Humoristi René Štúr (35) a Sväťo Malachovský (38) o trapasoch, partnerkách, konkurencii, ale aj o tom, ako urobiť mangový šalát.
René a Sväťo patria medzi tých šťastlivcov, ktorých práca nielen živí, ale predovšetkým baví. Ak je pravda, že smiech predlžuje život, títo páni budú žiť aspoň do stovky. Náš rozhovor sa odohral v kaviarni, kde si René so slovami: Hm, na úvod poviem, že našou večnou inšpiráciou a povoleným dopingom pri tvorbe sú ľahké „sladké drogy“, – začal pochutnávať na koláči. Keď dodal, že aj horalky sú jeho droga, bolo jasné, že nasledujúcu trištvrte hodinku nuda nebude.
Boli ste už od detstva takí...
Sväťo: ... myslíte triedni šašovia? Nie, ale moja mamina hovorí, že som už ako malé dieťa bol najšťastnejší, keď sa mi ju podarilo rozosmiať. V šiestej triede som si odpisoval texty pánov Lasicu a Satinského, aby som ich potom interpretoval na triednych besiedkach. Ani sa mi len nesnívalo, že nás raz do svojho divadla pozve vystupovať pán Lasica. Bol to pre nás splnený sen, rovnako ako účinkovanie u radošincov. V detstve som vedel Jánošíka spredu-zozadu a ako dospelý som naraz stál na jednom javisku s pánom Štepkom.
René: Keď som mal v škole recitovať, valcoval ma stres, ale baviť spolužiakov, malé publikum, to ma bavilo. Dokonca som v akomsi dotazníku napísal, že chcem byť herec. Všetci sa mi smiali, tak som to prepísal radšej na automechanika a bolo vybavené.
Vaša skeč šou ooops! načierno v STV, ktorou ste rok bavili ľudí, sa skončila. Prestali vás skeče baviť? Kde sa zasa objaví váš humor?
René: Dúfame, že sa objavíme čoskoro na obraze, ale dôležitá je príprava. Je to ako pri varení, potrebujete mať nachystané ingrediencie, v našom prípade scenáre, lebo keď na to príde, potom to naberá rýchly spád. Ďalej by sme chceli urobiť nové predstavenie a dokončiť ďalších stodvadsaťdva rozrobených plánov...
Sväťo: Zatiaľ máme stále energiu vymýšľať niečo nové a urobíme všetko preto, aby to ľudí bavilo. Momentálne si neviem iné ako divadlo a prácu pre televíziu predstaviť. Vysníval som si ju.
Neustále hľadanie tém zaberá aj 24 hodín. Prácu si zrejme nosíte i domov. Hral pre vás dôležitú úlohu pri výbere partnerky, mimochodom, obe sú umelkyne, jej zmysel pre humor?
Sväťo: Humor pomáha v ťažkých obdobiach, je to také záchranné koleso.
René: Pre mňa je humor vo vzťahu jedna z podstatných vecí, ak nie najpodstatnejšia a som vďačný, že moja priateľka je taký smejo, dievča do voza aj do koča. Nepotrebujem nikoho namysleného, ale normálne ľudské stvorenie, ktoré sa vie aj usmiať, aj pohladiť, aj pokritizovať sem-
-tam. Ale to jej veľmi nedovoľujem.
Vás doma kritizujú?
Sväťo: Áno, ale konštruktívne. Viete, časom sa okolo nás objavilo veľmi veľa ľudí, ktorí nám hovoria, čo by sme mali robiť inak. My však na humor názor máme a ten si chceme udržať. Neviedlo by to nikam, ak by sme sa snažili prispôsobiť a vyhovieť každému. Naši najbližší sú naša najkonštruktívnejšia opozícia.
René: Obaja sme na jednej vlne a robíme si humor po svojom. Ako Sväťko povedal: Je veľa majstrov na Slovensku, ktorí vedia presne, ako by to bolo lepšie, tak nech sa páči. Každý má priestor.
Zniesli by ste, aby medzi vás vstúpil niekto tretí? Myslím na scéne alebo obrazovke.
Obaja naraz: Niééé!
René: Misky váh sú teraz v perfektnom rovnovážnom stave. Keby prišiel niekto tretí a nebodaj dievča, no neviem... K dievčaťu chcete byť ohľaduplný, správate sa inak. No a vieme, čo spôsobila Yoko Ono v Beatles. My chceme ešte pár rokov vydržať spolu.
Až do dôchodku?
Sväťo: Žartovať sa dá dlho, ale už nerátame, že v šesťdesiatke budeme niekoho baviť. Ale v hlave máme plány B, C, D, E, F až S...
Ako vyzerá plán S?
Sväťo: Striptíz. Ale to iba od pása nahor. :-)
René: Ale len pre naše partnerky, aby bolo jasné. Budeme mať vlastný striptízový bar a ony nám tak budú nosiť nenormálne „love“...
To ich musíte najskôr zabezpečiť, aby vám tie peniaze mohli nosiť. Dá sa u nás z humoru žiť?
Sväťo: Pravdupovediac, nie som materialistický typ. Najradšej utrácam za cestovanie a jedlo. Čo sa týka vecí, momentálne prechádzam fázou ich triedenia a vyhadzovania, ktorá ma postihuje tak dvakrát do roka. A peniaze? Ako povedal velikán Miloš Forman: Peniaze mi dávajú pocit nezávislosti. Momentálne som čiastočne nezávislý.
René: Nikdy som ich nemal, tak neviem o čom hovoríte.
Sväťo, pochádzate zo známej opernej rodiny, aj vy ste operný spevák. Nestavali sa u vás doma k vášmu rozhodnutiu robiť humor s dešpektom?
Sväťo: V opere som strávil 12 rokov a cítil som, že sa musím niekam posunúť. Po týchto rokoch strávených v kamennom divadle som zatúžil byť sám sebe pánom a robiť na vlastných autorských veciach. Zo začiatku to vyžadovalo veľa driny a kopania sa do vlastného zadku a veľa pochopenia a podpory od mojich najbližších. Ale ani na sekundu som nezaváhal, či sa mi tej podpory dostane. A dostalo. Sú úžasní.
Robíte spolu už desať rokov. Úspechy sú príjemné, ale ako sa dajú zniesť vo vašej branži neúspechy a trapasy?
René: Jój, trapasov bolo veľa, ale posúvajú nás dopredu. Pochopili sme, že divák nerád čaká, treba pomerne rýchlo ísť k pointe. Veľa záleží aj na atmosfére, či sa divák naladí tak, že sa chce baviť, lebo si vystál rad na lístky, alebo sedí hoci na pracovnom evente a čaká, že ho budeme baviť.
Sväťo: Na jednom firemnom večierku sa v istom momente nášho skeču, o ktorom sme dodnes presvedčení, že bol výborný, postavili tri štvrtiny ľudí zo sály a odišli sa baviť vedľa. Naša profesionálna hrdosť nám však nedovolila skončiť uprostred, a tak sme skeč dohrali do konca takmer pre prázdnu sálu.
René: Vždy sme na tom lepšie ako jeden náš kamarát, ktorý vystupoval pre vojakov a hádzali doňho plechovky.
Asi by vám bolo proti srsti robiť humor, ktorý je bližší väčšine Slovákov...
Sväťo: Myslím si, že slovenský divák je trochu podceňovaný. Nie je hlúpy, len dlho nemal možnosť výberu. Razíme tendenciu, že netreba robiť humor pre „prvú signálnu“, ale ani pre kvantových fyzikov.
René: Hnevá ma, že na Slovensku je málo hľadačov talentov, ktorí nadaných ľudí podchytia.
Čo hovoríte na Partičku?
Sväťo: Je tam kopa šikovných mladých hercov, našich kamarátov. Ten formát je ešte oveľa zábavnejší naživo v divadle, obrazovka trošku tlmí emócie. Sme úprimne radi, že sa im darí, hlavne nech sa veľa točí, nech je veľa konkurencie, iba tá totiž posúva dopredu.
René: Je dobré, že humor u nás rastie a začína mať viacero podôb. My robíme iný žáner ako chalani s Petrou z Partičky. Ale nemáme si čo závidieť, každý má práce dosť.
Na čom ste sa naposledy zasmiali tak, že ste sa nevedeli zastaviť?
René: My sa na seba len pozrieme a stačí nám málo. Nedávno sme dostali záchvat smiechu pri prenášaní klavíra. Stačilo, aby sme na seba pozreli, ako nám navreli na krku žily, vyliezli oči od námahy a už to išlo...
Sväťo: V divadle L+S hráme predstavenie „Ooops! Workshop“, v ktorom si dovolíme občas improvizovať práve preto, že sa dobre poznáme. Robíme si jeden z druhého žarty a občas máme problém zamaskovať smiech. Diváci bývajú milosrdní, väčšinou to zoberú a bavia sa s nami.
Je úžasné pozerať na komika, ktorý dokáže udržať kamenný výraz, keď sa diváci smejú. Ako to robíte vy?
René: Rozmýšľame nad vážnymi vecami. Sväťo mi to robí naschvál. Keď už vidí, že ma trhá, ešte niečo „zadre“... Vždy sa na predstavenie teším.
Čo robíte, keď ste unavení a otrávení? Lebo aj humoristi majú „svoje dni“...
Sväťo: Priznám sa, že som komerčný človek 21. storočia, ktorý príde domov, nastaví si časovač v televízii a rád pri nej zaspí. No nezaspím pri hocičom. Zrelaxujem aj pri dobrých filmoch alebo v prírode.
René: Telka je v našej rodine náš tretí člen. Ale rád aj športujem, chodím si zahrať hokej, snažím sa udržiavať vo forme, lebo roky utekajú. Teraz v lete sa teším na dovolenku, stačí mi trocha slanej vody v Chorvátsku a pokoj.
Sväťo: Moja veľká vášeň sú huby. Chodíme na ne v stabilnej zostave – moja mamina, brat a moja manželka – všetko skvelí hubári. Od augusta nám sa začne sezóna, už teraz sa nevieme dočkať.
Viete tie huby doma aj pripraviť?
Sväťo: Samozrejme. Varím rád. S manželkou nás spája okrem humoru aj láska ku kulinárstvu. Moja postava je toho svedkom.
René: So Sväťkom sme skončili na medzinárodných majstrovstvách vo varení kapustnice tretí. Skúšali sme robiť aj pilotný projekt o varení. Uvarili sme fantastickú polievočku s nakladanými cibuľkami a steaky so šalátom s mangom. Bolo to veľmi dobré. Keď si budete robiť hlávkový šalát, pridajte k tomu uhorku, rajčiny a kúsky manga. Veľmi to oživí. Potom pridáte už len olivový olej, oregano, soľ a máte ľahkú večeru.
Sväťo: Ja momentálne „fičím“ na kuchárovi – volá sa Heston Blumenthal, je možné ho vidieť na TV stanici „Paprika“. Je to úžasný kúzelník s jedlom.
René: Alebo taký Jamie Olivier. On je vzor pre všetky generácie, s akou ľahkosťou sa dá variť.
Možno s ľahkosťou aj žije. Aj vy tak pristupujete k životu?
René: Áno. Všetci sme tu len na chvíľku, preto treba brať život s ľahkosťou aj s trápeniami, ktoré prináša. Ako ten šalát s mangom, trochu slané, trochu sladké, ale celé výborné...
Čo vás dokáže vystresovať?
Sväťo: Ja som celkom pokojný typ človeka, nie som nervák. Občas ma vystresuje dopravná zápcha, ale viem to predýchať. Tak ako povedal René, sme tu na chvíľu a nebudem si to ničiť hlúposťami. Ak nejde o život... ide o humor. :-)
René: Ja ako rýchlo sa vytočím, tak rýchlo sa aj upokojím, ale niekde som čítal, že to je dobre, keď človek vypustí paru. Vraj to predlžuje život. Budú ma musieť utratiť... :-)
Pôsobíte ako duchovné dvojičky, ktoré sú naozaj na jednej vlne. Mali ste už niekedy „tichú domácnosť“? Keď ste napríklad hosťovali u Bolka Polívku v Manéži, predviedli ste tam sympatické vystúpenie vo forme hádky o to, ktorý z vás sa predvedie divákom.
René: Máme pracovné trecie plochy, to je normálne. Ale vždy sa nakoniec dohodneme, kto má kedy právo veta. Veď obaja chceme, aby to bolo stále lepšie.
Sväťo: Keby sme mali „tichú domácnosť“, bolo by to kontraproduktívne, pretože musíme písať a tvoriť. Keď padne kosa na kameň, kosu zodvihneme, dobrúsime, kameň odhodíme, jednoducho to vieme utriasť. O peniazoch sa nehádame, ideme fifty-fifty, takže nie je o čom... Ozaj, René, kto teraz zaplatí účet? Ty si mal džús aj koláč!
René: No ty predsa! (Smiech.)
Sväťo: Ja?? Prečo JA???!! (Smiech.)
