Tvrdá kritika chystanej reformy školstva na Slovensku: Experti objavujú objavené!

31. októbra 2016, 08:00
Tip redakcii

Rodičia, žiaci, pripravte sa na zmeny! Pred pár dňami odštartovala ďalšia diskusia o tom, ako zlepšiť naše školy, aby tam deti chodili rady, boli múdrejšie a nemali problém uplatniť sa na trhu práce. Návrh cieľov Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania má názov Učiace sa Slovensko. Znie to dobre, no spoluautor predchádzajúcich školských reforiem profesor Miron Zelina je skeptický.

Slovenskí žiaci stále zaostávajú v porovnaní so svetom.

Slovenskí žiaci stále zaostávajú v porovnaní so svetom.

Autor: pixabay

Čo sa vám na navrhovanej reforme nepozdáva?

- Reforma sa nedá posudzovať, lebo zatiaľ  nie je žiadna. Autori  predložili len návrh cieľov, ten však  neobsahuje  analýzu  súčasného stavu, ani prehľad  teórií, na ktorých boli a sú postavené reformy v iných krajinách,  ani návrh  krokov potrebných  na dosiahnutie  cieľov. Takže ide iba  alebo najmä o ciele  vzdelávania, ktoré pripravili niekoľkí odborníci.

K čomu konkrétnemu máte výhrady?

- Je toho viac. Nepozdávajú sa mi najmä tieto veci: chýbajú ciele v oblasti zmien v obsahu vzdelávania - bude kurikulárna reforma, zníženie informačnej záťaže žiakov, učiteľov? Nie sú postavené realizovateľné ciele vo výchove; absentuje cieľ, či navrhovatelia sú za inkluzívne vzdelávanie; nevie sa z návrhu  cieľov, či pôjde o posilnenie vzdelávania v zmysle vedomostí, alebo či pôjde o rozvoj myslenia, poznávacích funkcií, vrátane  tvorivého  a kritického myslenia žiakov – týka sa to najmä metód  vzdelávania; nejasné sú formulované ciele  riadenia školstva - pozitívom je snaha o jednotné školské riadenie, ale úloha ZMOS  je precenená a nejasná („rozhoduje o základných nastaveniach  školy a kontroluje, aké škola  dosahuje výsledky...“); nejasné  sú ciele zabezpečenia škôl kvalitnými učiteľmi, odbornými pracovníkmi, nie celkom čitateľné sú ciele smerom k alternatívnym, súkromným, cirkevným školám, atď. Nepozdáva sa mi, že chýba v cieľoch poučenie z toho, prečo doterajšie podobné myšlienky predchádzajúcich  návrhov reforiem neboli uskutočnené.

Vám však chýbajú aj niektorí autori, ktorí sa mali podieľať na tvorbe projektu Učiace sa Slovensko...

- Materiál pripravili síce dobrí poradcovia, no nie je medzi nimi žiaden docent či profesor pedagogiky. Chýba tiež zastúpenie pedagogických fakúlt, odborníkov mimo Bratislavy, nie je tam ani žiaden učiteľ, ktorý učí rómske deti, žiaden psychológ... Zrejme sa predpokladá, že sa vyjadria  v diskusii. Zaujímavou otázkou je, kto bude robiť konkretizáciu cieľov do Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania.

Aké nové myšlienky prináša Učiace sa Slovensko?

- Na mnohých miestach tvorcovia zdôrazňujú „individualizáciu  vzdelávania“, posilnenie rozvíjania potencionalít žiaka, jeho možností, talentu. Ale rozvíjanie osobnosti žiaka, zdôraznenie decentralizácie riadenia, slobody učiteľa a podobne zdôrazňovali už aj predchádzajúce reformné materiály. Teda nič nového pod slnkom. Staronové návrhy sú ohľadom dochádzky  žiakov, ich hodnotenia, návrh „nadrezortného“ orgánu.

Čo sa stalo s tými predchádzajúcimi reformami? Veď projekt Učiace sa Slovensko je po roku 1989 už štvrtým pokusom o lepšiu školu.

- Pracovali sme na viacerých reformných dokumentoch - Duch školy, Konštantín a Milénium. Bolo v nich veľa správnych myšlienok, no len málo sa dostalo aj do našej vzdelávacej praxe. Možno jednu z prvých vecí, čo mali urobiť autori aktuálnej reformy, je zamyslieť sa nad tým, prečo doterajšie reformy nenaplnili svoje poslanie, zmysel. Prišli by na to, že myšlienky, ciele sa opakujú, ale politická vôľa chýbala. Veľmi negatívnu úlohu zohráva častá výmena ministrov, ale najmä to, že chýba kontinuita, stále sa začína akoby na „zelenej lúke“. Systémová analýza príčin neúspechu reformných hnutí na Slovensku mala odpovedať na otázku: Čo podstatné treba urobiť, zmeniť, aby sa dobré myšlienky premenili na prax. 

Veríte, že tentoraz, na štvrtý pokus, sa to podarí?

- Kritici už teraz namietajú, že ciele sú veľmi ideálne postavené, sú finančne  nereálne, personálne  náročné. Nie som presvedčený, že sa to teraz podarí, ale treba oceniť snahu autorov návrhov cieľov, že ich znovu vymedzili.

Prečo ?

- Množstvo prezentovaných  cieľov v rozličných oblastiach si vyžaduje systémovú analýzu, t. j. zmenu prístupu k školstvu politikov, ministerstva školstva, škôl, učiteľov, rodičov. Sústredenie  na hlavné ciele, filozofiu  školstva, od ktorej by sa odvodili  čiastkové ciele a zmeny.  To sa nestalo. Už spomínaný program Konštantín navrhoval, aby sa Ministerstvo  školstva obrazne volalo Ministerstvo dieťaťa  - s dôrazom na osobnosť žiaka a jej rozvoj. V aktuálnom návrhu je však málo indikátorov na to, aby si bežný rodič vedel predstaviť, ako to bude v skutočnosti vyzerať. Prakticky  sú čitateľné len niektoré  skutočnosti. Napríklad, že sa má predĺžiť školská dochádzka o dva roky, deti majú chodiť do školy už ako päťročné, žiaci na prvom stupni sa nemajú známkovať...

O tom, či známkovať žiakov alebo nie, sa diskutuje roky. Aký je váš názor?

- Neznámkovanie žiakov na prvom stupni  je diskutabilné. Dieťa aj rodič potrebujú presnejšiu spätnú väzbu o výkone v škole. Dieťa si potrebuje zvyknúť aj na súťaž, ktorá nie je len negatívna, a potrebujú to i rodičia  pre pokrok dieťaťa. Je to súčasť poznania potencionalít dieťaťa. Keď sa potom v 6. ročníku žiak odrazu stretne so známkovaním - v kritickom veku puberty – môže to vyvolať veľké deformácie v jeho sebavnímaní.

S návrhom, aby do školy začali chodiť už 5-ročné deti, sa stotožňujete?

- Päťročné deti v prípravných triedach v škole je rozumná myšlienka. Pomôže to zlepšiť ich adaptáciu na školu a takisto vyrovnať rozdiely medzi jednotlivými deťmi. Navrhovatelia cieľov mohli byť aj odvážnejší – navrhnúť povinnú materskú školu. Nebolo by to porušenie práv rodičov, pokiaľ  sa uzákoní domáce vzdelávanie  a rodič  sa rozhodne,  či dieťa  bude vychovávať  doma alebo v materskej škole. Je to však finančne náročné, ale riešiteľné. Zopakujem známu pravdu: v predškolskom veku sa kladú základy výchovy a vzdelávania. 

 No ani to nie je úplne nová myšlienka. Veď už teraz majú 5-ročné deti povinnú predškolskú prípravu v materskej škole. Čo má byť teda iné? 

- V prvom rade  štát  by mal prevziať predškolskú výchovu  detí  pod  „svoje krídla“  u tých rodičov, ktorí si to prajú. Ktorí si to neprajú, mali by mať možnosť vychovávať  detí  doma. Rovnako ale detské domovy by mali prejsť pod rezort školstva. Materské školy v základnej škole sú len východiskom z núdze.

Mnohí odborníci spochybňujú, či sa naši žiaci učia práve to, čo budú v živote potrebovať. Ako to rieši dokument Učiace sa Slovensko?

- Žiaľ, iba okrajovo. Obsahová reforma školstva doteraz neprebehla, hoci ešte projekt Milénium inicioval, aby minister na základe uznesenia vlády i  parlamentu predkladal každý rok správu o tom, ako sa plní reforma obsahu. Na to sa však zabudlo. A tak sú naďalej naši žiaci podpriemerní v meraniach PISA, PIRLS, výskumy ďalej konštatujú, že nemajú dobrý vzťah k učeniu a k škole,  zhoršuje sa ich  správanie. Treba si dať otázku, čo si život vyžaduje. Zdôrazňujeme len profesionálne, pracovné uplatnenie absolventa školy, ale život nie je len profesia, povolanie. Človek viac potrebuje produktívne žiť mimo práce. Na  to  navrhovatelia cieľov zabudli. Existuje zoznam oblastí osobnosti, ktoré treba rozvíjať v rodine, škole, aby človek bol pozitívny, šťastný, tvorivý, aby naplnil zmysel svojho života. Hovorí o tom pozitívna psychológia a pedagogika.

Ako to teda bude s výchovou detí?

- Práve dôraz na výchovu mi v celom materiáli chýba. Možno táto téma absentuje i preto, že v tíme poradcov nebol psychológ. Podcenenie výchovy v celom texte je vyjadrené aj tým, že autori navrhujú názov povinné vzdelávanie. A čo výchova? Tú prenechávajú na rodinu? Ulicu? Či spoločnosť? Zhoršuje sa správanie  detí a mládeže  - v navrhovaných cieľoch nenachádzame  víziu  zlepšenia v tejto oblasti. Moderné informačné technológie sú aj negatívnym fenoménom  výchovy, ktoré škola neberie veľmi do úvahy.

 Čo čaká alternatívne školy, súkromné či cirkevné? Bude ich štát naďalej podporovať?

- To z programu jasné nie je. Autori dokumentu sa nezmieňujú ani o tom, ako to bude s výučbou náboženstva či etiky v školách. Nepovažovali za dôležité vyjadriť sa k rozvoju alebo utlmeniu  alternatívnych škôl. Predpokladám, že aj o tejto téme budú diskutovať všetci, ktorí návrh reformy pripomienkujú. V ostatných medzinárodných meraniach žiaci súkromných škôl mali lepšie výsledky ako žiaci verejných škôl – to stojí  nielen za  zamyslenie. A tiež  by sa malo diskutovať o tom, ako posilniť postavenie učiteľa v našich školách,  ako  chápať jeho slobodu a povinnosti.

Aká škola bola za vašich čias? Je učiteľ, na ktorého ste nezabudli? 

- Mal som dobrých a zlých učiteľov. Učil ma aj otec, ktorý bol prísny a láskavý. Mal som tiež dobrého učiteľa  na Pedagogickej prípravke Ladislava Mihálika – jedného z najlepších didaktikov na Slovensku. Jeho hodnota  bola v tom, že veľa vedel, bol na nás prísny, ale naučil nás mať rád učiteľské povolanie. Učiteľ by mal byť zodpovedný nielen za vzdelávanie  žiakov, ale aj za ich výchovu. Nemal by preberať zodpovednosť rodičov, ale všetko urobiť pre dieťa v spolupráci s rodinou. Nasadenie, disciplína, pracovitosť, citový vzťah k deťom, didaktická profesionalita, osobný vzor – to sú kvality  učiteľa, ktorý si zaslúži pomenovanie „učiteľ“. A jeho plat  by mal zodpovedať  vysokoškolsky vzdelanému  človeku v spoločnosti. 

 
Autor: os



 
 
Aplikácie 7 plus

 
 
 
Tvrdá kritika chystanej reformy školstva na Slovensku: Experti objavujú objavené!
os