Na Rainerovej chate krstili knihu o horských nosičoch

17. augusta 2013, 15:44
Tip redakcii

Na obľúbenej tatranskej Rainerovej chate bolo v sobotu živo - oslavovalo sa niekoľko jubileí a krstila sa kniha o horských nosičoch.

V Tatrách krstili počas Dní Rainerovej chaty knihu o horských nosičoch.

V Tatrách krstili počas Dní Rainerovej chaty knihu o horských nosičoch.

Autor: TASR

Sobotný Deň Rainerovej chaty sa niesol v znamení viacerých výročí.

Tohto roku uplynie 180 rokov od príchodu Jána Juraja Rainera do Vysokých Tatier, 150 rokov od postavenia Rainerovej útulne, 15 rokov od jej znovuobnovenia a dve súkromné výročia oslavuje aj súčasný chatár Peter Petras, ktorý sa v piatok 16. augusta dožil 67 rokov a oslávil 43 rokov manželstva.

Knihu krstili vynáškou na chatu

Sobota mala pre Petra Petrasa ešte ďalší mimoriadny význam.

„Ani som sa nenazdal, že jedného pekného dňa budem krstiť knihu a tento pekný deň dnes nastal,“ povedal pre SITA chatár Peter Petras.

Krstným otcom knihy sa stal dlhoročný priateľ Petra Petrasa a človek, ktorý chatára presvedčil, aby knihu príbehov z nosičského života vo Vysokých Tatrách napísal, Mikuláš Argalács.

V knihe rozpráva Peter Petras príhody, ktoré priniesol sám život a bolo by ich škoda zabudnúť.

„Mnoho Tatrancov dnes spomína na rôzne udalosti a zážitky, ktoré prežili v horách. Keď sa oni pominú, pominú sa aj tie príbehy, ktoré sú mnohokrát zábavné, ale i poučné a dramatické,“ uviedol Peter Petras.

Najskôr chcel byť námorníkom

Takýmto spôsobom sa podľa neho vytratilo už mnoho ľudí a príbehov. Za to, že sa z neho stal horský nosič, vďačí Peter Petras svojmu bratovi Jozefovi.

„Najskôr som chcel byť smetiarom, námorníkom, cestovateľom. Prvýkrát som mal krošňu, keď som bol v siedmej či ôsmej triede a vyniesol som jednu plynovú bombu na bývalú Chatu kpt. Nálepku. To bola moja prvá vynáška,“ uviedol Petras.

Za 50 rokov nikdy neoľutoval, že sa dal na dráhu horského nosiča. Vynášku na chatu absolvoval aj dnes, keď si okrem rôznych potravín vyniesol aj svoju novú knihu.

Nosiči dnes chodia ako manekýni

Za obdobie, čo nosí vo Vysokých Tatrách, sa podľa neho „kilogram, ani zemská príťažlivosť nezmenili, snáď ľudia, ktorí robia túto robotu,“ uviedol Petras. Kedysi chodili nosiči v obnosených topánkach, roztrhanom tričku či starých golfkách.

„Dnes tí chlapci chodia ako manekýni a veľmi ma hnevá, keď majú v ušiach slúchadlá a nepočúvajú šum doliny a nemajú spätnú väzbu s okolím,“ uviedol Petras. Mladým nosičom to však nevyčíta.

Ľudia v Tatrách sa zmenili

Za 50 rokov, čo Peter Petras pôsobí v horách sa podľa neho najviac zmenili Tatry po spoločenskej stránke.

„Kedysi mali ľudia bližšie k sebe, častejšie sme sa stretli, zabavili sme sa. Oveľa viac sme žili spolu. Samozrejme, bolo to spojené so zábavou i následkami, ktoré takéto zábavy prinášajú a aj to je v knihe, ktorú sme dnes pokrstili,“ uviedol.

V knihe spomína aj na obdobie pred 15 rokmi, kedy znovuoživil Rainerovu útulňu.

Kedysi bolo z chaty smetisko

„Keď si odmyslíme moderné smeti,ako pampersky, plastové fľaše, tak tu bol neuveriteľný neporiadok. Z chaty sme vyviezli 36 vriec odpadu, kým sme mohli vôbec začať niečo robiť,“ povedal Petras.

Okolo chaty neboli chodníky, zábradlia, lavičky, chata bola do polovice zarastená žihľavou. K prvej obnove chaty došlo ešte v 80-tych rokoch, avšak nedostala zmysluplné využitie a tak pre mnohých turistov chata slúžila ako smetisko, prípadne verejné toalety.

Po obnove, ktorú začal Peter Petras pred vyše 15 rokmi zostali z chaty len tri kamenné múry. Všetko ostatné je už nové. Aj po 15 rokoch od obnovenia prevádzky však chata stále potrebuje opravy.

Počas Dňa Rainerovej chaty si na najstaršiu vysokohorskú chatu vo Vysokých Tatrách našli cestu stovky ľudí. Peter Petras aj tohto roku pripravil pre záujemcov Nosičskú próbu, kedy si mohol ktokoľvek vyskúšať nosenie 60 kg nákladu.

Pre deti pripravil chatár súťaž v maľovaní. Najobliehanejšou osobou však po celý deň bol sám Peter Petras, ktorý rozdával autogramy do svojej knižnej prvotiny.

 
Autor: SITA



 
 
Aplikácie 7 plus