„V macedónskom kláštore Sv. Nauma vraj dodnes pod náhrobkom tlčie srdce svätca. Traduje sa, že ženy tam aj ľahšie otehotnejú,“ hovorí herečka Elena Kolek-Spaskov (28), ktorej koluje v žilách macedónska krv.
Keď u nás vítajú návštevu, určite ponúknu takzvané sladko, naservírované v malej miske. Je to zavárané ovocie spracované v cukrovom náleve – figy, marhule, čerešne, slivky, čokoľvek. Je to pekelne sladké – hovorí Elena Kolek-Spaskov, herečka Prešporského divadla. Narodila sa v Stipe, asi sto kilometrov od hlavného mesta Macedónska Skopje. Jej otec Macedónčan si ešte z bývalého Československa priviedol do Juhoslávie manželku z východu. Doma mohol totiž slobodnejšie podnikať. Keď sa Elena chystala na vysokú školu, rozhodla sa skúsiť šťastie na VŠMU v Bratislave. Prijali ju. Dnes je tu už desať rokov a snaží sa vziať si od oboch kultúr to najlepšie.
Bezpečné Skopje
„Okrem Macedónčanov žijú u nás aj Albánci, Turci, Srbi či Gréci, pravoslávie sa mieša s katolicizmom a islamom, je to naozaj pestré spoločenstvo,“ hovorí Elena. Zmes kultúr vidno aj v Skopje. Hoci v šesťdesiatych rokoch veľkú časť mesta zničilo silné zemetrasenie, našťastie sa zachovalo množstvo stavieb z obdobia rímskej, byzantskej či osmanskej ríše. No a, samozrejme, aj socialistickej. V meste na pamiatku prírodnej katastrofy ponechali panelák, z ktorého sa zrútila polovica. Druhá ostala stáť... „Skopje mám rada, je tam vyše dvadsať mešít, veľa kostolov, nádherná vyhliadka nad mestom, osmanský kamenný most, stará architektúra. Je to kultúrny mix.“
Podľa Eleny je pre našinca určite zaujímavá prechádzka po starej tureckej časti mesta: „Všade natrafíte na starých remeselníkov, ktorí priamo na mieste vyrábajú šperky či predávajú ručne tkané látky. Atmosféru si vychutnáte dokonale, keď si dáte miestnu kávu a budete pozorovať pokrikujúcich obchodníkov, ktorí sa s pôžitkom handrkujú o cene. Inak, káva sa u nás pije na litre, každý vás ňou ponúkne.“ Okrem výhodne nakúpeného zlata si zo Skopje môžete odniesť aj lacné oblečenie a topánky: „Macedónčania šijú pre západný trh a obuv vyvážajú do Talianska a Nemecka.“
Skopje je podľa herečky veľmi bezpečné, nie je tu takmer žiadna kriminalita a dohovoríte sa po anglicky.
Zázračný Ohrid
V krajine nesmiete obísť známe Ohridské jazero dlhé tridsať kilometrov, ktoré je pod ochranou UNESCO. Na jeho druhom konci leží už Albánsko. Napája ho voda z dvoch podzemných prameňov obrovskej sily. „Voda je studená, ale veľmi čistá. Žije tu vzácna ryba a niekoľko ďalších endemitov. Jazero patrí medzi najstaršie na svete. V lete sem chodia domáci aj zahraniční turisti za dobrým kúpaním na pieskové a kamienkové pláže. Na jazere sa robia aj vlny, preto sa cítite ako pri mori,“ pozýva Elena všetkých do krajiny jazier a hôr s niekoľkými národnými parkmi.
Na brehu Ohridského jazera leží starobylé mesto Ohrid: „Hoci je tam veľa hotelov, pokojne si vyberte dom, ktorý sa vám páči, zaklopte na dvere a požiadajte o izbu. Domáci majú vždy aspoň jednu pripravenú pre turistov. Na cene sa určite dohodnete ako na trhu.“ V Ohride nájdete okrem iného aj antický amfiteáter s vytesanými menami na sedadlách. Neďaleko mesta stojí na brehu jazera významný kláštor Sv. Nauma z roku 905 plný fresiek a ikon, no aj turistov. Sem sa uchýlil svätec Naum, žiak Cyrila a Metoda, a tu je aj pochovaný. „Keď si dáte ucho na jeho náhrobok, počujete niečo ako tlkot srdca,“ usmieva sa herečka. Sv. Naum je opradený mnohými povesťami. Hovorí sa, že prenocovanie v týchto miestach vraj pomáha ženám otehotnieť a má všeobecne liečivé účinky.
Macedónsko je, skrátka, pre človeka, ktorý chce pobývať na historických miestach, prespávať hoci aj v kláštoroch a vidieť nezničenú prírodu. „V národnom parku Mavrovo je v strede Mavrovského jazera v nadmorskej výške 1000 metrov kláštor. Trčí z vody! Úchvatný pohľad,“ hovorí Elena. Napríklad Šar planina, pohorie s takmer štyridsiatimi ľadovcovými jazerami a pastvinami pre ovce, je zaujímavá nielen v lete, ale aj v zime. „Sú tam krásne lyžiarske strediská,“ dodáva.
Rodina na prvom mieste
O svojich rodákoch hovorí herečka ako o dobrosrdečných a temperamentných ľuďoch. „Na prvý pohľad sa môže zdať, že sa hádajú, ale nie je to tak. Môžu sa rozprávať, pričom stoja na opačných koncoch ulice, musia teda kričať. Nikomu to však neprekáža. Tu by sa za nami každý obzeral... Ženy sú aj hlučné, ukričané, s tmavými vlasmi, peknými črtami tváre a trochu väčším pozadím,“ usmieva sa herečka.
Macedónčania, hlavne na vidieku, si zakladajú na tradičnej patriarchálnej rodine: „Všetky generácie bývajú v jednom obrovskom dome a jeden o druhého sa starajú. Vnúčatá majú s kým byť, keď sú rodičia v práci, babky navaria. Rodina je tam na prvom mieste, panuje v nej úcta. Na Slovensku to nie je také zreteľné – typické je to, že keď príde problém, rodina sa rozpadne. V Macedónsku sa všetky konflikty riešia v prospech rodiny, chlap ju nikdy neopustí,“ porovnáva.
Ajvar a tavče gravče
Jedným z rodinných rituálov je varenie ajvaru, pomazánky z rajčín, papriky, baklažánov a mrkvy. „Pripravuje sa vždy na jeseň, na dvore sa rozloží v peci oheň a v obrovskom kotle sa všetka zelenina nekonečne dlho praží a varí. Ľudia pritom popíjajú, rozprávajú sa, je to skrátka udalosť. Zásoby ajvaru potom jedia v zime s chlebom a balkánskym syrom,“ vysvetľuje Elena.
Biely chlieb „leb“ jedia ľudia doslova so všetkým – s ryžou, polievkou, so zemiakmi či s melónom.
Tradičné jedlá sa pripravujú v hlinenej mise, do ktorej sa vložia ingrediencie a všetko sa zapečie. „Určite ochutnajte tavče gravče. Uvarí sa fazuľa, dá sa do misy, podleje vodou, pridajú sa rebierko, klobáska, slanina a nakrájaná zelenina od výmyslu sveta. Zapečené sa podáva s chlebom. Je to pochúťka,“ podvedome si pohladí brucho herečka. Typické sú aj husté polievky či jedlá z cesta, v ktorom je zapečené mäso so zeleninou.
Konflikt
Počas herečkinho rozprávania o krajine s niečo vyše dvoma miliónmi obyvateľov viackrát zaznelo slovo tolerancia. V bežnom živote tu napätie, ktoré môže prameniť z konfliktov vznikajúcich na území bývalej Juhoslávie, necítiť. Elena však spomína na obdobie spred deviatich rokov, keď ozbrojení albánski vzbúrenci požadovali rovnaké práva pre Albáncov v macedónskej ústave. Muselo zasiahnuť NATO. Dnes sa hovorí v parlamente po macedónsky aj po albánsky, poslanci sedia so slúchadlami v ušiach a tlmočia im. Albánci majú aj svoje školy a univerzitu v Tetove, ktoré zažilo teroristické útoky. V tomto meste dnes žije sedemdesiat percent moslimov. „Či už pravoslávni, alebo moslimovia, všetci sú dobrosrdeční a turista má určite veľký zážitok z pohľadu na hociktoré z našich miest, kde večer vedľa seba svietia polmesiace na mešitách a kríže na kostoloch a cerkvách. Tak to má byť,“ hovorí Elena.
