime obrovské kŕdle husí. Zrejme sú medzi nimi aj tie ,naše', ktoré v dôsledku nadmerného vyrušovania zmenili zimné stanovištia. Pozorujeme to asi posledné dva-tri roky,“ konštatuje M. Horváth. Martin, mladší z dvojice poľovníkov, ktorí nás sprevádzajú po revíri, tvrdí, že na Slovensku sa na husi poľuje tak trochu živelne a nie premyslene ako v severských krajinách. „Naprí­klad na husi by sa v žiadnom prípade nemalo strieľať, kým sa nepriblížia na poľovnícku vzdialenosť. Na akúkoľvek inú zver strieľame len vtedy, keď sme si istí zásahom, no neriadime sa tým pri poľovačke na husi,“ zdôrazňuje mladý poľovník a pokračuje: „Na poľovačke zaznie aj sto výstrelov a padnú dve husi. Pripusťme, že len desať či pätnásť percent výstrelov husi zasiahne a poraní...“

Prechádzky revírom

Podľa Martina je dnes lov husí skôr prechádzka revírom. Kedysi to však boli spoločenské stretnutia, na ktoré každý dačo priniesol. Medzi poľovníkmi bývala aj v treskúcom mraze skvelá nálada, ktorá všetkých hriala. Súčasný zákon síce povoľuje individuálny lov husí, naši sprievodcovia ani ich kolegovia zo združenia túto možnosť prakticky nevyužívajú. „Kedysi mala zver v revíri určite viac pokoja. Verejnosť nás, žiaľ, neraz vníma ako potenciálnych kriminálnikov, a nie ako ľudí, ktorým veľmi záleží na ochrane prírody,“ dodáva starší a skúsenejší poľovník Miloš.

Osvedčený spôsob

Poľovačka na husi je podľa Miloša najlepšia v h­­­mle. Hus vtedy nelieta vysoko, nebezpečné je pre ňu dokonca vysoké napätie. Dobre sa poľuje aj vo vetre. Husi sa ním dajú unášať a nelietajú tak rýchlo. Z celej sezóny je najlepšie vystihnúť zo dva dni v druhej polovici januára, vtedy je ťah najlepší. Pred časom mali v revíri na návšteve priateľov poľovníkov a tí tvrdili, že v živote si tak dobre nezapoľovali, ulovili dve husi. Marek vraj zažil poslednú dobrú poľovačku na husi asi pred siedmimi rokmi, keď sa mu podarilo uloviť päť husí. Použil broky s veľkosťou štyri milimetre a myslí si, že tie sú najúčinnejšie. Odvtedy na husiach ani nebol, chodí skôr na kačice. „Rozmýšľam však, že začnem na poľovačke používať atrapy, v Čechách ich nazývajú balabány. Možno by boli účinné na poliach a oživilo by to aj samu poľovačku. Zákon to nezakazuje a hus je veľmi zvedavá. Môže naletieť aj na vzdialenosť tridsať metrov, a vtedy sa už dá s istotou strieľať,“ uvažuje nad zaujímavou možnosťou aktívny poľovník Marek.

Z druhého brehu

Husi lovia aj poľovníci na protiľahlom ľavom brehu veľtoku, na dunajských ostrovčekoch poniže Slovnaftu. „Počas budovania vodného diela sa tu odlesnili veľké plochy. Po úprave toku vznikli miesta, kde hojne rastie tŕstie,“ vysvetľuje dlhoročný lesník Jozef Hamšík: „Pre husi je to vynikajúci biotop. Nalietavajú sem až z Maďarska, keď sa večer vracajú z paše.“ Podľa neho si musí poľovník, ktorý chce uspieť na love husí, naštudovať literatúru. Mal by vedieť, že prvé letia prieskumné skupiny. Najprv jedna hus, potom štyri, neskôr osem. Ak nezistia nič podozrivé, zosadnú na vodu. Až za nimi letia veľké, početné kŕdle, a tam, kde zosadnú a gagocú, prilietajú ďalšie. Potom už môže poľovník strieľať a určite bude mať úspech. Husi treba púšťať na 25 až 30 metrov a po výstrele musí ísť pes rýchlo do vody, lebo strelenú hus unáša prúd. Najlepšie sa osvedčili labradory. Aj stavače sú podľa pána Hamšíka šikovné, ale už po pár prinášaniach drkocú zubami a labradorovi studená dunajská voda neprekáža, práve naopak. Menej skúsení poľovníci, ktorí chcú silou-mocou uloviť hus, strieľajú už na prvé kŕdle. A to je chyba! Okrem toho nevedia odhadnúť vzdialenosť, strieľajú aj na sto metrov, čo je príliš vysoko. Husi potom odlietajú na otvorené vodné plochy a vrátia sa až v noci, keď už sú poľovníci preč. Majú rady tichú vodu a tŕstie, kde si oddýchnu a prenocujú.

Na Dunaj s kompasom

Podľa J. Hamšíka husi lepšie lietajú, keď prídu mrazy a voda v ramenách Dunaja zamrzne. Večerný lov je vhodnejší aj preto, lebo poľovník môže prísť k vode skôr ako husi. Ráno je to naopak. Husi o poľovníkoch vedia a húfne opúšťajú hladinu. „Raz, keď sme po vynikajúcom prelete skončili poľovačku na ostrovčekoch, sadla na nás hmla ako mlieko, viditeľnosť bola sotva na jeden meter,“ spomína na vzrušujúci príbeh lesník, ktorý býva v srdci revíru: „Prišli sme k člnom, nasadli do nich a len tak po pamäti sme si určili smer, kde sme predpokladali breh, a začali sme veslovať. Keď už sme si mysleli, že sme na brehu, opäť bolo pred nami tŕstie. V hustej hmle sme zablúdili a vrátili sa na miesto, z ktorého sme vyplávali. Takto sme sa viackrát pokúšali dostať na breh. Neúspešne. Jeden z našich člnov sa dokonca dostal až do hlavného toku Dunaja a brala ho voda. Kolegovia, ktorým sa podarilo dostať na breh, vystrelili, aby ostatní vedeli, kam majú veslovať. Hmla však ten zvuk úplne rozložila, takže miesto pristátia sa nedalo identifikovať...“ Nakoniec museli poľovníci zavolať do neďalekej lodenice. Lodná siréna potom navigovala člny do bezpečia. Jozef sa dušuje, že odvtedy na vodu nejde bez kompasu.

06. januára 2011 Autor: Bc. Tibor Benčič
VIDEO Poľovníctvo a rybárstvo


 
Kam letia divé husi
Bc. Tibor Benčič