Porozumieme už čoskoro reči delfínov?

 
Porozumieme už čoskoro reči delfínov?

Sú to naši príbuzní, keďže sa vedia dorozumievať? / profimedia

 
 
 

Vedci sú o krok bližšie, aby porozumeli reči zvierat – pomôcť by im mal podvodný reproduktor, ktorý vysiela zvuky mimo rozsahu ľudského sluchu. Práve tieto nepočuteľné frekvencie boli doteraz veľkou prekážkou pri rozhovoroch s delfínmi ako hlavnými adeptmi na „medzidruhovú“ komunikáciu v živočíšnej ríši.

publikované: 14.07.2013

Reproduktor je dielom výskumníkov pod vedením Juku Mišimu z Tokijskej univerzity morských vied a technológie. Dokáže zvládnuť frekvencie s rozličnou výškou a umožní vedcom reprodukovať v plnom rozsahu zvuky, ktoré vydáva delfín, vrátane štebotania, pískania a pukotania mimo rozsahu ľudského sluchu. Biológovia sa pomocou neho pokúsia pretlmočiť zvláštny jazyk morských cicavcov, o ktorom sa predpokladá, že je rovnako zložitý ako ľudská reč.

 

Delfíny sú schopné zachytiť a vydávať nielen nízkofrekvenčné zvuky pod 20 kHz tak ako ľudia, ale aj vysokofrekvenčné zvuky nad 150 kHz, ktoré ľudia nepočujú, lebo sú pre nich príliš vysoké. Plávajúce cicavce dokážu však aj „spievať“ na rôznych frekvenciách súčasne. Aby sa tieto zvuky dali rozšifrovať, morskí biológovia musia byť schopní zachytiť ich a reprodukovať. Práve na to má slúžiť novátorský prístroj. Reproduktor má frekvenčnú charakteristiku v rozmedzí od 6 do 170 kHz, zvuky prenáša cez zariadenie zaliate akrylom, aby bol zabezpečený pred poškodením vodou.

 

Tím z Tokijskej univerzity už testoval nahrávky v mori. Cez prototyp reproduktora vysielali nahraté „delfínie“ zvuky a potom porovnávali spektrogram nahrávok so spektrogramom zvukov, ktoré vydávali delfíny. Reproduktor sa pri vysielaní zvukov osvedčil, prilákal do svojej blízkosti niekoľko mladých jedincov. Vedci však zatiaľ ešte nevedia „doslovne preložiť“, čo prístroj vysielal a čo na to „odpovedali“ delfíny.

Predpokladajú však, že to boli pozitívne správy, pretože inak by sa delfíny, ktoré sa navzájom dokážu varovať pred nebezpečenstvom, nezdržiavali pri reproduktore.

 

Práve delfíny vďaka svojej inteligencii už dlhodobo patria medzi hlavných adeptov na „medzidruhovú“ komunikáciu. Pozoruhodné zvieratá sú totiž naozaj v mnohom ako ľudia, vedia komunikovať aj rečou tela, môžu sa naučiť rozumieť základným prvkom ľudskej reči vrátane slovnej zásoby, viet, otázok a požiadaviek, dokonca sú schopné sledovať televíziu a postupovať podľa pokynov, ktoré im dá tréner z obrazovky! Takisto sú schopné privolávať svojich blízkych tak, že napodobňujú zvuk, ktorý blízki bežne vydávajú, kopírujú ich „hlasový podpis“. Je to podobné, ako keď ľudské deti volajú na svojich rodičov. Každý delfín má vlastný pískavý signál, ktorý používa na ohlásenie svojej prítomnosti. 

 

Pochopiť reč delfínov sa snažíme už zopár desaťročí. Doktor John Lilly začal v roku 1960 na Panenských ostrovoch sériu experimentov, ktorých cieľom bola zmysluplná komunikácia medzi ľuďmi a delfínmi skákavými. Lilly z vlastného vrecka financoval výskum spolužitia človeka a delfína v objekte na  brehu oceána s čiastočne zaplavenými priestormi. Experimentátorka Margaret C. Howová a delfín Peter žili dva a pol mesiaca v spoločnom priestore, delili sa o jedlo, hry, jazykové kurzy a dokonca spali v jednej miestnosti. Po niekoľkých dňoch spoločného úsilia začal Peter napodobňovať Margaretin hlas a prejavil okamžité porozumenie základnej sémantiky. Po čase už dokázal rozlišovať medzi príkazmi „Prines loptu k bábike“ a „Prines bábiku k lopte.“ To potvrdzuje, že Peter nielenže porozumel ľudskej syntaxi, ale potvrdil, že podobnú musí mať aj jazyk delfínov.

 

Napriek pokrokom zrejme ešte nejaký čas potrvá, kým sa nám podarí porozprávať so zvieratami. „Na to, aby sme začali komunikovať s delfínmi, najprv musíme pochopiť, ako ony komunikujú medzi sebou,“ vysvetľuje americký psychológ Stan Kucai. Okrem zvukových frekvencií vedci pri výskume musia čeliť aj ďalším prekážkam. Morské cicavce sa pohybujú príliš rýchlo, takže ich je ťažké sledovať. Navyše cestujú v skupinách, preto je ťažké určiť, ktorý zvuk patril ku ktorému zvieraťu. A potom je tu ešte otázka, či delfíny vôbec stoja o rozhovory s nami. Pri viacerých experimentoch totiž nemali chuť na žiadne zbytočné klebetenie. „Záujem o komunikáciu prejavili len vtedy, keď išlo o ich potreby – napríklad o ryby, na ktoré práve dostali chuť,“ dodal americký vedec.

Autor: Zázračný svet/ kuk
 
 Ďalšie články