Tip redakcii
 

Priznanie Dušana Cinkotu: Žene dal návrh, za ktorý by ho najradšej zbila

Herec (47) napísal manželke Zuzane (31) z väzenia list, na ktorý zareagovala rázne. „Dlho mu trvalo, kým pochopil, že to myslím vážne,“ prezrádza.

21. júla 2018, 06:00

Autor: Matej Kalina

Herec Dušan Cinkota (47) je po šiestich rokoch strávených vo väzení na slobode. Herec pre Šarm priznal, že okrem manželky Zuzky a rodiny mu najviac chýbalo a stále chýba SND "Stále ho cítim ako domovskú scénu."   

Jeho manželka Zuzana (31)  na Dušana verne čakala. Dušan Cinkota dostal z väzenia aj "opušťák", a tak sa koncom septembra stane otcom. Šťastnú novinu mu manželka oznámila telefonicky do väzenia.

Zuzana aj Dušan prehovorili o chvíľach odlúčenia aj to, ako vnímajú rôzne reakcie na celú kauzu. 

Keď ste boli vo väzení, okrem rodiny za vami stáli a podporovali vás mnohí ľudia. Medzi nimi bol napríklad aj Andy Hryc, ktorý vám teraz pripravil privítanie vo svojej galérii. Uľahčuje človeku za mrežami pobyt to, že na neho iní myslia, alebo si to ani neuvedomuje?

Je to úžasné a povzbudzujúce. Človek, keď je tam, má pocit, že sa vráti do nebezpečného sveta, všetci ho tým staršia. Ale vďaka priateľom nie je ten svet až taký nebezpečný.

Koľko takýchto priateľov, ktorí vám poskytnú oporu a podporu, vám po návrate do civilu ostalo?

Ešte neviem, to ukáže čas. Ale hovorí sa, že priateľov nikdy nie je veľa.

Máte obavy alebo strach, či si nájdete prácu?

Momentálne mám zdravý strach a obavy iba o rodinu. To je prvý bod, ktorý ma teraz zaujíma. Strach vie byť dobrý radca, ale zlý partner, preto hovorím o zdravom strachu.

Zuzana, čo bolo pre vás najhoršie, keď vášho manžela poslal súd do väzenia? Bol to strach, čo bude ďalej alebo boj s predsudkami okolia?

Z: Predsudkami sa nezaoberám. Nech si myslí, kto chce, čo chce, dôležité je, čo cítim ja a za tým si idem. Mne mohol hovoriť hocikto, čo chcel, ja som si išla svoje. Ale celé to bolo hrozné. Zlé veci sa snažím vytesniť, najhoršie bolo to, že nemôžete byť s tým človekom. Môžete sa aj o zem hodiť, jednoducho nemôžete... Bezmocnosť je to najhoršie. Zvyknete si, že máte po boku svojho partnera, že to nejako funguje. Potom si v podstate zase zvyknete na to, že tam nie je, ale veľmi chýba.
D: Zuzka je veľmi tvrdohlavá a som vďačný celému vesmíru, že je taká. A čo bolo pre mňa najhoršie? Asi by som to prirovnal k tomu, keď sa radi bavíte, tancujete a predstavte si, že vám dajú na šesť rokov kazajku a zakážu vám to.

Dušan, ako sa k vám správali pracovníci väznice?

Komunizmus sa skončil a oni sú štátni zamestnanci. Sú to vzdelaní ľudia, športovci, majú školy, psychologické a pedagogické základy, sú to normálni chalani. Ale zase musia udržiavať poriadok a mať rešpekt. Neexistuje konflikt odsúdený a bachar. To nie. Konflikt je odsúdený kontra mreže, to je problém. Ľudia, ktorí dávajú na odsúdených pozor, veľa pomáhajú v zmysle, že ich musia upokojiť, držať v normálnom stave mysle. Je to fakt vážne zamestnanie podľa mňa.

Čo vám pomohlo, aby ste sa nezbláznili?

Čítanie, kňaz, ale najviac je kontakt s rodinou. Dôležité je však zvládnuť život tam. To je samostatný život, pravidlá, je to skrátka Hlava XXII.

Vytvorili ste si tam s niekym taký vzťah, že by ste sa stretli aj v civile?

Staré pravidlo hovorí, nehľadaj si v base kamarátov. Ale zažijete tam mnohé ťažké chvíle a nájde sa niekto, kto vás podrží. Tak zistíte, že to pravidlo nemusí byť celkom pravda. Kamarátstvo tam môže vzniknúť a má taký silný základ, že to sa vonku nedá vysvetliť. No niekto dokáže tie roky prežiť aj sám.

Spomínali ste, že aby ste sa nezbláznili, pomohli vám knihy aj kňaz. Zrejme je to aj na vás, na vašom vnútornom nastavení.

Čo musíte urobiť prvé, je odpustiť. To je základ. Keď nie je dobrý základ, tak si v hlave staviate samé nesprávne veci. Ak si to sami v sebe dobre nastavíte, pochopíte, že život bude pokračovať, len inak ako vonku. Samozrejme, trvá to nejaký čas. Dôležité je odpustiť ostatným aj sebe. Situáciu som prijal, ale to neznamená, že som nepokračoval ďalej vo svojom živote. Len inak a inde.

Približne o dva mesiace sa stanete otcom a vidieť na vás, že ste šťastný človek. Je to znásobené aj tým, že už ste doma a môžete slobodne dýchať, takže o nejakej zatrpknutosti vo vašom prípade nemôže byť reč. Ale keby sme zovšeobecnili váš pohľad na život po šiestich rokoch za múrmi väzenia, ako to vnímate? Cítite krivdu?

Nemám rád výrok, že život je boj. Život nie je boj, život je dar. Ale to neznamená, že nemusíme stále s niečím bojovať, s niečím sa vyrovnávať. A vôbec nemám pocit krivdy. Osud mi nadelil pohybovať sa v extrémnych situáciách a zvládať ich.

Zuzana, počas šiestich rokov čakania na manžela ste mali niekedy pocit, že vám niečo uniká, že by ste mohli žiť inak?

Určite nie. Ten čas bol vytvorený pre niečo. Každý sme sa počas tých šiestich rokov ocitli v situáciách, z ktorých sme sa niečo naučili. Keby sme boli spolu, také skúsenosti nenaberieme.

Boli ste nahnevaná na svojho muža?

Nie. Vtedy, keď musel nastúpiť na výkon trestu, to prišlo ako blesk z čistého neba. Odvtedy, čo ho prvýkrát zbalili, ubehlo päť rokov. My sme normálne žili, fungovali. Dušan pracoval, bol resocializovaný, všetko fungovalo, takže som nemala dôvod sa na neho hnevať. Jednoducho to prišlo v najlepšom období, keď mal najviac práce a úspechov.

Všetko ste zvládli, naučili ste sa poradiť si sama, ale zrejme vám poriadne odľahlo, že už je doma, zvlášť keď čakáte bábätko.

Tak to áno, som šťastná, že sme spolu, že budeme rodinka a konečne šťastní. Ono to je tak, že v podstate sa naučíte starať sa o seba a byť na všetko sama. Keď potrebujete, máte pri sebe svojich blízkych. Som pozitívny človek a verila som tomu, že sa nám podarí byť zase spolu. Všetko sa deje pre niečo, takto celú vec vnímam.

Dávali ste si otázku, prečo sa to stálo práve vám?

Z: Asi karma. (Smiech.) Pre niečo sa to jednoducho stalo, aby sme si niečo uvedomili, každý problém v živote nás má niečo naučiť. D: Vždy súhlasím so svojou manželkou, ale podľa mňa sa netreba vždy vyhovárať na karmu. (Smiech.)

Dušan, mali ste výčitky voči svojej žene?

D: Keby ich vyžadovala, tak by som mal a riešili by sme to. Ale podľa mňa sme natoľko vyspelí ľudia, že vieme, že sú zbytočné. To, že sme vedeli, ako to celé bolo, nám pomohlo ľahšie preklenúť čas bez seba, takže sme nemuseli medzi sebou bojovať.
Z: Keď človek verí tomu druhému, nie je tam žiadna neistota, je to omnoho ľahšie celé zvládnuť. Dušanovi dlho trvalo, kým pochopil, že to myslím vážne.

Znamená to, že ste ani raz nezapochybovali, či má zmysel na Dušana čakať?

D: Práve naopak. Ja som Zuzke odtiaľ napísal, nájdi si niekoho iného, toto je koniec a myslel som to vážne, pretože som jej chcel dobre. Hneď mi od nej prišiel list, v ktorom ma sfúkla. Vraj ak ešte raz napíšem takú vetu, na návšteve preskočí to sklo, ktoré je medzi nami, a tak ma zbije. (Smiech.) Bola nahnevaná a pýtala sa ma, prečo rozhodujem za ňu. Mala pravdu. Nepýtal som sa jej, ako to cíti a vníma, ale hneď som na základe vlastného ega rozhodol. Z toho listu som bol hotový. A vďaka tomu som si uvedomil, že to ja si myslím, že na mňa nebude roky čakať. Ona mi to nikdy nepovedala, nenaznačila. Samozrejme, že sa mi to ťažšie chápalo. Nerozumel som tomu, že chce ísť do takej neistoty. A moje mužské ego mi ešte šepkalo, že veď ja jej za ten čas nič nedám a z čoho bude existovať? Jednoducho egoistický chlap, ktorý bol presvedčený, že žena môže existovať len vďaka nemu.
Z: Pritom žene stačí, len keď ju ten chlap ľúbi.
D: A to by som chcel odkázať všetkým chlapom, že milí páni, ženy všetko zvládnu aj bez vás. Ženy sú rovnocenné inteligentné tvory.

Keď Zuzka išla von, zabávať sa, žúrovať, neprekážalo vám to?

D: Mohol som mať jedine pocit viny, že tam nejdem s ňou, nemôžem to s ňou prežívať. A ešte, že ju nemôžem chrániť, keby niečo.
Z: Skôr mi vždy napísal, dávaj si pozor. Ale my sme sa nikdy neobmedzovali a aj to tak ostalo. Je to o dôvere.
D: Dôvera je veľká vec, ktorá nám pomohla preniesť sa cez toto celé.

Ste pripravený na predsudky, na to, že vás možno niekto na ulici zastaví a bude komentovať váš príbeh?

Ja mám ľudí rád a podľa mňa je to zo mňa aj cítiť. Ak sa niekto bude chcieť k niečo vyjadriť, nech sa páči, vypočujem si ho. Po tom, čo som v živote zažil, môže sa vyjadriť hocikto k hocičomu.

Aké máte teraz plány?

Z: Ešte sa nedá plánovať, pretože musíme vybaviť veľa vecí. Pôjdeme na stredné Slovensko, kde máme blízku rodinu. Chceme tam oddychovať, kým Duško začne robiť. Budeme tam, v podstate kým neporodím, takže tam strávime leto.

Za čo sedel?

V novembri 2001 skončil kvôli drogám v rukách polície po prvý raz. Dostal 2 roky nepodmienečne. V roku 2007 našli u neho pervitín. Pre nečinnosť vyšetrovateľa sa trestu vyhol, rozsudok padol až v roku 2012 – pre drogovú trestnú činnosť mu vymerali 8-ročný trest. Vystriedal 5 väzníc.

Autor: Martina Korbašová

video

 


 

 

 
 

pluska správy

Kamila Magálová v tom má jasno: TOTO už robiť nemusím!

A z jej pozície si to už môže dovoliť...
 

Čajová lekárnička: Na jeseň vám vystačí týchto 5 byliniek

Povzbudia obranyschopnosť, poradia si s horúčkou, so zapáleným hrdlom...
 

VIDEO: Vyberte sa na výlet do Španej Doliny. TOTO má spoločné s objavením Ameriky!

Z medi, ktorá sa vyťažila na Slovensku, odliali delá na loď Santa Maria....
 

FOTO: Aj vy to vidíte? Meghan má slovenskú dvojníčku, známu speváčku

Keď sa pozriete na fotografiu jednej z našich celebrít, nájdete v nej vojvodkyňu...
 

Už má zase obe prsia! Shannen Doherty konečne spravila bodku za rakovinou

Kým iné herečky plastiku pŕs taja, ona ju šťastná vykričala do sveta.
 

Vaše diétne tipy

4 TRIKY proti maškrteniu: Aj vy chcete schudnúť, no stále musíte niečo pojedať?

Ak je to váš prípad, poradíme vám štyri triky, ako tomuto nutkaniu zabrániť....
 

VIDEO: Nikola Weiterová zase dráždi. Páni slintajú a ženy šialene žiarlia

Na svojej svalnatej postave riadna maká. A tak si môže dovoliť vystavovať...
 

TOTO sú Darine recepty na štíhlosť. Jedzte ako ona a budete mať krivky ako ona

Dara Rolins je nesmierne disciplínovaná a je to aj vidieť. Ženy ju obdivujú...
 

Maslo, z ktorého schudnete: Odhaľte tajomstvo tehotnej mozzarelly

Hebká burrata, vrzgajúce halloumi a nadýchaná ricotta. Neviete, čo s nimi?...
 
 
Priznanie Dušana Cinkotu: Žene dal návrh, za ktorý by ho najradšej zbila
Martina Korbašová