V Suzhou nemajú na stráženie psov, ale kačky. Namiesto v autách sa obyvatelia vozia na loďkách a namiesto chodníkov používajú kanály. A mosty vedú do záhrad, ktoré sú najkrajšie na svete.
Ak sa rozhodnete navštíviť Čínu, bolo by dobré vopred si zvážiť, čo chcete uvidieť v krajine, ktorá je treťou najväčšou na svete. Isteže, teraz asi najviac ľudí smeruje do dvadsaťmiliónového Šanghaja, kde je až do konca októbra svetová výstava
EXPO. Málokto však vie, že neďaleko – teda na čínske pomery hodinku cesty rýchlovlakom – leží skutočný cestovateľský bonbónik. Prekrásne „mestečko“ Suzhou, nie nadarmo nazývané Čínske Benátky.
Čínske gondolierky
Suzhou – Benátky Ázie – vybudovali asi 100 kilometrov od Šanghaja. Podobne ako taliansky klenot, aj mesto Suzhou je popretkávané hustou sieťou zaujímavých vodných kanálov. Ibaže obyvateľov je tu podstatne viac – okolo dvoch miliónov.
Z kanálov je najznámejší a najzaujímavejší Veľký prieplav, ktorý meria približne dvetisíc kilometrov. Táto vodná cesta sa začala budovať už v 5. storočí pred naším letopočtom a je vôbec najstarším umelým prieplavom na svete!
V Suzhou, naozaj ako v Benátkach, vedú schody z jednotlivých domov priamo k vodnej hladine kanálu. Pred nimi kotvia „gondoly“, no v čínskych loďkách nerobia gondolierov muži, ale ženy v tamojších krojoch. Pasažierom spievajú rovnako ako Taliani clivé melódie.
Mimochodom, kým ženy robia gondolierky, muži, alias gazdinky, perú v kanáli rodinnú bielizeň. Po brehu sa sem-tam tmolilo aj dajaké dieťa, na viac ako miliardovú Čínu ich však bolo prekvapujúco málo. Už sa prejavilo, že v krajine desiatky rokov platí zákon jedného dieťaťa v rodine. Používajú na to vraj najmodernejšie antikoncepčné výdobytky, inak by bol za krátky čas každý druhý obyvateľ planéty Číňan.
Zelené jin a jang
Na romantickej výletnej plavbe sme stretli okrem čínskych „gondol“ aj riečne člny naložené tovarom. A nad nami sa vypínali zaujímavé čínske mosty, ktoré sú v porovnaní s európskymi priam cikcakové, čo vyplýva z architektonického vnímania starej čínskej filozofie. Na krivolakých cestičkách vás totiž nepriateľ len tak ľahko nedostihne.
Z mostov sa dá prejsť do prekrásnych záhrad, ktoré rovnako ako kanály dotvárajú mestskú atmosféru. Pred niekoľkými stovkami rokov ich vybudovali tunajší bohatí obyvatelia. Čínske záhrady boli totiž odjakživa odrazom úcty k prírode a vesmíru, ale aj veľkoleposti majetku tých, ktorí sa postarali o vybudovanie neuveriteľne krásnych objektov. Pôvodne išlo o cisárske záhrady, až oveľa neskôr si začali podobné záhrady v menších rozmeroch budovať aj skromnejší Číňania a podľa ich vzoru i ďalší obyvatelia našej planéty
Suzhouské záhrady vznikali prevažne v období 16. a 18. storočia a od roku 2000 sú zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Mnohé však boli založené už pred 1 000 rokmi, a to v intenciách čínskych harmonických zásad feng šuej (feng – vietor, šuej – voda). Podľa tohto starého čínskeho umenia patria v záhrade k dominantným faktorom rovnováha a harmónia, čo dosiahneme iba detailnou starostlivosťou o daný priestor a rovnováhou medzi energiami jin a jang. Energiu jin pred-
stavuje substrát, skaly, vodné nádržky, rastliny, kvety a stromy, medzi energiu jang zasa patria napríklad tehly, drevo a iný stavebný materiál. Okrem toho sa v čínskej kultúre nepovažuje za optimálne miešať pestovanie ovocia a zeleniny s dekoratívnymi rastlinami.
Záhrada pokorného úradníka
V čínskej záhrade je zámerne modelovaný aj terén vrátane dekoratívnych stavebných doplnkov, medzi ktoré patria rozličné besiedky, mostíky, vežičky a cestičky. Dôležité sú však aj kamene, rastliny i stromy a, pravdaže, voda v podobe jazierok, vodopádov a vodometov.
Aj v suzhouských záhradách sa nachádza okrem neuveriteľných skalných výjavov mnoho nádherných chrámov. Na ich prehliadku by ste však potrebovali niekoľko dní, preto sa rozhodnite pre niektorú z nich. Napríklad pre Záhradu pokorného úradníka. Nájdete v nej altánky, skalky, vodné plochy so zlatými rybkami i kvetinové dekorácie vytvarované do najrozmanitejších tvarov. Bonsaje tu pestujú tiež, a to vo forme ihličnanov a listnatých stromov. Niektoré z nich sú vraj staré aj tristo rokov...
Kačice namiesto psov
Ďalšou zaujímavosťou je, že Suzhou a jeho tunajšie domy nechránia psy, ale kačky. Kačka totiž v Číne znamená toľko, čo krava v Indii. Iba s tým rozdielom, že ju môžete kedykoľvek zjesť. A verte, na pekinský a ďalšie spôsoby chutí vždy úžasne – ako skoro každé jedlo v Číne. O skutočnom čínskom jedálnom lístku by sa však dala napísať nie jedna, ale aj niekoľko knižiek! Jedlo tu chutí totiž úplne inak ako v našich čínskych reštauráciách.
V blízkom okolí suzhouského kanálu sa nachádza aj príťažlivý blší trh, kde čínski trhovníci ponúkajú všetko možné. Od rozkošných papierových slnečníkov, ktoré nás zachránili pred usmažením na rozpálenom slnku, cez nádherné ručne vyšívané i maľované kaligrafické obrázky až po rozmanitý textil a všakové darčeky. Všetko za minimálne ceny. A keď ešte zjednávate, aj za tretinovú hodnotu tovaru.
