Medzi elektrárňami

Revír, o ktorom píšeme, je od nepamäti v užívaní dnes už 90-ročnej...

30. marca 2011 |

Revír, o ktorom píšeme, je od nepamäti v užívaní dnes už 90-ročnej švedlárskej organizácie Slovenského rybárskeho zväzu. Dostať sa naň nebolo pre cudzích rybárov jednoduché, staviteľom malých vodných elektrární sa to však podarilo.

Svojho jediného lipňa tymianového uloveného muškárskym náradím som vytiahol v roku 1985 alebo 1986 práve z Hnilca. V tom čase to bolo v revíri Hnilec č. 2. Až keď Miestna organizácia Slovenského rybárskeho zväzu Gelnica požiadala o rozdelenie svojho Hnilca č. 1 na kap­rovú jednotku a pstruhovú dvojku, švedlársky revír sa stal pstruhovou trojkou. Môj lipeň bol síce podmierečný, ale aspoň muškársky prút značky Shake-speare a jasnožltá šnúra tej istej značky kúpené zo študentského vreckového v pražskej „Bílej labuti“ boli po desiatich rokoch koneč­ne pokrstené.

Ako poklad

Švedlárčania si svoj revír strážili a len veľmi neradi naň púšťali rybárov z iných organizácií. V 90. rokoch minulého storočia však „svoju“ rieku nedokázali ochrániť pred výstavbou malých vodných elektrární. Jedna vznikla na hornej hranici rybárskeho revíru, druhá na dolnom úseku v obci Mníšek nad Hnilcom a medzi nimi, v obci Švedlár, je ešte náhon, ktorý privádza vodu z Hnilca pre pílu a malú vodnú elektráreň v tejto obci. V súčasnosti okrem domácich navštevujú Hnilec č. 3 aj rybári z Gelnice, Spišskej Novej Vsi, Rožňavy, Košíc, dokonca z Humenného. Domáci si však úsek rieky pomyselne podelili. Švedlárčania a rybári z okolia tejto obce lovia skôr pri Starej vode a v samotnom katastri Švedlára. Rybári z Mníška nad Hnilcom a okolia lovia v tejto obci a v lokalite Hrable. Muškári a prívlačiari sú asi v pomere 40 ku 60. V blízkosti rieky mal chalúpku a rybárčil tu aj dnes už zosnulý slovenský herec a člen Štátneho divadla v Košiciach Peter Rašev.

Miery a počty

Ulovené pstruhy potočné majú zväčša 28 až 30 centimetrov a lipne 30 až 38 centimetrov. Len nedávno sa pošťastilo miestnemu rybárovi Jánovi Mezenskému uloviť pstruha potočného s dĺžkou 52 centimetrov a hmotnosťou 2,80 kilogramu. Medzi úlovkami sa občas objaví jalec hlavatý, nedávno aj 52-centimet­rový, a obsádku dopĺňa ešte sivoň potočný, pstruh dúhový, hlaváč pásoplutvý a zástupkyňa kruhoústnic – mihuľa potiská. Zaujímavé sú štatistiky úlovkov pstruha potočného a lipňa tymianového z minulosti. Napríklad v roku 1989 ulovili 2 095 pstruhov potočných s celkovou hmotnosťou 448 kilogramov a 1 368 lipňov s hmotnosťou 352 kilogramov. Na východnom Slovensku boli v rámci úlovkov lipňa na pstruhových vodách lepší už len rybári zo Spišskej Novej Vsi a z Košíc. Štatistika úlovkov pstruha potočného však môže byť čiastočne skreslená zarátaním „kúskov“ z jazera Uhorná. V tých časoch úlovky nesumarizovali podľa jednotlivých revírov. Roku 1979 dokon­ca na švedlárskom Hnilci ulovili 1 772 lipňov s hmotnosťou 421 kilogramov. Prepad úlovkov oboch druhov, podobne ako pri väčšine reofilov z čeľade kap­rovitých, je na Slovensku ohrom­ný, ale Švedlárčania neklesli v úlovkoch lipňa tak hlboko ako napríklad Košičania na pstruhovom Hornáde č. 2, kde ich rátajú už len v desiatkach.

Živá voda

V novembri 2010 sme s hospodárom švedlárskej organizácie Pavlom Majkutom prešli takmer celý 11-kilomet­rový úsek rieky. Priezračná voda nebola nikde bez života. Napriek vysokým povodňovým stavom v máji a júni 2010 a škodám, ktoré vznikli vyliatím vody do okolitého terénu a strhnutím rýb do nižších úsekov, sme pri krátkych zastávkach uvideli vo vode vždy niekoľko lipňov, dokonca v lovných veľkostiach. Pstruh bol zrejme v tom čase v prítokoch Hnilca a venoval sa reprodukčným povinnostiam. Viditeľnejšie škody na ichtyofaune vznikli v dôsledku nepovolenej a rybárom neoznámenej preložke toku Hnilca na úseku niekoľko sto metrov v dolnej časti obce Švedlár. V septembri 2010 tak zostali najmä lipne a pstruhy potočné bez prirodzeného prostredia a obyvatelia neďalekej časti obce Švedlár ich vyzbierali. Tento vážny zásah do životného prostredia doteraz vyšetruje Obvodné oddelenie Policajného zboru v Nálepkove.

Povolenia

Na Hnilci č. 3 smú loviť držitelia osobitného a zvláštneho povolenia a držitelia miestnej pstruhovej povolenky. Na možnosti lovu rýb a zakúpenie hosťovacieho povolenia sa informujte u rybárskeho hospodára Pavla Majkuta na telefónnom čísle 0907 521 012. Ryby sa dajú chytať aj v jazere Uhorná, ktoré tiež obhospodaruje švedlárska organizácia. Mimo hraníc tejto organizácie sa oplatí navštíviť Hnilec č. 1 a 2, ako aj vodné nádrže Ružín a Palcmanská Maša v užívaní Rady Slovenského rybárskeho zväzu. Okolité lesy poskytujú výborné podmienky na zber húb.

30. marca 2011 Autor: Ing. Stanislav Géci
VIDEO Poľovníctvo a rybárstvo


Už máte nové číslo? objednať predplatné
 
Medzi elektrárňami
Ing. Stanislav Géci