Národný park Podunajsko: Ďalší prešľap na obzore?

Verejne sa hovorí o potrebe vyhlásiť u nás národný park Podunajsko. Ja mám výhrady!

19. júna 2017 |

Iniciátori návrhu na vyhlásenie nového národného parku Podunajsko z radov mimovládnych organizácií s podporou lokálnych politikov použili ako jeden z hlavných argumentov existenciu národného parku v susednom Rakúsku. Zaštítili sa i vedeckými kapacitami z vysokých škôl a SAV. Veľká časť dunajských ekosystémov je momentálne súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy. Nezistil som, koľkí z odborníkov sú presvedčení, že to nezabezpečuje ich ochranu dostatočne. No keďže som prežil prakticky celý produktívny vek ako pracovník Štátnej ochrany prírody SR, do istej miery pohnútkam viacerých zástancov národného parku rozumiem. V území s 2. stupňom ochrany sú kompetencie ochrany prírody veľmi obmedzené. Azda najhoršie je, že sa tu môžu vysádzať nepôvodné dreviny, teda aj euroamerické topole. Súčasťou CHKO sú však aj maloplošné chránené územia a územia európskeho významu či vtáčie územia s vyšším stupňom ochrany. Keďže zároveň poznám dunajské lužné lesy, v ktorých majú prevahu výsadby nepôvodných topoľov s podrastom inváznych bylín, nečudujem sa, že sú využívané na produkciu drevnej hmoty. Ani tomu, že sa ich lesníci len tak nevzdajú. Ako vyzerajú a fungujú po výstavbe vodného diela vodné ekosystémy, vie tiež väčšina z nás. Som rád, že sa nenaplnili najhoršie vízie, podľa ktorých mali úplne zaniknúť dunajské ramená.

PAPIEROVÝ PARK
Hoci som ochranársku prácu zavesil na klinec, stále mám zafixované „povedomie“ o tom, aké parametre by mal mať národný park v stredoeurópskej prírode. Asi nie som sám, kto je presvedčený, že ani niektoré doteraz vyhlásené veľkoplošné chránené územia (CHKO, NP) nemali byť vyhlásené či zaradené do príslušnej kategórie, pretože nespĺňajú všetky požadované kritériá. Potvrdili mi to priatelia „akademici“, ktorých som sa opýtal na zmysluplnosť prekategorizovať súčasnú Chránenú krajinnú oblasť Dunajské luhy na národný park. Inak, práve táto CHKO bola podľa mňa vyhlásená oprávnene. Rozhodujúce je, aby sa zmenil prístup k jej obhospodarovaniu. Vyplýva to aj z vyjadrenia jedného z oslovených odborníkov, ktorý píše signatárom výzvy za NP Podunajsko: „výzvy treba zosilniť dôraz na potrebu priblížiť sa medzinárodným štandardom manažovania národných parkov (kategória II – IUCN 1994)... Tak by vyhlásenie NP Podunajsko mohlo citeľnejšie pomôcť aj ostatným NP a ochrane prírody v SR vôbec. Inak hrozí, že sa NP Podunajsko – ak vznikne – stane len ďalšou položkou v inventári našich ‚papierových‘ parkov (TANAP, NAPANT, Veľká Fatra, Malá Fatra).“

STUPEŇ OCHRANY
Mimovládne organizácie zohrali významnú úlohu pri ochrane a predovšetkým revitalizácii viacerých dunajských ramien. To ich však neoprávňuje presadzovať, aby snahe o obnovu pôvodných lužných lesov predchádzalo vyhlásenie národného parku, ktorý nebude zodpovedať požadovaným medzinárodným kritériám. Ako sa vyjadril ďalší popredný ekológ a môj dobrý priateľ, ani NP Donau-Auen nie je na tom omnoho lepšie než naše dunajské luhy, hoci tu už vidno pozitívne trendy takzvanej ekológie obnovy. Vyhlásenie NP Podunajsko by podľa neho prispelo k intenzívnejšej obnove lužnej krajiny, k premene topoľových plantáží na lužné lesy blízke prírode, k odstráneniu bariér z Malého Dunaja a podobne.

VIAC SA DOČÍTATE V POĽOVNÍCTVE A RYBÁRSTVE č. 7/2017

19. júna 2017 Autor: Jozef Májsky

Galéria k článku