„Ten obraz hrôzy mám stále pred očami. Každé ráno sa s tým prebúdzam. Neprial by som nikomu, aby zažil to, čo ja,“ priznáva Ján Minarovič, s ktorým sme sa stretli v jeho autoservise v Bánovciach nad Bebravou. Ako hovorí, v autobuse zomreli jeho dlhoroční dobrí priatelia, na ktorých nikdy nezabudne. Kvety na ich hroby im však dnes neprinesie. Obáva sa totiž stretnutia s pozostalými.
„Asi by si to zle vysvetlili. Ale ak ma súd oslobodí, každý rok v deň tragédie a na narodeniny mŕtvych kamarátov im prinesiem na hroby kvety a zapálim sviečky,“ dodáva Minarovič.
Chce sa brániť aj v Štrasburgu
Niektoré rodiny obetí mu dodnes zazlievajú, že sa im neospravedlnil za smrť ich najdrahších. „Nebola to moja vina. Ak by som bol za to zodpovedný, už dávno by som to urobil a možno by som sa odsťahoval z Bánoviec, aby ma nemali na očiach,“ tvrdí vodič autobusu smrti. Minaroviča čaká v pondelok odvolací súd v Banskej Bystrici. Ten by mal potvrdiť alebo zamietnuť 8,5-ročný trest, ktorý mu vlani vymeral Okresný súd v Brezne.
Neráta s tým, že by ho súd oslobodil, chcel by však, aby prípad vrátil na nové prejednanie. Podľa vodiča, keby po tragédii vyšetrovatelia umožnili rekonštrukciu havárie, jeho nevina mohla byť už dávno dokázaná. Minarovič je presvedčený, že za tragédiu môžu železnice.
„Neprehľadné a vtedy navyše nechránené priecestie v Polomke bolo doslova pascou na vodičov. Starý rušňovodič mi povedal, že on sám na tom mieste zažil situácie, keď iba zázrakom nedošlo k nešťastiu.“ Ján Minarovič je presvedčený o svojej pravde a verí, že ju dokáže: „Ak aj pôjdem do väzenia, nevzdám sa. Budem sa brániť aj naďalej, aj keby o mojej nevine mali rozhodnúť až v Štrasburgu,“ uzavrel.
Čo sa udialo
- 21. február 2009 – o 9.05 hodine sa na nechránenom železničnom priecestí v Polomke stala jedna z najväčších tragédií na Slovensku. Pri zrážke autobusu s vlakom zahynulo 12 ľudí, 14 utrpeli ťažkú ujmu na zdraví, 11 ublíženie na zdraví a 8 cestujúcich ľahšie zranenia. Smerovali na lyžovačku do strediska, do cieľa im zostávalo už len pár metrov.
- 13. marca 2009 – polícia obvinila za trestný čin všeobecného ohrozenia vodiča Jána Minaroviča. Pre vyšetrovanie tragédie zriadila špeciálny tím.
- 15. mája 2009 – Ján Minarovič po prvý raz vypovedal na polícii. Výsluch trval dve a pol hodiny. Do 24. apríla bol práceneschopný, mal údajne psychické problémy. V tom čase ho však ľudia z Bánoviec nad Bebravou nachytali hrať tenis.
- koniec októbra 2009 – v Polomke na mieste nešťastia osadili mramorový pomník s menami obetí.
- 25. novembra 2009 – na železničnom priecestí v Polomke spustili svetelnú a zvukovú signalizáciu. V čase nehody tam bol iba starý výstražný kríž.
- 13. júla 2010 – prokuratúra podala žalobu na Jána Minaroviča. Vyšetrovanie nehody trvalo 16 mesiacov.
- 8. októbra 2010 – na Okresnom súde v Brezne sa začal ostro sledovaný proces s Jánom Minarovičom.
- 26. máj 2011 – Rodiny obetí sa po 824 dňoch dočkali rozsudku. Súd uznal Minaroviča za vinného a uložil mu súhrnný trest 8,5 roka. Rozsudok nie je právoplatný. Vodič sa odvolal.
